Utorok, 22. október, 2019 | Meniny má Sergej

Keď si niekto mýli zisk s dlhom

V správe k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995 sa o. i. píše, že požiadavky jednotlivých rezortov na rozpočet prekročili takmer o 100 mld Sk úroveň, ktorá sa predkladá v rámci návrhu štátneho rozpočtu. Z tohto pohľadu je návrh rozpočtu "vysoko reštriktí

vny". V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že vzhľadom na neobmedzené potreby, ale obmedzené zdroje, je vlastne každý rozpočet reštriktívny. Bez rozdielu, či ide o rozpočet štátu, podnikov, alebo domácností. Inými slovami, základná otázka znie, ako dať do súladu materiálne potreby jednotlivcov či spoločnosti ako celku, s úrovňou dostupných zdrojov.

Preto sa odvráťme od ideologizovania tejto problematiky a vráťme sa ku klasickej definícii charakteru štátneho rozpočtu: O vyrovnanom rozpočte sa hovorí vtedy, keď sa príjmy rovnajú jeho výdavkom. O reštriktívnom, keď jeho príjmy sú vyššie ako výdavky, čím vzniká rozpočtový prebytok, a o expanzívnom, keď príjmy sú nižšie ako výdavky, čím vzniká rozpočtový schodok. V prípade rozpočtovej reštrikcie vznikajú rozpočtové úspory, v prípade expanzie rozpočtové dlhy.

Prvá téza - keďže návrh štátneho rozpočtu na rok 1995 je zostavený ako schodkový, podľa tejto definície skôr ako o rozpočtovej reštrikcii možno v tejto súvislosti hovoriť o rozpočtovej expanzii.

Ako už bolo povedané, rozpočtová expanzia sa rovná rozpočtovému zadlženiu a tam, kde na jednej strane existujú dlhy, musia na druhej strane existovať aj úspory transformované na pôžičky dlžníkom. Keď jeden žije nad pomery, niekto iný sa musí uskromniť - obmedziť spotrebu. Na to, aby došlo k dobrovoľnému obmedzeniu spotreby v prospech úspor, ktoré sa premieňajú na pôžičky, sporivci - veritelia očakávajú v ekonomickom svete splnenie dvoch základných podmienok: že sa im od dlžníkov pôžičky vrátia a že ich dlžníci za tento počin patrične "odmenia" v podobe úroku. Keď tieto podmienky nie sú splnené, chýba motív, prečo by mal niekto svoje úspory akémusi nezodpovednému ľahtikárovi požičiavať. Táto požiadavka kladie nároky zasa na dlžníka. Ten musí zvážiť, do akej miery sa vzhľadom k svojim budúcim príjmom a ochote sporiť zadlží.

Problém návratnosti pôžičiek u takých dlžníkov, ako je domácnosť, podnik, banka, je aspoň teoreticky jasný. Zložitejšie je to vtedy, keď sa dlžníkom stáva štát na základe svojej expanzívnej rozpočtovej politiky, pretože nie je celkom jasné, kto je vlastne veriteľom štátu, kto kladie podmienky, za akých je štátu ochotný svoje úspory požičať.

Druhá téza - štát má sklon zadlžiť sa ešte skôr, ako sa o tom poradí s potencionálnymi veriteľmi.

S tým úzko súvisí tretia téza - neexistuje žiadny bezprostredný tlak na štát, aby svoje dlžoby použil efektívne.

Potom platí aj štvrtá téza - štát má trvalý sklon produkovať neefektívne dlhy.

Krytie štátneho dlhu sa uskutočňuje buď na dobrovoľnej alebo na nedobrovoľnej báze. Na dobrovoľnej vtedy, keď veritelia na kupujú štátne cenné papiere (dlžobné úpisy) za svoje úspory v očakávaní primeraného zisku z vyplatených úrokov. Na nedobrovoľnej vtedy, keď krytie štátneho dlhu zabezpečuje centrálna banka. Keď centrálna banka preberá do svojich aktív štátny dlh, možno to nazvať ako vynútená úverová emisia peňazí. Okrem toho, že mechanizmus dobrovoľného a nedobrovoľného krytia štátneho dlhu rozkladá splácanie štátneho dlhu do dlhšieho obdobia, jeho spoločným menovateľom je skutočnosť, že sa znižuje objem pôžičiek pre domácnosti a podniky.

Piata téza - objem úspor nie je neobmedzený.

Logika tohto obmedzenia je zjavná, pokiaľ hovoríme o reálnych úsporách domácností, podnikov či bánk... Menej zjavné je to s úsporami centrálnej banky. Teoreticky vzaté, centrálna banka ako emisná banka môže prefinancovať čokoľvek, avšak táto nespútaná expanzívna menová politika v podobe tlačiarenského stroja sa zákonite musí odraziť na náraste inflácie.

Šiesta téza - ak je teda u bežných veriteľov hranicou poskytovania pôžičiek objem úspor, u centrálnej banky je to miera trpenej a udržateľnej inflácie.

Aby veci neboli také jednoduché, veľkú úlohu v menovej politike centrálnej banky hrá čas, resp. časové oneskorenie dôsledkov vyplývajúcich z menovej politiky. Siedma téza - tak ako reštriktívna menová politika nezníži infláciu okamžite, ani menová expanzia nezvýši infláciu z večera na ráno. Tieto časové posuny príčin a následkov a následkov a príčin vyvolávajú častokrát ilúziu, že rezervy (zdroje) centrálnej banky sú neobmedzené.

Ak sa vrátime do slovenskej rozpočtovej reality k štátnemu dlhu ako k záväzkom štátu za predchádzajúce obdobia a k dlhovej službe ako k povinnosti splácať časť týchto záväzkov v rozpočtovom roku, potom je jasné, že sa to môže v zásade uskutočniť len na úkor úspor alebo nárastu inflácie. Lapidárne: buď sa zníži objem prostriedkov v iných rozpočtových kapitolách v prospech kapitoly štátny dlh, alebo sa zvýši deficit rozpočtu, ktorý "prigniavi" dlhovú službu v ďalšom rozpočtovom roku.

Tretia cesta, ktorá zoslabuje ekonomickú a politickú drámu, vyplývajúcu z takéhoto riešenia, sa volá Fond národného majetku. Alebo inak, že by sa časť dlhovej služby (18,5 mld Sk) preniesla na túto inštitúciu. Bez rozdielu na to, či by sa tento dlh splácal z okamžitých výnosov privatizácie, alebo formou predaných dlhopisov Fondu, opäť by to boli len a len úspory, ktoré by dali do súladu potreby so zdrojmi. Dokonca aj v tom prípade, keby majetok Slovenskej republiky privatizovali a dlhopisy kupovali zahraničné subjekty. Išlo by totiž o zahraničné úspory zahraničných sporivcov. To je na tom krásne, a to je ten lepší variant.

"Východiská, ktoré ponúka pán Moravčík, sú ilúziou. Napríklad, prenos 18 miliárd korún čistého zisku na Fond národného majetku SR nie je možný, pretože nie je zabezpečená privatizácia podnikov v takom rozsahu. To sa robí rok pred tým, než sa zrealizuje obchodná výmena", povedal nedávno dezignovaný premiér Mečiar. Chcelo by sa asi opýtať, tak aký variant, vážený pán, pripravujete?

Keď si však niekto pletie zisk s dlhom a privatizáciu s obchodnou výmenou...

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  2. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  3. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  7. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  8. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  9. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  10. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  3. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  4. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  8. Levanduľa pre zamestnancov
  9. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  10. Kvalitné Vianočné osvetlenie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 214
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 16 832
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 15 509
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 10 864
  5. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 8 935
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 845
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 6 590
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 6 100
  9. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy 5 648
  10. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 5 586

Neprehliadnite tiež

Na Lindtnerov vzťah s Kočnerom sa pozrie aj Súdna rada

Debata o sudcovskej etike je podvyživená, upozorňuje Pavol Žilinčík.

Dávid Lindtner.
Dobré ráno

Dobré ráno: Predĺžené moratórium je farizejský návrh

S predĺženým moratóriom prišla trojica koaličných poslancov

Podcast Dobré Ráno
Marian Kočner na súde v kauze falšovania zmeniek TV Markíza a kancelársky dvojvežiek a kongresové centrum Technopol v Bratislave.
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto to chcú zaľudia

Užijeme si menej zahovárania, viac diskusie o programových rozdieloch.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.