Štvrtok, 17. október, 2019 | Meniny má Hedviga

Pokiaľ sa neuzavrie privatizácia, ťažko vznikne stabilné prostredie

Viliam Vaškovič, dlhoročný pracovník ekonomického výskumu na pôde Slovenskej akadémie vied, bol viceprezidentom Fondu národného majetku SR. Počas jeho pôsobenia v tejto funkcii sa po takmer dvoch rokoch podarilo zdynamizovať privatizačný proces. Po jeho .

Viliam Vaškovič, dlhoročný pracovník ekonomického výskumu na pôde Slovenskej akadémie vied, bol viceprezidentom Fondu národného majetku SR. Počas jeho pôsobenia v tejto funkcii sa po takmer dvoch rokoch podarilo zdynamizovať privatizačný proces. Po jeho odchode z tejto inštitúcie a nástupe nových ľudí sa ukazuje, že rozbehnutý proces sa opäť pozastavuje.

# Ako vidíte súčasnú situáciu našej krajiny z celkového makroekonomického pohľadu Slovenska?

"Makroekonomický vývoj Slovenska v tomto roku prekvapil tak domácich, ako aj zahraničných odborníkov. Napriek zložitej politickej situácii sa zvýšila celková produkcia, znížil deficit štátneho rozpočtu, klesla miera inflácie, vzrástol export a devízové rezervy a čiastočne sa stabilizovala miera nezamestnanosti. Tieto nesporne pozitívne výsledky treba v čo najväčšej miere valorizovať v ďalšom vývoji. Optimistické predstavy o ďalšom vývoji nášho hospodárstva brzdia závažné problémy v oblasti reštrukturalizácie bankového sektoru, v medzipodnikovej zadlženosti, pomalej privatizácii a zaostávaní verejného sektoru. Negatívne tiež pôsobí atmosféra vytvárania nedôvery v transformačný proces. Mnohí z nás príliš rýchlo zabudli na systémové defekty centrálneho plánovania, zodpovednosť za problémy dneška demagogicky zvaľujú na vývoj po roku 1989. Pritom odstránenie "metastáz" systému centrálneho plánovania a vytvorenie a osvojenie si systému trhového hospodárstva tak, aby efektívne fungoval, nie je tou najjednoduchšou úlohou. Je to náročná operácia ťažko chorého pacienta, pri ktorej nemožno použiť narkózu, pretože pacient musí spolupracovať. Z toho vyplýva určité sklamanie občanov. Bolo chybou, že zložitosť a náročnosť transformácie nebola obyvateľstvu dostatočne vysvetlená a tak sa otvoril priestor pre folklórne predstavy o transformácii spoločnosti. Hlavné príčiny súčasných ťažkostí majú svoje korene ešte pred revolúciou, hoci netvrdím, že vlády, ktoré tu boli po revolúcii, neurobili hospodárske chyby. V konečnom dôsledku má každá vláda právo na chyby a dôležité je, aby neopakovala chyby predošlej vlády. Vtipom sa hovorí, že nová vláda by mala robiť nové chyby a nie opakovať staré. Vlády, ktoré tu boli, robili, žiaľ, aj staré chyby."

# Ktoré chyby to boli, môžete ich konkretizovať? Čo najviac prispelo k tomu, že naše napredovanie nie je také dynamické?

" Nezvládla sa kontrola fungovania štátnych podnikov a prevažnej časti spoločností s majoritnou účasťou Fondu národného majetku. Predprivatizačná "agónia" vo veľkej časti týchto podnikov spôsobuje obrovské národohospodárske škody. Ak pomalá privatizácia neohrozuje úspech transformácie, tak určite zvyšuje jej náklady, predlžuje transformačné obdobie a brzdí dynamizáciu hospodárstva. Ďalej podpora pre rozvoj malého a stredného podnikania sa z deklaratívnej do reálnej polohy nedostala počas funkčného obdobia žiadnej vlády. Časté zmeny v pravidlách, neprehľadný, niekedy vzájomne odporujúci si systém daňových úľav, nevhodné úverové podmienky sa nestali dostatočným základom pre dynamický rozvoj tohto sektoru. Každá vláda tiež považovala v proklamatívnej rovine cestovný ruch za strategické odvetvie. Realita je však taká, že pre jeho rozvoj sa neurobilo takmer nič. Podobne sa deklaroval význam technologického výskumu pre dlhodobé zapojenie našej ekonomiky do modernej svetovej ekonomiky. V skutočnosti sa všetky vlády viac-menej prizerali na rozpad vedecko-technickej základne, neboli schopné zmeniť organizáciu ani spôsob financovania tejto sféry. Všeobecne povedané, zatiaľ sa nepodarilo ani jednej vláde sformulovať konzistentnú predstavu o naštartovaní a udržaní vysokého tempa rastu, o miere a spôsobe angažovanosti štátu."

# Spomenuli ste zahraničný kapitál. Ešte za vlády pána Čarnogurského sa hovorilo o potrebe a uľahčení vstupu zahraničného kapitálu. Potom sa z kruhov národných strán začalo hovoriť o výpredaji slovenského majetku a rodinného striebra. Ako si myslíte, že je možné vyriešiť situáciu, keď je nesporné, že tieto podniky potrebujú dotácie, investície na modernizáciu aby udržali trend, ktorý sa im podarilo doteraz nejako zvládnuť?

"V prvom rade by som sa dotkol strategických záujmov. Nechcem tvrdiť, že neexistujú strategické záujmy štátu. Existujú, ale treba ich presne definovať. Žiaľ, pod tento pojem sa často dostávajú aj veci, ktoré majú skôr súvislosť so strategickými cieľmi záujmových skupín. Štát musí presne definovať, v ktorých oblastiach sa chce angažovať a akým spôsobom. Vlastníctvo je len jedným spôsobom angažovania sa. Tvrdiť, že štát sa nemôže angažovať iným spôsobom, ako prostredníctvom vlastníctva, je jednoducho zavádzanie obyvateľstva. Štát má aj iné nástroje na to, ako kontrolovať procesy v strategických oblastiach. Kontrola je síce o niečo náročnejšia, ale ekonomický prínos je zvyčajne väčší. Pokiaľ ide o vzťah k zahraničnému kapitálu, tak ten úzko súvisí s privatizačným procesom a treba opäť zvažovať, o aký druh kapitálu ide. Či ide o portfóliových investorov, alebo o investorov, ktorí chcú strategicky investovať a chcú mať v danom podniku majoritu. Nie je možné budovať modernú ekonomiku, ktorej hlavným znakom by nebola jej intenzívna internacionálna prepojenosť, či už v oblasti kooperácie alebo iných vzťahov - obchodných, kapitálových, atď. Pre zahraničný kapitál môžu existovať určité obmedzenia. Ale musíme jasne povedať, kde zahraničný kapitál nechceme mať a prečo. Zahraničných investorov mätie nestabilita v pravidlách hry. Ak budú jasné ekonomické pravidlá a bude existovať politická stabilita, tak si zahraničný kapitál začne sám nachádzať svoje cestičky. Ďalšia fáma, ktorá sa tu šíri, je, že zahraničný kapitál je ten "zlý" kapitál, ktorý nás prichádza vyciciavať a potom si "odleje" zisky do zahraničia. Prijatie tejto demagógie je zdrvujúce ekonomicky i morálne a škodí Slovensku. Takto sa k ekonomike pristupovať nedá. Analýzy fungovania podnikov, do ktorých vstúpil zahraničný kapitál, nepotvrdzujú tento názor. Naopak, málo si všímame, že množstvo podnikov, ktoré boli predané Fondom národného majetku na tzv. splátkový systém, sa programovo vedie ku krachu. Umelé ruinovanie niektorých štátnych podnikov alebo podnikov FNM, ktoré ešte nie sú splatené, prináša obrovské ekonomické straty na náš úkor. Pritom treba ešte povedať, že pre nového domáceho vlastníka neexistujú žiadne právne zábrany, aby vzápätí nepredal tieto akcie, alebo majetok do zahraničia. Istota, že noví podnikatelia, ak sa im prestane dariť, sa ako prví neobrátia na zahraničný kapitál, je romantická. Ak sa dostanú do ťažkostí, vždy hľadajú v rámci daného systému riešenie."

# A už neskúmajú to, či zahraničný kapitál, ktorý na Slovensko takto vstupuje, nejako neohrozuje domáci trh, či to nie je konkurencia.

"Myslím si, že povedzme dobrou ekologickou legislatívou by sem neprichádzal kapitál, ktorý sa už nemôže ďalej rozvíjať v iných krajinách, kde sú prísnejšie ekologické kritériá. Ale tento problém je legislatívou riešiteľný. V súvislosti so zahraničným kapitálom ešte jedna poznámka. Niekedy nie je dôležitá samotná finančná investícia, ale ostatné prvky, ktoré so sebou zahraničný kapitál prináša - know-how, alebo trhy, ktoré má k dispozícii v zahraničí a môže ich otvoriť pre domáceho producenta alebo budúceho spoločníka. Tak isto veľmi dôležitá je skutočnosť, do akej miery prinesie nielen organizačný, ale aj vedecko-výskumný know-how. Do akej miery je schopný alebo ochotný využiť výskumný potenciál v tejto krajine. To sú rozhodujúce prvky."

# Šesť mesiacov ste pôsobili vo Fonde národného majetku a úzko ste spolupracovali s vládou. Ako sa pozeráte na to, ako koalícia zvládla privatizačný postup po istom zbrzdení od leta 1992? Už samotné zloženie koalície - pravo-ľavá koalícia - naznačuje niektoré problémy, ktoré sa vyskytli.

"Z hľadiska spolupráce FNM s vládou môžem ubezpečiť, že nikto nám priamo do činnosti nezasahoval. Všetky diskusie a stretnutia mali konzultatívny, alebo doporučovací charakter. Nikdy som nepociťoval tlak, že máme to urobiť tak, alebo onak. Šesť mesiacov pracoval Fond veľmi intenzívnym spôsobom. Myslím si, že sa nám podarilo pohnúť privatizáciu dopredu. Prostredníctvom verejných súťaží sme sprivatizovali 135 podnikov a prostredníctvom kapitálového trhu sme uzavreli privatizáciu 88 spoločností. Uplatňovali sme transparentné metódy, pričom u verejných súťaží sme prešli prevažne na dvojkriteriálny systém, ktorý úplne vylučuje subjektívne rozhodovanie. Pokiaľ ide o spoluprácu s ministerstvom privatizácie, tak nové rozhodnutia, ktoré bolo potrebné vydať, minister promptne podpísal. Istý problém vo vzťahu nastal pri predaji piatich akciových spoločností (Benzinol, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa, Investičná a rozvojová banka, VSŽ), kde minister svoje rozhodnutie stiahol. Avšak po zvážení všetkých okolností považujem nakoniec tento krok za správny, hoci sa dal tento problém riešiť iným spôsobom. Osobne som presvedčený, že doporučenia, ktoré navrhla komisia, by v ďalších krokoch neboli prešli, pretože i tie najlepšie ponuky neboli podľa môjho názoru vyhovujúce."

# Pre koho?

"Boli nevyhovujúce z ekonomického hľadiska. Hlavným kritériom mal byť finančný prínos pre Fond. Ponuky, ktoré sa dotýkali napríklad Sporiteľne, Poisťovne, ale aj IRB boli podľa mňa nízke. Ceny týchto spoločností sa budú v budúcnosti určite pohybovať v iných dimenziách, pričom na kapitálovom trhu by sme boli dosiahli oveľa vyššie ceny akcií.

Pokiaľ ide o samotnú privatizáciu, myslím si, že úloha, ktorá stála pred koalíciou za šesť mesiacov, bola obrovská. Zvládnuť takýto proces sa ukázalo časovo nedostatočné a nestačila ochota a dobrá spolupráca medzi Fondom, ministerstvom privatizácie a vládou. K tomu sú potrebné aj ďalšie prvky. Majetková príprava projektov sa značne zdržala, veľká časť podnikov nedostatočne spolupracovala na majetkových otázkach. To nakoniec spôsobilo, že samotné rozhodnutia sa začali vydávať až v auguste, septembri a októbri. Na druhej strane nepoviem nič nového, ale vo filozofii najmä kupónovej privatizácie boli v koalícii odlišné názory. SDĽ mala iné predstavy o kupónovej privatizácii, ale aj o privatizácii jednotlivých spoločností. Aj to spomalilo privatizačný proces, takže nakoniec došlo k skutočnosti, že privatizačné rozhodnutia nebol Fond fyzicky schopný zrealizovať a teraz, keď nový parlament menoval nové orgány Fondu, sa tento proces pozastavil."

# Čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť niekoľkomesačné odďaľovanie privatizácie?

"V prvom rade zdržanie týchto rozhodnutí neznamená len ekonomické škody. Spôsobí to aj škody politické. A najmä potvrdenie zákona, ktorým sa rušia privatizačné rozhodnutia vlády od 6. septembra, by malo pre Slovensko dlhodobé negatívne dôsledky. Myslím, že lepšia cesta spočíva v prehodnotení týchto projektov, a pokiaľ sa nenájdu prvky, ktoré sú protiprávneho charakteru, alebo pokiaľ nedošlo pri výberových konaniach k nejakým dokázateľným lapsusom, to najlepšie, čo by mohla nová vláda urobiť, je rozhodnutia realizovať a pokračovať v privatizácii podobným tempom.

Potrebné sú aj závažné legislatívne zmeny týkajúce sa jednak nových vlastníkov, ktorí kupujú spoločnosti na splátkový systém, čo chce zabezpečiť podstatne vyššiu kontrolu buď Fondom, alebo inými orgánmi nad týmito spoločnosťami. V súčasnosti ide iba o tzv. vlastníkov, ktorí vlastnia časti akcií alebo majetku a reálnymi vlastníkmi budú až o 5 - 10 rokov. Počas obdobia, kedy sú iba tzv. vlastníkmi im nemôžeme vytvoriť také legislatívne podmienky, ako keby boli riadnymi vlastníkmi. Musíme vytvoriť špecifickú legislatívu, ktorá akceptuje to, že tu ešte nie je efektívna trhová ekonomika a z veľkej väčšiny neexistujú reálni vlastníci. Stanú sa nimi za 5, 8, 10, alebo15 rokov. Obávam sa, že práve títo tzv. vlastníci sa začnú správať ako socialistické podniky a budú hľadajú všetky možné cesty cez Fond, cez daňové úľavy, atď. na zmäkčenie podmienok, čo môže mať negatívne dôsledky na racionálnu alokáciu zdrojov. Na druhej strane si myslím, že pre podnikateľov treba vytvoriť jasné a vhodné podmienky pre podnikanie, čo sa doteraz nestalo."

# Aké by podľa vášho názoru malo byť vhodné vykonávanie si vlastníckych práv Fondom v spoločnostiach? Hovorí sa o aktívnom alebo pasívnom prístupe. Čo ukázala zatiaľ prax? Ako sa má Fond správať v spoločnostiach, kde zastupuje ako vlastníka štát?

"Toto je problematické miesto Fondu. Nedelil by som ich na aktívne a pasívne, lebo sa nám ešte nepodarilo presne definovať, čo je aktívne a čo pasívne vykonávanie práv akcionára. Skôr by som to vysvetlil takým spôsobom, že Fond by mal odlišne vykonávať vlastnícke práva tam, kde má dočasnú a trvalú účasť. Pri trvalej účasti a majoritnom podiele by mal Fond konzekventne vykonávať práva akcionára. V tomto ohľade si myslím, že doteraz si Fond túto svoju funkciu neplnil tak, ako by ju plniť mal. My sme to za 6 mesiacov nejako výrazne zmeniť nemohli, ale v tomto smere Fond, ako majoritný akcionár zodpovedá za vývoj spoločnosti a mal by to brať na zreteľ. Iná situácia je v prípade dočasnej účasti, kde podľa môjho názoru by mal svoje práva vykonávať tak, aby nedochádzalo ku krokom, ktoré môžu viesť k deštrukcii spoločnosti. Čiže nie pasívne, ale veľmi prísnou kontrolnou funkciou. Nemal by vstupovať do rozhodovania tejto spoločnosti a čo najskôr by sa mal dočasnej účasti zbaviť. Ak sa ešte pozrieme na trvalé účasti, treba si povedať, že tam pôsobenie Fondu závisí od strategického zámerov. Podľa môjho názoru vo finančných a bankových inštitúciách, za ktoré v podstate akcionársky Fond zodpovedá, vykonáva svoje práva nedostatočne. Toto je sektor, kde treba jasne povedať, akú úlohu a ako dlho chce štát hrať. Myslím, že postupne by mal mať čo najmenšiu úlohu, pretože považujem za nelogické, aby povedzme o privatizácii, ktorá ide cez úvery týchto bánk rozhodovali banky, ktorých vlastníkom je Fond. Týmto spôsobom sa otvárajú dvierka k privatizácii pomocou úverov záujmovým skupinám, ktoré sympatizujú s vládnou garnitúrou."

# Takže Fond sa takto stáva silnou lobbystickou skupinou.

"Za určitých okolností by sa ňou mohol stať, čo však nemožno nazvať strategickým záujmom štátu. Väčšina bankových inštitúcií by mala byť čo najskôr sprivatizovaná, pretože jedine súkromné banky sú zárukou toho, že úvery, ktoré budú poskytovať, budú prísne posudzované a nebudú dávané za mäkkých podmienok "sympatizantom" a záujmovým skupinám v prepojení na určité politické skupiny. Čiže reštrukturalizácia, privatizácia bankového sektoru je problém číslo jedna, s ktorým by sa mala budúca vláda vysporiadať. Ak to neurobí, tak ponecháva jeden z prvkov politickej a ekonomickej nestability. Od tohto riešenia záleží aj riešenie v oblasti platobnej neschopnosti, riešenie výšky úrokových sadzieb. Čiže tento problém považujem v najbližšej dobe za primárny.

Na druhej strane treba povedať, že pokiaľ sa v našej krajine neuzavrie privatizácia, teda prvotné rozdelenie majetku, tak bude veľmi ťažké vytvoriť stabilné prostredie. Preto je rýchla privatizácia dôležitá bez ohľadu na to, kto ju robí. Som presvedčený, že nie sú dôležití prví vlastníci. Tí, ktorí nepreukážu schopnosti podnikať, veľmi rýchlo vypadnú z trhu a na ich miesto nastúpia tí, ktorí podnikať vedia. Za 10 - 15 rokov tu bude úplne iná vlastnícka štruktúra, vlastnícka štruktúra schopných. Neschopní z nej vypadnú a nepomôžu im žiadni priatelia v bankách, ani priatelia v politických stranách."

# Keď vznikal Fond národného majetku, ešte na federálnej úrovni, hovorilo sa, že to bude prechodný orgán. Dokedy by mohol FNM fungovať v takom rozsahu, ako funguje dnes?

"Pokiaľ sa neukončí druhá vlna kupónovej privatizácie, tak je potrebné, aby Fond fungoval v tom rozsahu, ako teraz a takisto pokiaľ nezúži portfólio iba na trvalé účasti. Nedostatok domácich úverových zdrojov vedie k tomu, že sa predáva na splátkový systém okrem kapitálového trhu, takže Fond sa po troch rokoch pravdepodobne stane predovšetkým inštitúciou na vymáhanie pohľadávok. Perspektívne bude teda počet pracovníkov na Fonde klesať a ostanú mu iba dve funkcie - vymáhanie pohľadávok a vykonávanie akcionárskych práv v spoločnostiach s trvalou účasťou štátu, ktoré sa budú podľa môjho názoru v priebehu 5 až 10 rokov zužovať."

# Pokiaľ ide o likviditu Fondu a možnosť podieľať sa na dlhovej službe štátu - vyvolala dosť diskusií. Ako sa vy pozeráte na takúto možnosť?

"Veľmi jednoducho povedané - Fond má uskutočňovať transformáciu vlastníctva. O tom, akými metódami a kedy rozhoduje ministerstvo pre správu a privatizáciu a záväzky navrhuje Fondu vláda a schvaľuje ich NR SR. Fondu je úplne jedno, na čo sa použijú príjmy z privatizácie. Použitie prostriedkov však má úzku súvislosť s hospodárskou politikou vlády, ktorá za to nesie zodpovednosť. Otázka dlhovej služby je pre Fond filozoficky irelevantná. Riešenie je vec ministerstva financií a nie Fondu. Myslím si, že jednostranné obracanie sa na Fond je momentálne iba východiskom z núdze. Môže sa na ňom zúčastniť aj FNM, ale spoliehať sa len na Fond sa mi z dlhodobého hľadiska nezdá príliš prezieravé. Má to samozrejme aj iné súvislosti - menové, ktoré sa dajú posudzovať zase z iného pohľadu, čiže je to otázka viacerých zorných uhlov.

Pokiaľ ide o likviditu Fondu, aj tento rok je jednoznačne spôsobená spomalením privatizácie. Minulá vláda prijala záväzky, ale nevytvorila podmienky na vytváranie príjmov. Dochádza k nerovnováhe medzi príjmami a záväzkami."

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  2. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  3. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  4. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Slováci sú chlebovým národom
  2. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  3. Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?
  4. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  5. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  8. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 937
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 626
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 11 189
  4. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 10 979
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 10 281
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 9 758
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 141
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 906
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 7 694
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 7 439