Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Rozpamätúvanie *SME s IVANOM LETKOM, umeleckým šéfom činohry Novej scény, ktorý včera oslávil šesťdesiate narodeniny

Ivan Letko sa narodil 9.12. 1934 vo Farnej v Levickom okrese. VŠMU absolvoval v roku 1956, po škole nastúpil do angažmán v martinskom divadle. Od roku 1967 je členom činohry Novej scény, v roku 1985 sa stal jej umeleckým šéfom a je ním dodnes. Od roku ...

Ivan Letko sa narodil 9.12. 1934 vo Farnej v Levickom okrese. VŠMU absolvoval v roku 1956, po škole nastúpil do angažmán v martinskom divadle. Od roku 1967 je členom činohry Novej scény, v roku 1985 sa stal jej umeleckým šéfom a je ním dodnes. Od roku 1970 pôsobí ako pedagóg, najprv na VŠMU, v súčasnosti na bratislavskom konzervatóriu. Zahral si niekoľko menších rolí vo filme, oveľa väčšie príležitosti mu ponúkli rozhlas, televízia a dabing. V divadle ho môžeme vidieť v komédiách Milenci v papučiach, Zožeňte Othella!... Včera mala premiéru inscenácia Darček, ktorou oslávil šesťdesiate narodeniny a kde spolu so Zdenou Studenkovou vytvárajú komickú mileneckú dvojicu. Na otázku SME, aký je to pocit dostať k šesťdesiatke Studenkovú v negližé, sa zasmial a povedal, že je veľmi spokojný.

Skryť Vypnúť reklamu

# O vás sa viac písalo v súvislosti s vašou funkciou, prípadne o vašich komediálnych rolách v divadle, či parkete negatívneho hrdinu v televízii. Málo som však čítala o vašom súkromí. Povedzme o detstve.

"Mal som pomerne krušné detstvo. Prežil som ho v Hlohovci, bolo to za slovenského štátu. Moji rodičia boli aktívni v odboji, nejakí čas boli i väznení, takže som vyrastal bez nich. Krátko po prepustení mama zomrela a vychovával nás otec. Bolo to smutné, ale na pozadí vojny je máloktoré detstvo radostné.

V Hlohovci som začal chodiť aj do gymnázia, to už boli krajšie roky. V tom čase som začal hrávať divadlo. Dodnes na to veľmi rád spomínam. A práve atmosféra hlohovského javiska, i keď veľmi improvizovaného, ma primäla, aby som sa prihlásil na skúšky na VŠMU. Dokonca si pamätám, že to bolo 4. júla a v Bratislave som bol vtedy po prvý raz."

Skryť Vypnúť reklamu

# V rodine ste boli jediný s umeleckými sklonmi?

"Áno. Otec na mňa dokonca trochu zanevrel, do poslednej chvíle dúfal, že si to rozmyslím. Boli to však päťdesiate roky, ľudia sa opäť likvidovali, a on sa znova dostal do nemilosti. Takže ja som nielenže nemal šancu dostať sa na vysoku školu, ale chvíľu to vyzeralo, že ma nepripustia ani k maturite. No a vtedy začala platiť výnimka, že ľudia s pošramoteným kádrovým profilom sa mohli prihlásiť na školy umeleckého zamerania. Tak som to využil."

# Pamätáte si presný dátum prijímacích pohovorov. Spomeniete si aj na ich atmosféru?

"Neskúšal ma nikto menší ako Andrej Bagar a Janko Borodáč. Niečo som zarecitoval, s imaginárnou Aničkou predviedol úryvok zo Ženského zákona. A keďže k folklóru som veľmi neinklinoval, bral som to skôr s humorom. Komisiu moja pseudokoncepcia celkom pobavila. Na skúškach som bol prvý v poradí, takže som potom mal hrozne veľa času. Šiel som čakať do Sadu Janka Kráľa, a keď som sa popoludní vrátil, povedali mi, že som prijatý."

Skryť Vypnúť reklamu

# Aká bola VŠMU v čase vašich štúdií?

"V tom čase začal byť moderný systém Stanislavského. U nás s ním však nikto nemal skúsenosti, zle sa chápal, ponímal sa tak školometsky. Takže spočiatku ma štúdium nie veľmi vzrušovalo. Celý prvý ročník sme robili etudy s imaginárnymi predmetmi, jednoduché psychofyzické konania a ja som sa po období v ochotníckom divadle cítil, akoby som zaspal, vôbec sa nerozvíjal. Iste, bolo to z pohľadu netrpezlivého študenta."

# Po škole ste nastúpili do martinského Divadla SNP. Prečo práve táto scéna?

"Bagar razil myšlienku, že mladý herec by sa mal ostrieľať v oblastných divadlách. No a martinské divadlo o mňa prejavilo záujem. Vtedy bolo veľmi vychytené, takže to bola vlastne pocta, ísť do Martina. Okrem toho sa toto divadlo vyznačovalo tým, a myslím, že si tento trend zachovalo, že nastupujúcim hercom dalo okamžite velikánske šance."

Skryť Vypnúť reklamu

# Veľa som čítala o martinskej ére režiséra Miloša Pietora. Stretli ste sa tu?

"Spočiatku nie, spolupracovali sme tu až neskôr, päť sezón. Miloš Pietor hoci bol od mňa starší, študoval o dva ročníky nižšie. Bol totiž ešte závažnejší kádrový prípad, on naozaj musel do výroby. Ak si dobre spomínam, vyučil sa za elektrotechnika a až potom sa dostal na vysokú školu. Ja som prišiel do v Martine v čase, keď tu tvorili režiséri Janda, Otto Haas a Martin Hollý. Bola to tiež veľmi silná trojica."

# Prečo ste sa rozhodli po desiatich sezónach z Martina odísť?

"Zlanáril ma nebohý Jozef Pálka, ktorý začal na Novej scéne budovať nový činoherný súbor, lebo dovtedy tu bola veľmi rozpačitá koncepcia. Prišli sme viacerí - Vlado Mőller, Naďa Kotršová, Ľubo Roman, Ida Rapaičová... Mojou vstupnou inscenáciou bolo Marceauvo Vajíčko. Krásna rola, tzv. one man show. Zhodou okolností, pred pár dňami som sa s touto hrou opäť stretol, pripravuje sa pre televíziu. Tak som si trošku zaspomínal."

Skryť Vypnúť reklamu

# Po likvidácii Divadla na Korze boli jeho herci predisponovaní na Novú scénu. Mnohí to chápali ako trest, nesmeli robiť, čo chceli...

"Najmä po osemdesiatom deviatom sa toto obdobie hodnotilo pre Novú scénu trošku nemilosrdne. Myslím si, že Nová scéna neurobila týmto ľuďom nič zlého, naopak, dostali tu herecké príležitosti a na mnohé inscenácie sa spomína dodnes. Kontinuita sa do istej miery zachovala, o čom svedčí aj skutočnosť, že po revolúcii sa z Novej scény títo ľudia vyčlenili a založili si Korzo '90, dnešnú Astorku, nadväzujúcu na tradície."

# V období po osemdesiatom deviatom boli divadelníci veľmi radikálni, bolo to hektické obdobie veľkých zmien, najmä personálnych. Vy ste umeleckým šéfom NS od roku 1985 a zostali ste ním podnes. Vám sa v tom čase nezatriasla stolička?

Skryť Vypnúť reklamu

"Naozaj, až na tri či štyri mesiace som bol nonstop šéfom činohry NS a pred tým jej Poetického súboru. V decembri 89 som sa však šéfovania vzdal. Skutočne to bolo hektické obdobie, narobilo sa i veľa hlúpostí. No súbor potom usporiadal voľby, vytypoval viacerých kandidátov, ktorí predložili svoje koncepcie a na jar si ma opäť zvolili."

# Spomínam si, že v tom čase sa veľmi zredukoval herecký súbor Novej scény. Starší členovia dostali výpovede, čo mnohí niesli veľmi ťažko...

"Divadlo bolo predimenzované, po zlúčení s Poetickou scénou sme zamestnávali popri spevohre šesťdesiatšesť hercov. Čo bolo neúnosné už aj z priestorových dôvodov. Okrem toho, súbor veľmi ostarel, mnohí herci boli v dôchodkovom veku a vzhľadom na repertoár, ktorý si divadlo začalo budovať, nemali adekvátne využitie. Urobili sme konkurz, myslím, že veľmi spravodlivý, a na jeho základe sa súbor zredukoval na polovicu. No myslím si, že sme sa k penzistom nezachovali macošsky, prizývali sme ich na hosťovania. Taká Majda Paveleková napríklad odišla úplne dobrovoľne a rada sa sem vracia. Koniec-koncov, v Darčeku hrá jednu z hlavných postáv."

Skryť Vypnúť reklamu

# Okrem hrania a šéfovania sa roky venujete aj výchove budúcich hercov. Po roku 89 ste však z VŠMU odišli učiť na konzervatórium. Prečo?

"To je zaujímavá otázka. Na VŠMU som bol dvadsať rokov a venoval som jej všetok svoj čas. Vyhlasujem na svoju česť, že som ponechal stranou desiatky šancí, ktoré herci nazývajú kšeftom, lebo som sa chcel poctivo venovať pedagogike. Vypracoval som celú metodiku hereckej výučby, prijímania na herectvo, viedol talentové pohovory. Dokonca mi niekoľko prác preložili Angličania, Francúzi, Rusi. Navštívil som množstvo európskych škôl, porovnával, hľadal možnosti, ako v hereckej pedagogike urobiť maximum. Robil som to skutočne s plným nasadením.

No potom prišlo jedno také "zaujímavé" obdobie. Po revolúcii naraz celý rad pedagógov poodhadzoval stranícke legitimácie, pripäl si trikolóru a začal na škole hlásať nové poriadky. Naraz škola, ktorá sa v Európe dostala na výslnie a na množstve festivalov bola školou obdivovanou a víťaznou, akoby stratila zmysel. A všetko, čo bolo doteraz, bolo zlé. Bolo to veľmi škaredé obdobie. Na VŠMU prišli ľudia, ktorí o hereckej pedagogike nemali šajnu, no mali plno vzletných rečí a chceli kádrovať. A aj začali. Vymysleli jeden nezmyselný konkurz, ktorý sa stal úplnou fraškou. V tom období sme odišli viacerí. Števo Kvietik, ktorého tak isto herecká pedagogika naplno zaujala, Dušan Jamrich, ktorý veľmi precízne vypracoval osnovy javiskovej reči a umeleckého prednesu, a odišiel som aj ja. A môžem povedať, že dosť roztrpčený. Bez školy som však bol iba krátko, takmer vzápätí mi ponúkli miesto na konzervatóriu."

Skryť Vypnúť reklamu

# Keď som sa vás pýtala na bývalých žiakov, spomenuli ste, že krátky čas bola vašou študentkou aj Zdena Studenková. Teraz ste ju v Darčeku dostali takpovediac k narodeninám. Nová scéna sa jej postarala o veľkú slávu, urobila z nej muzikálovú star trochu na západný spôsob. Navyše mám pocit, že si na ňu dosť potrpí aj sám riaditeľ. Nevychovali ste si z nej primadonu? Ako sa s ňou spolupracovalo pri jej prvej činohernej úlohe?

"Nemám taký pocit. Iste, Zdena je veľmi náročná k sebe i k okoliu. A nie vždy je jednoduché pracovať s ľudmi, ktorí sú nároční. No je to o to zaujímavejšie."

# Pokiaľ viem, v šesťdesiatke ste od základu zmenili život a nedávno ste sa znovu oženili. Prepáčte mi indiskrétnosť, no muži vo vašom veku si často berú oveľa mladšie ženy. Je to aj váš prípad?

Skryť Vypnúť reklamu

"Manželka má o štrnásť rokov menej. A viete čo je zvláštne? Bola vlastne mojou prvou študentkou na VŠMU. Keď som mal o dvadsať rokov menej, šesťdesiatročný človek bol pre mňa starcom, ktorý, ak je zdravý, môže už iba čerpať z toho, čo sa naučil, no nič nové nemôže získať ani odovzdávať. Teraz si to už vôbec nemyslím."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  4. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  5. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  9. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 30 500
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 729
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 846
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 212
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 880
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 526
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 005
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 832
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 198
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 8 867
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu