Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Čo robí intelektuál v spoločnosti

Lajos Grendel (nar. 1948 v Leviciach), maďarský spisovateľ na Slovensku, vyštudoval maďarčinu - angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1973 bol redaktorom vo vydavateľstve Madách, v rokoch 1990-1992 šéfredaktorom časopisu Irodalmi ...

Lajos Grendel (nar. 1948 v Leviciach), maďarský spisovateľ na Slovensku, vyštudoval maďarčinu - angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1973 bol redaktorom vo vydavateľstve Madách, v rokoch 1990-1992 šéfredaktorom časopisu Irodalmi Szelme. Je spoluzakladateľom vydavateľstva Kalligram. V rokoch 1992-1994 bol šéfredaktorom časopisu Kalligram a od júna 1994 vedúcim vydavateľstva. Do slovenského jazyka boli preložené tri jeho romány tvoriace voľnú trilógiu Odtienené oblomky (Tatran, 1985) a dve zbierky poviedok Obsažná batožina (Smena, 1989), a Okno po erotických snoch (Archa, 1991). Jeho posledné tri romány Szakítások (Rozchody, 1989), Thészeusz és fekete özvegy (Thézeus a čierna vdova, 1991), Einstein harangjai (Einsteinove zvony, 1992) v slovenskom jazyku zatiaľ neboli publikované.

Skryť Vypnúť reklamu

# Vo svojej tvorbe postihujete pocity súčasníka, ktorý možno - obrazne povedané - kedysi dávno nenasadol na správny vlak a to sa s ním vezie celý život, predurčuje ho vnímať inak pravidlá a normy, než sú všeobecne zaužívané, či vnímať ich v iných súvislostiach. V týchto zamotaných, poprehadzovaných normách, pravidlách, ale i hodnotách pohybuje sa jednotlivec s jeho citovými väzbami k rodine, priateľom, druhému pohlaviu. Čo je v tomto prípade skutočnosť, čo sen a čo kruté precitnutie z neho? Kde sú tie pomyselné hranice pomyselného šťastia či spokojnosti?

- Možno je to iba vnímanie bytia ako reťaze paradoxov, počnúc tým, že sa nenarodíme z vlastnej vôle, sme vrhnutí do sveta, ako tomu hovoria existencialisti, ale predsa nesieme za svoje skutky zodpovednosť po celý život. Za cenu menších alebo väčších kompromisov, obetí a zjednodušení problémov väčšina ľudí nájde skôr či neskôr svoje miesto v spoločnosti. Nebýva to typické pre spisovateľa. Nie preto, že by sa správal povýšenecky, vyplýva to z povahy povolania.

Skryť Vypnúť reklamu

Strata individuality, jedinečnosti a napokon identity nie je charakteristická len pre totalitné spoločnosti, ale aj pre postindustriálnu spoločnosť, po ktorej túžime bez toho, aby sme si uvedomovali nebezpečenstvo totality ekonomiky. Formuláciu vyslovil francúzsky básnik a esejista Bernard Noel, s ktorým som sa nedávno stretol vo Francúzsku. Ide o totalitu, ktorú Martin Heidegger predvídal pred desaťročiami, a o nebezpečenstvo, že pod tlakom manipulácie médiami a hospodárskymi mafiami sa osobnosť dezintegruje a rozplynie.

Som citlivý na krízu ľudských vzťahov, lebo i ja sa topím v kríze, patrím do generácie, ktorej mladosť poznačilo štúdium literárnych a filozofických existencialistov (Sartre, Camus, Kierkegaard, Heidegger). Moje spisovateľské dielo hľadá svoju optiku, zorné uhly (point of view), čo je akiste vyvolané určitou krízou. Často sa mi zdá, že som akýsi voyeur, ktorý namiesto nežného zadku mladej ženy vidí cez kľúčovú dierku nepeknú riť bezútešnej reality, v ktorej žijeme. Priznávam sa, že z takejto peep show nemám radosť. Inými slovami: vmanévroval som sa do postavenie pozorovateľa, ibaže aj pozorovateľ je súčasťou toho, čo pozoruje a svojím pozorovaním možno zasahuje do skutočnosti (v zmysle Heisenbergovej teórie). Keďže nie je možné zúčastňovať sa na tvorbe bytia, otázkou je, do akej miery je moja účasť nevyhnutná, kde sú hranice mojej slobody a slobody jednotlivca. Ak mi budete vyčítať, že som individualista, nebudem protestovať. Šťastie, vyrovnanosť alebo harmónia určite nie sú typické pre takýto životný postoj.

Skryť Vypnúť reklamu

# Vo vašich dielach sa neraz objavuje téma slobody a nezávislosti. Do akej miery môže byť slobodný či nezávislý spisovateľ, do akej miery každý človek, keď slobodu a nezávislosť vnímame rozdielne a k ich miere či veľkosti nás predurčuje nielen naše okolie, ale aj my sami?

- Pojem slobody a nezávislosti s často mystifikuje, jednako sloboda a nezávislosť sú sine qua non každej tvorivej činnosti. Pojem slobody znamená niečo iné pre človeka odsúdeného na doživotné väzenie, iné pre intelektuála. Pre niektorých ľudí iba letnú dovolenku. Jednotlivec môže byť neslobodný aj v slobodnej spoločnosti (radšej by som tu použil prívlastok netotalitnej). Mám pochybnosti o tom, či je slobodný alkoholik alebo človek závislý na drogách. Slobodu človeka môže oklieštiť zlý zdravotný stav, ale aj konvencia a rôzne predsudky. Konvencie a predsudky v chápaní rodinného života alebo v sexuálnom správaní môžu viesť k pocitu neslobody, lebo konáme pod tlakom noriem, zvykov a tradícií, s ktorými často nesúhlasíme, teda pod tlakom vonkajších okolností a nie z vlastnej vôle. Aj nacionalizmus, rasizmus, xenofóbia a ostatné prejavy intolerancie sú prejavmi neslobody jednotlivca, hoci v rámci svojich vášní koná slobodne ako vlk - ako zviera. Ani s tým akosi nesúhlasím, že sloboda tvorivého človeka je závislá od miery slobody spoločnosti. Disidenti ukázali, že zachovať si integritu osobnosti je možné aj za ťažkých podmienok. My sami rozhodujeme o tom, či chceme byť slobodní alebo nie. Boj medzi slobodou a neslobodou je podobou boja medzi životom a smrťou. Možno zjednodušujem. Ale možno je to naozaj jednoduché.

Skryť Vypnúť reklamu

# Ste tvorca žijúci na slovensku, píšúci po maďarsky, snažiaci sa svojou tvorbou prekračovať nielen reálne hranice, ktoré umelo staviame medzi národy a národnosti, ale aj tie v medziľudských vzťahoch, i keď hranice ľudskej samoty či osamelosti sa prekračujú len veľmi ťažko. Do akej miery je kozmopolitizmus oslobodzujúci, do akej miery môže vytvárať pocity vykorenenosti, či pocity samoty?

- Kozmopolitizmus v tomto kontexte by som považoval za zavádzajúce slovo. Zaváňa povýšenectvom a to nielen u nás. Zdá sa mi sympatickejšie hovoriť o univerzalizme. Vývoj každej národnej kultúry speje k univerzalizmu. Napríklad univerzalizmus stredoveku spájal a nerozdeľoval ľudí.

Humanizmom a renesanciou, ale hlavne vznikom národov v súčasnom zmysle slova, sme tento univerzalizmus stratili a chýba nám. Viem pochopiť správanie otca Jorgeho z Ecovho románu Meno ruže, ale v každodennom živote sú naďalej platné hodnoty grécko-židovsko-kresťanskej tradície, hoci ich moderný človek právom kritizoval, zrelativizoval a modifikoval. Nevykorenil ich. Aj preto je azda návrat z bludiska neuskutočniteľnej utópie komunizmu do západnej civilizácie možný. Základy maďarskej a slovenskej kultúry sú v nej hlboko zakorenené a majú mnoho styčných bodov. Pocit samoty alebo vykorenenosti nemám teda z toho, že som Maďarom na Slovensku. Keby som žil kdesi inde, v islamskom svete, možno by som ho mal. Ale tu som doma.

Skryť Vypnúť reklamu

# Ako z tohto pohľadu vnímate spolunažívanie národností u nás, konkrétne maďarského a slovenského etnika? Je ich neznášanlivosť naozaj taká alarmujúca, alebo je to len umelo vytváraný problém vhodný na zakrývanie vážnych (napríklad hospodárskych) problémov našej spoločnosti?

- Najviac sa bojím profesionálnych národovcov na oboch stranách. Tak ako oni dá sa celkom dobre žiť, brať vysoké platy a honoráre. Stačí vyrábať strašiaka zo suseda. Hystéria v slovensko-maďarských vzťahoch je o to nebezpečnejšia, že žijeme v regióne malých národov, o ktorý mali veľmoci vždy záujem. A keď žijeme v súčasnosti v akomsi vzduchoprázdne, neznamená to, že v ňom budeme žiť aj zajtra. Čo všetko sa môže skrývať pod povrchom agresívneho nacionalizmu, ste formulovali v otázke.

Skryť Vypnúť reklamu

# Môžu dejiny národa výrazne determinovať aj neskoršie správanie sa jeho jednotlivcov k iným národom? Do akej miery sme dejinami handicapovaní? Môžu nás dejiny zväzovať? Sme schopní hľadieť na ne s odstupom či z nadhľadu?

- Mýtus priamočiareho vývoja dejín a národov je pozostatkom romantizmu a osvietenstva. Ešte som nepočul taký výklad dejín, v ktorom by národ, o ktorom je reč, nebol najhrdinskejší, najobetavejší, alebo najviac utláčaný a podobne. Na maďarské dejiny by som sa rád díval napríklad očami nezaujatého Angličana, ktorý pozná zasvätene naše dejiny, ale nie je k nim pripútaný ideologickými väzbami. Podobný prístup by si mohli osvojiť aj moji slovenskí priatelia, ale aj každý, kto si myslí, že dejiny majú teleologický smer a zámer, že existuje priama súvislosť medzi dejinami národa a ľudstva.

Skryť Vypnúť reklamu

# Vy sám (s trochou nadsázky) sa cítite byť skôr časťou súkolia, ktoré poháňa dejiny, alebo skôr jednotlivcom, ktorého môžu prevalcovať?

- Ani jedno. Oproti stredoveku vieme viac o svete, v ktorom žijeme, čo neznamená, že sme prekonali základné protirečenia ľudského bytia. Naopak, pribudli nové problémy. Bojím sa, či takzvaný pokrok nie je len ilúziou vášnivých racionalistov. Holocaust, gulagy a iné hrôzy našej súčasnosti to, žiaľ, dokazujú.

Bytie človeka je nabité paradoxami. Človek je najväčšou záhadou a najväčším tajomstvom vesmíru. Najväčšou záhadou pre mňa som ja.Tak, ako nie je schopný realizovať svoje utópie, nie je, našťastie, schopný realizovať ani antiutópie. Orwellove diela, alebo diela ostatných antiutopistov sú nezanedbateľným varovaním, treba ich brať vážne, ale zároveň nezabúdať, že ide o literatúru. A nezabúdať ani na to, že civilizácia západného sveta je len jednou z civilizácií na našej zemeguli, aj keď najvplyvnejšou - predbežne. Civilizácie vznikajú a zanikajú, aj našu môže postihnúť zánik.

Skryť Vypnúť reklamu

# Nejeden príbeh je u vás zahalený rúškom. Čo pre vás znamená čaro nedopovedaného či čaro objavovaného a čo vás v tejto súvislosti zaujíma najviac?

- Ako som povedal, najväčšou záhadou aj pre mňa je človek, čiže aj ja. Možno aj preto používam vo svojich prózach nerealistické prostriedky. Nemyslím si totiž, že staré mýty, legendy, báje a bájky, surrealizmus alebo sci-fi povedia menej o človeku, ako realistické diela. Nie iba konanie alebo spôsob myslenia sú typické pre každého človeka a osobitne aj pre mňa, ale aj to, o čom snívame, aké sú naše denné a nočné sny.

# Vaša tvorba, to je aj úsilie o hľadanie hodnôt v ľudskom živote i v medziľudských vzťahoch, snaha o skúmanie morálneho a etického princípu. To sú meditácie nad životom i sympatický nadhľad nad smiešnym ľudským pachtením. Môže umenie pomáhať meniť svet, alebo je to len ilúzia a sebaklam?

Skryť Vypnúť reklamu

- Môže pomáhať ako iná ľudská činnosť. Meniť svet nepatrí do kompetencie umelca. Spisovateľ, dramatik, herec, filmový režisér atď. môže odhaliť čosi podstatné a autentické v nás, zakryté nevyhnutne prakticizmom a pragmatizmom všedného života. Cez umelecké dielo môžeme na chvíľku prežiť, čo voláme podstatou nášho bytia. Možno som to vyslovil trošku hmlisto, ale nazdávam sa, že kompetencia umenia sa uplatňuje tam, kde veda je bezradná a utilitaristický prístup irelevantný.

# Hľadalo odpovede na niektoré z týchto všeľudských otázok aj pražské stretnutie spisovateľov z celého sveta? Čo prinieslo rokovanie PEN-klubu, aké témy tvorivo znepokojujúce nielen európsky, ale celý kultúrny svet, predložilo na stretnutiach, na ktorých ste sa zúčastnili?

Skryť Vypnúť reklamu

- Bol som tam iba dva dni. Najviac ma zaujala beseda na tému intelektuáli, vládna politika a tolerancia. Diskusia, najmä slovný duel Václava Klausa s anglickým politológom Timothym Cartonom Ashom odhalila ambivalentné postavenie tzv. nezávislého intelektuála v netotalitnej spoločnosti. Klaus mal výhrady už k samému pojmu nezávislý intelektuál. Pravdaže, aj argumenty.

Nič sa nevyriešilo, lebo sa nemalo čo vyriešiť. Dôležitosť spoločenského postavenia nezávislého intelektuála závisí asi od zdravotného stavu spoločnosti. Keď je ohrozená sloboda, keď prevláda intolerancia v spoločnosti, funkcia intelektuála nadobúda dôležitosť. Ak spoločnosti nehrozia deformácie, horlivý intelektuál môže pôsobiť komicky.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 323
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 536
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 226
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 345
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 143
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 096
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 005
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 046
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 879
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 808
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu