ntovala slovenskú filmovú a televíznu tvorbu na medzinárodnom festivale Magnolia Award v Číne. Ingrid Timková, predstaviteľka hlavnej roly, si zo Šanghaja odniesla hlavnú cenu za ženský herecký výkon a cenu filmovej kritiky. Ocenenie od novinárov získal i film samotný. Hoci je o Ingrid známe, že nerada poskytuje rozhovory, pre SME urobila výnimku.
# Televízny festival v Šanghaji, to znie exoticky. Mohli by ste ho priblížiť?
"Myslím, že je to najväčší televízny festival v Ázii. Číňania mu pripisujú veľmi veľký význam. Záverečné oceňovanie sa formou podobá na americké Oscary. V kategóriách najlepší film, režisér, herec, herečka, dokumentárny film a zváštna cena je päť nominácií, víťazov určí medzinárodná porota. Boli to samí muži, predsedom bol syn Charlieho Chaplina."
# Kedy ste sa po prvý raz dozvedeli, že ste nominovaná v kategórii "najlepšia herečka" a že sa nominácii osobne zúčastníte?
"O nominácii mi asi pred dvoma mesiacmi zatelefonoval od piatku už bývalý šéfproducent Producentského centra umeleckých programov Slovenskej televízie Maroš Puobiš. Spočiatku to však vyzeralo, že nepocestujem nikam, lebo cesta je hrozne drahá. No pán Puobiš vehementne pretláčal túto myšlienku, hoci sa nestretla s veľkým pochopením. Kvôli nemu mám z ocenenia dvojnásobnú radosť, lebo naozaj nebolo jednoduché presadiť to. Ale napokon sa našiel sponzor - pán Ing I. Solár z TATRAFILMU, ktorý bol i distribútrom filmu v našich kinách. Vďaka jeho sponzorskému príspevku som sa mohla na festivale osobne zúčastniť a cenu prevziať. Veľmi mu za to ďakujem.
Paradoxné je, že celé to napokon televíziu stálo minimálne náklady. Číňania sa ukázali ako veľkorysí hostitelia a celý pobyt mne a dramaturgičke Dagmar Ditrichovej zaplatili."
# Aká bola festivalová atmosféra?
"My sme z nej prakticky nič nezažili. Pre moje povinnosti v divadle sme pricestovali až v posledný deň, na záverečný ceremoniál. Takže som tu síce bola desať dní, mala sa skvele, ale až ex post."
# Vravíte, že vyhlasovanie Magnolie Award má podobný scenár ako preberanie Oscarov. Takže ste zakúsili ten pocit - čakať, aké meno prečítajú po rozlepení obálky.
"Pravdu povediac, bola som taká unavená, že som to ani nevnímala. Naplno som si to uvedomila až po dvoch dňoch."
# Keď už hovoríme o analógiách s Oscarmi, patrí aj Magnolii tučný dolárový dovetok?
"Magnolia Award je veľký sklenený kvet magnólie. Je hrozne ťažký. Doláre, bohužiaľ, nie sú súčasťou, čo je mi, samozrejme, ľúto. Napriek tomu sa z nej veľmi teším. Bola by som falošne skromná, keby som tvrdila, že je mi to ľahostajné. Lebo je to predsa milé, že niekde v Číne zaboduješ. No najmä to, že na festivale sa zúčastnilo päťdesiatosem filmov z celého sveta, takže niečo na tom je, keď slovenský film získa hneď tri ceny".
# Aké je to - byť v Šanghaji hereckou hviezdou číslo jedna?
"Ja som tu bola exotická podľa mňa tým, že široko-ďaleko som bola jediná blondínka. Okrem toho, mám pocit, že jednoduchí Číňania majú jediný kontakt s kultúrou prostredníctvom televízie, takže záverečný ceremoniál, vysielaný v priamom prenose, sledoval snáď každý. Keď som išla po ulici, všetci ma poznali. Číňania majú mániu fotografovať sa. Pre mňa, ktorá sa nerada fotím, to bolo hotové utrpenie".
# Dostali ste aj nejaké ponuky od zahraničných režisérov?
"Nie som taká naivná, aby som nevedela, že herečka potrebuje okolo seba aj správnych ľudí, ktorí ju predajú. V Čechách sa tento "star system" už obnovuje, na Slovensku je ešte v plienkach. Slovenský herec má preto veľmi malú šancu presadiť sa v zahraničí. Navyše, kontrakty sa uzatvárajú počas festivalu, nie na záver, keď sme dorazili my."
# A čo doma? Ocenili slovenskí režiséri, že majú najlepšiu herečku v Šanghaji?
"Vo svete keď herec získa nejakú cenu, a nemusí to byť hneď Oscar, otvára mu to cestu. Nemyslím, že by čosi podobné hrozilo aj u nás. Určite som si nepredstavovala, že vystúpim z lietadla a bude ma čakať desať ľudí so scenármi pod pazuchou.