Slovenské divadelníctvo sa nachádza v situácii, ktorá necharakterizuje demokratický štát. Finančné a legislatívne podmienky znemožňujú rozvoj divadelného umenia, často blokujú riadnu prevádzku divadiel, v niektorých prípadoch dokonca spôsobujú zánik perspektívnych divadelných aktivít.
Do dnešného dňa prežíva socialistický - teda centralistický - systém prideľovania štátnych dotácií a rozhodovania o personálnych otázkach, mnohé hospodárske predpisy sú brzdou prirodzeného využívania pridelených finančných prostriedkov a v konečnom dôsledku vedú alebo k prehnanému "podnikateľskému" správaniu sa divadiel, alebo k strate samostatnosti, resp. schopnosti divadiel spolurozhodovať o svojom osude.
Napriek uvedenému však neexistujú princípy dotačnej politiky Ministerstva kultúry SR (ak za ne nepokladáme mechanický kľúč rozdeľovania dotácií zdedený z minulosti a systematické každoročné znižovanie príspevkov napriek zvyšujúcim sa nákladom a inflácii). O celkovej koncepcii - teda o definovaní postavenia kultúry a umenia v zmenených spoločensko-politických podmienkach - ani nehovoriac. Takúto koncepciu ministerstvo nedeklarovalo od roku 1989 ešte ani raz, hoci sa na jeho čele vystriedali už traja ministri rôznej politickej príslušnosti.
Pretože kritériá prideľovania štátnych finančných prostriedkov nie sú známe ani samotným divadlám, môže sa stať, že nebudú považovať dotácie za stimulujúci prvok a prestanú plniť úlohy, ktoré pre ne z faktu štátnej podpory vplývajú. A naopak - ani preukázateľné umelecké výsledky nemajú vplyv na výšku dotácie, mnohé životaschopné divadelné kolektívy sa napriek nim ocitajú v existenčnej kríze.
A to už vôbec nehovoríme o neštátnych divadlách, novovzniknutých súboroch alebo iných aktivitách uznávaných doma či v zahraničí. Tie sú v súčasných podmienkach odsúdené na zánik.
Ani verejnosť (o odbornej vôbec nehovoriac) nemá možnosť nazrieť do princípov dotovania a nemôže si teda porovnať dotačnú politiku s výsledkami činnosti, napríklad priamo s úrovňou inscenácií či iných projektov. Tak sa nemôže aktivizovať nevyhnutný spoločenský - nota bene profesijný - korektív spätnej väzby cez verejnú kontrolu.
Pokladáme tento kabinetný prísup k problematike za nanajvýš neseriózny a navrhujeme niektoré opatrenia, ktoré je potrebné urobiť zo strany MK SR:
1. zverejniť princípy dotačnej politiky a pripravované systémové opatrenia MK SR v oblasti divadla,
2. ustanoviť nezávislé expertné komisie, ktoré by sa zaoberali základnými koncepčnými otázkami (vrátane legislatívnych), odporúčaním dotácií pre jednotlivé súbory alebo projekty na základe odbornej analýzy ich doterajších umeleckých výsledkov, resp. osobnostnej záruky tvorivých kolektívov pripravovaných inscenácií,
3. zahrnúť do rozpočtu MK SR na rok 1995 aj podporu neštátnej divadelnej kultúry,
4. predložiť jasne formulovanú koncepciu MK na budúce funkčné obdobie ministra,
5. predložiť odbornej verejnosti na posúdenie návrh zákona o kultúre, ku ktorému umelecké združenia pripravovali materiály, ale ktorého znenie nepoznajú,
6. iniciovať dokončenie tzv. divadelného zákona, ktorý by demokraticky pokrýval celú oblasť divadelnej činnosti vrátane neštátnej a neprofesionálnej,
7. zvýšiť mieru informovanosti odborných ustanovizní o legislatívnych úlohách MK SR na budúce obdobie,
8. starať sa o dodržiavanie zákona o Štátnom fonde kultúry PRO SLOVAKIA, ako aj o zverejňovanie vybraných projektov, ktorým bola v príslušnom období pridelená dotácia,
9. v záujme docielenia plurality zdrojov a tým aj väčšej objektivity iniciovať zakladanie ďalších fondov a nadácií,
10. rešpektovať partnerstvo s umeleckými združeniami, ktorých cieľom, zakotveným priamo v stanovách, je spoluvytvárať podmienky na umeleckú tvorbu a jej odbornú reflexiu. Profesijné založenie združení dáva záruku presného indikovania problémov, potrieb a perspektív existencie umenia na Slovensku.
