Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Keď si niekto mýli zisk s dlhom

V správe k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 sa o. i. píše, že požiadavky jednotlivých rezortov na rozpočet prekročili takmer o 100 mld Sk úroveň, ktorá sa predkladá v rámci návrhu štátneho rozpočtu. Z tohto pohľadu je návrh rozpočtu "vysoko reštriktí

vny". V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že vzhľadom na neobmedzené potreby, ale obmedzené zdroje, je vlastne každý rozpočet reštriktívny. Bez rozdielu, či ide o rozpočet štátu, podnikov, alebo domácností. Inými slovami, základná otázka znie, ako dať do súladu materiálne potreby jednotlivcov či spoločnosti ako celku, s úrovňou dostupných zdrojov.

Preto sa odvráťme od ideologizovania tejto problematiky a vráťme sa ku klasickej definícii charakteru štátneho rozpočtu: O vyrovnanom rozpočte sa hovorí vtedy, keď sa príjmy rovnajú jeho výdavkom. O reštriktívnom, keď jeho príjmy sú vyššie ako výdavky, čím vzniká rozpočtový prebytok, a o expanzívnom, keď príjmy sú nižšie ako výdavky, čím vzniká rozpočtový schodok. V prípade rozpočtovej reštrikcie vznikajú rozpočtové úspory, v prípade expanzie rozpočtové dlhy.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvá téza - keďže návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 je zostavený ako schodkový, podľa tejto definície skôr ako o rozpočtovej reštrikcii možno v tejto súvislosti hovoriť o rozpočtovej expanzii.

Ako už bolo povedané, rozpočtová expanzia sa rovná rozpočtovému zadlženiu a tam, kde na jednej strane existujú dlhy, musia na druhej strane existovať aj úspory transformované na pôžičky dlžníkom. Keď jeden žije nad pomery, niekto iný sa musí uskromniť - obmedziť spotrebu. Na to, aby došlo k dobrovoľnému obmedzeniu spotreby v prospech úspor, ktoré sa premieňajú na pôžičky, sporivci - veritelia očakávajú v ekonomickom svete splnenie dvoch základných podmienok: že sa im od dlžníkov pôžičky vrátia a že ich dlžníci za tento počin patrične "odmenia" v podobe úroku. Keď tieto podmienky nie sú splnené, chýba motív, prečo by mal niekto svoje úspory akémusi nezodpovednému ľahtikárovi požičiavať. Táto požiadavka kladie nároky zasa na dlžníka. Ten musí zvážiť, do akej miery sa vzhľadom k svojim budúcim príjmom a ochote sporiť zadlží.

Skryť Vypnúť reklamu

Problém návratnosti pôžičiek u takých dlžníkov, ako je domácnosť, podnik, banka, je aspoň teoreticky jasný. Zložitejšie je to vtedy, keď sa dlžníkom stáva štát na základe svojej expanzívnej rozpočtovej politiky, pretože nie je celkom jasné, kto je vlastne veriteľom štátu, kto kladie podmienky, za akých je štátu ochotný svoje úspory požičať.

Druhá téza - štát má sklon zadlžiť sa ešte skôr, ako sa o tom poradí s potencionálnymi veriteľmi.

S tým úzko súvisí tretia téza - neexistuje žiadny bezprostredný tlak na štát, aby svoje dlžoby použil efektívne.

Potom platí aj štvrtá téza - štát má trvalý sklon produkovať neefektívne dlhy.

Krytie štátneho dlhu sa uskutočňuje buď na dobrovoľnej alebo na nedobrovoľnej báze. Na dobrovoľnej vtedy, keď veritelia na kupujú štátne cenné papiere (dlžobné úpisy) za svoje úspory v očakávaní primeraného zisku z vyplatených úrokov. Na nedobrovoľnej vtedy, keď krytie štátneho dlhu zabezpečuje centrálna banka. Keď centrálna banka preberá do svojich aktív štátny dlh, možno to nazvať ako vynútená úverová emisia peňazí. Okrem toho, že mechanizmus dobrovoľného a nedobrovoľného krytia štátneho dlhu rozkladá splácanie štátneho dlhu do dlhšieho obdobia, jeho spoločným menovateľom je skutočnosť, že sa znižuje objem pôžičiek pre domácnosti a podniky.

Skryť Vypnúť reklamu

Piata téza - objem úspor nie je neobmedzený.

Logika tohto obmedzenia je zjavná, pokiaľ hovoríme o reálnych úsporách domácností, podnikov či bánk... Menej zjavné je to s úsporami centrálnej banky. Teoreticky vzaté, centrálna banka ako emisná banka môže prefinancovať čokoľvek, avšak táto nespútaná expanzívna menová politika v podobe tlačiarenského stroja sa zákonite musí odraziť na náraste inflácie.

Šiesta téza - ak je teda u bežných veriteľov hranicou poskytovania pôžičiek objem úspor, u centrálnej banky je to miera trpenej a udržateľnej inflácie.

Aby veci neboli také jednoduché, veľkú úlohu v menovej politike centrálnej banky hrá čas, resp. časové oneskorenie dôsledkov vyplývajúcich z menovej politiky. Siedma téza - tak ako reštriktívna menová politika nezníži infláciu okamžite, ani menová expanzia nezvýši infláciu z večera na ráno. Tieto časové posuny príčin a následkov a následkov a príčin vyvolávajú častokrát ilúziu, že rezervy (zdroje) centrálnej banky sú neobmedzené.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak sa vrátime do slovenskej rozpočtovej reality k štátnemu dlhu ako k záväzkom štátu za predchádzajúce obdobia a k dlhovej službe ako k povinnosti splácať časť týchto záväzkov v rozpočtovom roku, potom je jasné, že sa to môže v zásade uskutočniť len na úkor úspor alebo nárastu inflácie. Lapidárne: buď sa zníži objem prostriedkov v iných rozpočtových kapitolách v prospech kapitoly štátny dlh, alebo sa zvýši deficit rozpočtu, ktorý "prigniavi" dlhovú službu v ďalšom rozpočtovom roku.

Tretia cesta, ktorá zoslabuje ekonomickú a politickú drámu, vyplývajúcu z takéhoto riešenia, sa volá Fond národného majetku. Alebo inak, že by sa časť dlhovej služby (18,5 mld Sk) preniesla na túto inštitúciu. Bez rozdielu na to, či by sa tento dlh splácal z okamžitých výnosov privatizácie, alebo formou predaných dlhopisov Fondu, opäť by to boli len a len úspory, ktoré by dali do súladu potreby so zdrojmi. Dokonca aj v tom prípade, keby majetok Slovenskej republiky privatizovali a dlhopisy kupovali zahraničné subjekty. Išlo by totiž o zahraničné úspory zahraničných sporivcov. To je na tom krásne, a to je ten lepší variant.

Skryť Vypnúť reklamu

"Východiská, ktoré ponúka pán Moravčík, sú ilúziou. Napríklad, prenos 18 miliárd korún čistého zisku na Fond národného majetku SR nie je možný, pretože nie je zabezpečená privatizácia podnikov v takom rozsahu. To sa robí rok pred tým, než sa zrealizuje obchodná výmena", povedal nedávno dezignovaný premiér Mečiar. Chcelo by sa asi opýtať, tak aký variant, vážený pán, pripravujete?

Keď si však niekto pletie zisk s dlhom a privatizáciu s obchodnou výmenou...

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 031
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 893
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 029
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 015
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 875
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 10 725
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 389
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 665
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 567
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 534
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu