Utorok, 22. október, 2019 | Meniny má Sergej

Európa a mreže v hlave

"Vraj sa ešte musíme demokracii učiť.(...)"

(Ivan Kupka: "Slovensko, kolíska

modernej demokracie?", LT 48/94)

Na východ od bývalej "Železnej opony" má tvár európskej kultúry v sebe akúsi zvláštnu vnútornú trhlinu. Tú tvár síce ešte rozoznáme - je to európska tvár - ale je podivne útržkovitá, "pregumovaná", pokrivená, zmiešaná akoby s inou bytosťou. Nie je to kozmetický defekt. Je to faktor, ktorý vstupuje čoraz vážnejšie do ekonomického prostredia a mení jeho vývoj.

Nemáme asi ani najmenšie problémy rozoznať niektorú kultúru od inej - povedzme francúzsku od britskej, či rakúsku od nemeckej - nehovoriac už o vzdialenejších typoch kultúr. S ekonómiami osve by to už bol väčší problém. Kultúry by sme rozoznali, aj keby sme sa na ne dívali v rôznych časoch - nepretrvával by pred nami len jazyk (ktorého permanentné premeny by nás však určite ohúrili), ale množstvo na prvý pohľad nestálych prvkov: spôsoby neslovnej komunikácie, sociálne modely rodinného života, celkové tempo kultúry, chuť ľudských vzťahov, hudba. Pritom by sme nerozoznávali presnú podobu týchto jednotlivých prvkov, skôr ich neopakovateľnú vzájomnú komunikáciu - ako črty vekom sa meniacej ľudskej tváre, charakteristický pohyb známeho človeka, či variácie tej istej melódie hrané v rozličných tóninách. Ekonomické vzťahy by si rovnako udržali svoju špecifickú príchuť. Ekonómia je, aspoň tak sa mi zdá, iba jedna, aj keď často dominujúca stránka zvláštnej bytosti zvanej kultúra. Jej vynárajúca sa tvár netrvá v genetickom kóde, v striedaní sa purínových a pyrimidínových väzieb reťazca DNA. Rodíme sa do prostredia plného ľudí, ktorí sú už nositeľmi čŕt danej kultúry, do ktorých sa už ona predtým zapísala v komunikáciách s tými, čo tu žili o čosi skôr.

Skrivená tvár kultúry

Na východ od bývalej "železnej opony" má tvár európskej kultúry v sebe akúsi zvláštnu vnútornú trhlinu.

Tú tvár síce ešte rozoznáme - je to európska tvár - ale je podivne útržkovitá, "pregumovaná", pokrivená, zmiešaná akoby s inou bytosťou. Nie je to kozmetický defekt. Je to faktor, ktorý vstupuje čoraz vážnejšie do ekonomického prostredia a mení jeho vývoj. Niektoré fenomény ekonomického vývoja Slovenska, Maďarska, Poľska, Ruska, Ukrajiny, sa nedajú zmysluplne vyložiť, ak si nevšimneme túto zvláštnu tvár ich kultúr. Komunizmus, ktorý v nich vládol, okrem iného spôsobil diskontinuitu rolí, vzťahov, hodnôt a majetku. Zmeny sa zapísali do individuálnej psychológie všetkých, ktorí v tejto diskontinuite žili, a ja ich považujem za najvážnejšiu prekážku na ceste poskomunistických krajín do Európskej únie. Závažnejšiu, ako nevyhovujúcu štruktúru priemyslu, zastaralé technológie a nedostatok kapitálových zdrojov.

Mnohé z toho, čo je pre západné spoločnosti samozrejmosťou, a na čom stojí fungovanie ekonomických inštitútov, pochádza z neprerušenej kontinuity súkromného vlastníctva. Vlastníctvo je vlastne forma prirodzeného zmocnenia sa istej časti materiálneho priestoru v prostredí, v ktorom človek žije. Teritórium - vlastníctvo - sa stáva akoby rozšíreným "ja" za hranice fyzického organizmu. Prirodzený svet ľudskej spoločnosti je delený na takéto vzájomne sa dotýkajúce teritóriá. V prirodzenom ekonomickom svete západnej spoločnosti sa ľudia dotýkajú navzájom svojimi vlastníctvami - svojimi "ja". Hmotný svet ekonomických faktorov je teda plný vzťahov, ktoré majú veľmi osobný charakter - a teší sa pozornosti a ochrane ľudí, ktorí ho obývajú a vlastnia. Komunistický svet prerušil toto spojenie človeka s hmotnými teritóriami okolo neho. Ľudské teritóriá sa prestali vzájomne dotýkať i vtedy, keď ľudia žili v tesnej blízkosti - ľudia sa stali striedajúcimi sa nájomníkmi vo svojom materiálnom svete. Priamym dôsledkom je zmrzačený, ľahostajný a bezohľadný vzťah nielen k inštitútu vlastníctva, ale k prostrediu vôbec - vrátane sociálneho prostredia ostatných ľudí.

Moc, stojaca na majetku

a majetok, stojaci na moci

Ruskí psychológovia Etkind a Gozman (ktorí boli poradcami otca ruských reforiem Jegora Gajdara) píšu o tom, že každé zneužitie moci smeruje k premene mocenských vzťahov na vlastnícke vzťahy. To je aj dôvod, prečo nekontrolovaná moc tak ľahko degeneruje na mafiu. Mafia je tiež hranicou medzi mocou a majetkom, navzájom splývajúcimi. Dejiny nás učia, že moc, založená na majetku, účinnejšie reguluje sociálny vývoj ako vlastníctvo, založené na moci. Postkomunistický človek nemá skúsenosť s tým, že súkromný majetok dáva človeku nezávislosť. To je vlastnosť skutočného súkromného vlastníctva, ktorá ho najlepšie odlišuje od moci a od polovlastníctva spojeného s mocou v podmienkach komunizmu. To je rozdiel medzi vlastným domom a štátnou dačou, akokoľvek luxusnou, rozdiel medzi kapitálom a platom. Majetok možno číselne určiť a premieňať jeho formu z jednej na druhú, moc nemožno, a napriek tomu sa v postkomunistickej duši pletú. Majetok tvorí kontinuum a môže rásť po dolári. Hierarchia vlastníctva je plynulá a dá sa pružne regulovať pomocou daní, úrokov atď. Hierarchia moci je skrytá - koľkokoľvek stupňov by mala. Je strnulá a ťažko sa reguluje - to ukázal aj komunistický pokus s rôznymi stupňami nomenklatúry. Gozman a Etkind píšu, že mafiánska forma vlády je na nerozoznanie od reálneho socializmu. Táto porucha vzťahov vstupuje do ekonomiky postkomunistických krajín nespočetnými spôsobmi. Moc a mocenské páky sú jedinou skúsenosťou miestnych technokratov a nomenklatúr. Spoločnosti majú sklon meniť sa na malebný a zle fungujúci svet osamostatnených mafií. Tie mafie sú vo svojich zárodkoch už vlastne oddávna prítomné v podobe spoločenstiev a "kamarádšaftov", previazaných osobnými službami a závislosťami ešte z čias nedostatkových tovarov a závislostí. Západný investor teda prichádza do sveta, v ktorom sú univerzálne pravidlá hry nahradené osobnými vzťahmi a lojalitami. Netreba pritom ísť do Ruska, Kazachstanu či na Ukrajinu. Na Slovensku - a to je, myslím, unikát - začal bývalý a budúci premiér používať privatizáciu obrovských majetkov výhodne predávaných verným bez akejkoľvek verejnej kontroly ako nástroj upevňovania svojej moci. Sú ale aj jemnejšie príklady, napríklad snaha uchovať rôznymi trikmi majoritu štátneho vlastníctva v navonok privatizovaných spoločnostiach. Napríklad ponechať ministerstvu financií majoritu vo všetkých komerčných bankách s populistickým odôvodnením, že štát chce ručiť za vklady obyvateľstva. Štátom vlastnené banky majú tým pádom obrovské zisky, lebo vytlačili vysoko úrokovú aj diskontnú sadzbu - vytvárajú vlastne veľkú časť hrubého hospodárskeho produktu. Práve tieto banky sú však zároveň brzdou hospodárskeho rozvoja, lebo umŕtvili investičnú činnosť. Je naozaj ťažko si predstaviť, že sa do Európskej únie integrujú spoločnosti s mafiánsky prepletenými štruktúrami moci a majetku - a to i v mysliach ľudí.

Výsledkom našej celoživotnej skúsenosti s komunizmom je skúsenosť občianskej, ekonomickej i politickej bezmocnosti. Väčšina ju ani nepovažuje za čosi abnormálne - asi ako zemskú príťažlivosť. V komunistickom režime je to adaptívna, vhodná črta a býva odmeňovaná skromnými istotami zoologickej záhrady. Výsledkom je aj akási bezstarostnosť a pasivita, keď sa jedná o dlhodobé plánovanie a zabezpečovanie života. Väčšina ekonomických a demokratických inštitútov západnej spoločnosti však funguje len vtedy, keď ich vytvárajú "neodkázaní" ľudia, a takáto bezmocnosť a nezodpovednosť je tým najnebezpečnejším pieskom v rozbiehajúcich sa kolesách trhu a súkromného hospodárstva. Okrem iného plodí aj servilitu voči nositeľom akéhokoľvek úradu ako model správania, ktorý vážne ohrozuje politické slobody i ekonomickú iniciatívu. Ľudia s mrežami v duši sú nepoužiteľnými aktérmi pre trhové hospodárstvo.

Priškrtené civilizácie

Tento problém súvisí s tým, že obrovské množstvá ľudí sa ocitli v priestore, kde im niekto uchmatol jedinú kontinuitu a sociálnu oporu, ktorú poznali, a oznámil im, že to je tá sloboda. Sloboda je teda vnímaná ako nečakané prázdno, hĺbka, vyvolávajúca strach a závrať. Tu nastupujú falošní proroci ponúkajúci z pradávna vytiahnuté, atavistické nacionálne mýty, obyčajne hrdinské a pripistujú vlastnému kmeňu zvláštne "poslanie". Na ilustráciu spomeniem ruské hnutie Pamjať, ktoré Rusom pripomína, že "Moskva bola odjakživa dedičom politickej pozície Carihradu," a hovorí o ruskej ríši ako o ríši, "do ktorej sa zlúčili všetky kresťanské ríše". Ako vidno z nedávneho zahraničnopolitického vývoja Ruska, pred takýmito mýtami nie je imúnna ani oficiálna ruská elita.

Tieto mýty vstupujú aj do ekonomiky a vnucujú nacionálny obsah aj inak neutrálnym inštitútom hospodárstva. Príkladom na to bola celá diskusia okolo nutnosti devalvácie slovenskej koruny po rozdelení spoločnej meny, ktoré nasledovalo logicky krátko po rozdelení Československa. Proroci atavistických mýtov v roliach ministra financií a guvernérov bánk urobili z výmenného kurzu meny predmet národnej hrdosti, o ktorom sa preli vášnivo opití primitívi na futbalových štadiónoch a v krčmách. Výsledkom bola nedostatočná a veľmi oneskorená devalvácia, predchádzaná a sprevádzaná takmer úplným vyprázdnením devízových rezerv a pokračujúcimi negatívnymi bilanciami zahraničného obchodu.

Zmrzačený vzťah k majetku, prevrátený vztah moci a vlastníctva, naučená bezmocnosť a atavistické mýty, to všetko je pochopiteľne najsilnejšie v spoločnostiach krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Intelektuálne elity Maďarska a Poľska boli ku koncu roka 1989 omnoho pripravenejšie na západnú spoločnosť. Poľskí a maďarskí študenti trávili už najmenej jedno desaťročie dlhé pobyty na zahraničných akademických inštitúciách a rozprávali o nich doma celkom slobodne. Českí intelektuáli vytvorili zas, napriek silne represívnemu režimu, rozsiahly a politicky nezávislo sa vzdelávajúci disent. Slovensko malo túto intelektuálne pripravenú elitu iba celkom úzku.

Všetky tieto faktory patria na zoznam prekážok, na ktorých by postkomunistické krajiny mohli havarovať na svojej ceste k svojim historicky šťastnejším západoeurópskym príbuzným. Štátmi západoeurópskeho typu sa musia stať vo svojom vnútri - ich organizačné začlenenie bude potom iba administratívnou formalitou. Nemyslím, že by bolo možné alebo inteligentné amputovať telu Európy krajiny, ktoré vynorili z temna zabudnutia. Treba vedieť, čím ich tá trhlina v kultúre poznačila, no Európa sa už nemôže integrovať bez nich. Týmto krajinám dnes hrozí ďalšia pasca: Nenaskočenie okamžitého účinku sa začne stále viac považovať za dôkaz, že socializmus a diktatúra boli lepšie.

Z hĺbky storočia nás varuje Ortéga y Gasset: "Je skutočne veľmi ťažké zachrániť nejakú civilizáciu, keď nadišla hodina jej pádu do moci demagógov. Demagógovia sú veľkými škrtičmi civilizácie."

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  3. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  4. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  5. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  8. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  9. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  10. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  1. Zdravotné stoličky Adaptic sú v predaji tiež na Slovensku
  2. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  3. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  4. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  5. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  6. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  9. Levanduľa pre zamestnancov
  10. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 511
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 13 426
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 305
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 11 493
  5. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 9 307
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 7 623
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 6 246
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 5 806
  9. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu 5 432
  10. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 5 227

Neprehliadnite tiež

Opozícia sa stretla za okrúhlym stolom.
Cynická obluda

Ako Blaha vyhral Threemu

Stratég ticho sedí v kúte a odškrtáva si mená skompromitovaných kolegov, ktorí ho už nepredbehnú na kandidátke.

Monika Smolková verí, že Fico ešte do volieb odíde zo Smeru. Hovorí, že v strane sú zlodeji a korupčníci.
Použitie bieleho fosforu nie je úplne zakázané.