Utorok, 22. október, 2019 | Meniny má Sergej

Ten, čo sa vrátil, sa vracia *Hovoríme s bývalým poradcom ministra privatizácie IGOROM UHRÍKOM

Meno Igora Uhríka sa za posledných päť rokov stalo viac ako známe. Jeden z mála dnes už amerických Slovákov, ktorý sa vrátil domov, aby pomohol. Nezištne. Nepýtal - ponúkal a dával. Prišiel s myšlienkou samostatného Slovenska, a dnes, zoči-voči slovenskej

skutočnosti, sa znova vracia. Do Štátov.

# Začnime dotazníkom: kedy, prečo a ako ste odišli do USA? Pôvodné povolanie a zamestnanie, pôsobnosť v Amerike...

- Do USA som odišiel roku 1970, tesne na to, ako opadla vlna emigrácie po roku 1968. Mám vzdelanie chemického inžiniera, ale v chémii som pracoval veľmi krátko. Roku 1967 som v Slovenskej televízii zakladal oddelenie reklamy, o dva roky nato som sa stal riaditeľom Teleexportu. Bolo to v čase, keď sa federálna televízia rozdelila na Českú a Slovenskú. V USA som vystriedal niekoľko zamestnaní, prešiel som - ako každý emigrant - ťažkým obdobím začiatkov, až som skončil vo finančnej oblasti.

# Na Slovensko ste sa vrátili - aspoň na početné návštevy - krátko po novembri 1989. Stretávali sme sa v hoteli Forum, vraveli sme o dianí, aj o budúcnosti Slovenska. Už vtedy ste hovorili o samostatnosti, hoci my, inšpirovaní dianím v Prahe, sme tieto myšlienky nezastávali. Samostatné Slovensko bol váš sen. Aký to bol sen?

- Bolo to viac ako sen. Bola to konkrétna predstava človeka, ktorý žije slobodne, ktorý si svoju slobodu nosí so sebou a ktorý je za kus slobody ešte ochotný bojovať. Pre mňa samostatný štát je jedna z foriem existencie slobody. Bola to nevyhnutná myšlienka, k jej naplneniu jednoducho muselo prísť. Išlo o to, akou formou.

# Vravíte o konkrétnych predstavách o samostatnom štáte...

- Bol som presvedčený, že štát, v ktorom sme žili dovtedy, nebol štátom spravodlivým. Ani sociálne, ani národne. Moja predstava samostatného štátu bola predstava o štáte postavenom na ideáloch, ktoré chýbali federácii, o štáte právnom, o štáte, ktorý bude domovom všetkým jeho obyvateľom bez ohľadu na národnosť, náboženstvo, politické presvedčenie a sociálny pôvod.

# Rozdeliť spoločnú republiku na dve samostatné časti znamenalo aj pretrhať mnohé ekonomické spojenia, vstúpiť do oblastí, v ktorých sme mali len minimálne skúsenosti. Nebola pre vás prijateľnejšia Čarnogurského cesta postupného odpájania?

- Nie, pretože namiesto postupného odpájania by skôr došlo k postupnej absorpcii Slovenska do českého štátu. Okno, ktoré sa Slovensku ponúkalo, bolo otvorené len obmedzený čas. Bola to chvíľa, keď dekolonizačný proces, ktorý sa vo svete dokončil po 2. svetovej vojny, konečne prebehol aj v zakonzervovanom komunistickom bloku.

# Na Slovensko sa po novembri začali - na návštevy - vracať mnohí americkí Slováci, hovorilo sa, že prídu aj s peniazmi, ale nakoniec z toho nie je nič; niekedy mám pocit, akoby naši krajania ako lobby alebo istá finančná či podnikateľská sila ani neexistovali... Zbierky na národný poklad sú smiešne, krajine nepomôžu. Možno teda s našimi krajanmi počítať, alebo sú to len reči, ktoré sa hovoria, na rozdiel od ekonomického chlebíka, ktorý sa je?

- Po novembri sem prišlo niekoľko sto amerických Slovákov nielen na návštevu, ale s úmyslom zostať. Nakoniec sa však museli vrátiť naspäť, mnohí po niekoľkomesačnom márnom úsilí obnoviť si pôvodné občianstvo. Bez neho tu boli cudzincami, nemohli si kúpiť dom, ani byt.

Tu je podstata problému. Americkí Slováci - a vzťahuje sa to všeobecne na Slovákov žijúcich v zahraničí - sú tu nežiadúcim elementom. Vidíte ich tu v pozíciách zodpovedajúcich ich skúsenostiam? Nikto ich tu nechce, chcú len ich peniaze. To je mimoriadne naivná predstava. Mimochodom, prečo by jednotlivci mali zo svojich úspor nahrádzať miliardové škody, ktoré spôsobili štátni činitelia neschopnosťou, lajdáctvom, alebo vedomým drancovaním spoločného majetku?

# Máte pocit, že všetci krajania, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, žijúci vo svete, by mali mať dvojité občianstvo? Že by mali mať povedzme právo voliť, hoci ich trvalé bydlisko je inde?

- Nemyslím si to. Hoci napríklad Francúzi majú podobný zákon. Tu však ide o iný prípad. Občania Česko-Slovenska, prenesene Slovenskej republiky nadobudnutím amerického občianstva stratili na základe zmluvy medzi Československom a USA z roku 1928 občianstvo pôvodné. Toto je iná situácia, ide o ľudí, ktorí už raz to občianstvo mali. Je hanbou tohto štátu, že používa starú Benešovu zmluvu za rovnakým účelom ako jej iniciátor - aby obmedzili vplyv a pôsobenie amerických Slovákov na Slovensku.

# Napojili ste sa na SNS. Neľutujete? Išlo tu o národ, alebo prostredníctvom národa o moc, o peniaze - myslím, ľuďom v strane, nie vám...?

- Vždy, keď som prišiel na Slovensko - a bol som tu v priebehu troch rokov asi dvadsať ráz - usiloval som sa spolupracovať s každou politickou stranou. Mal som možnosť predniesť svoje predstavy na politických grémiách HZDS, na predstavenstve KDH i vedeniu SDĽ. Najužšie som však spolupracoval so SNS - prakticky od jej vzniku - lebo bola jedinou stranou, ktorá mala vo svojom programe samostatnosť. Po mojom návrate na Slovensko som dúfal, že to bude strana, ktorá ponúkne občanovi alternatívu oproti V. Mečiarovi. Chcel som, aby sme predišli jeho snahe preniesť na seba a HZDS legitimitu na samostatný štát a tým získať legitimitu na totálnu moc.

# Máte pocit, že to všetko sa dalo dosiahnuť s ľuďmi, ktorí už vtedy túto stranu viedli?

- Priznám sa, mýlil som sa, nazdal som sa, že sa to dá. Neskôr som zistil, že opak je pravdou. Zlomom bola chvíľa, keď pán Mečiar podrobil SNS skúške, v ktorej neobstála. Ponúkol jej posty, podiel na moci. Nechcem však byť nespravodlivý. V takejto skúške obstojí na Slovensku málokto. Podľa môjho názoru základnou chybou na slovenskej politickej scéne bolo, že za myšlienku suverenity a samostatnosti sa nepostavili demokratické sily. A ak demokratické sily neprijali národný program za svoj, nemožno sa diviť, že do tohto priestoru vstúpil aj ktosi iný.

# Prečo demokratické sily, ako vravíte, neprijali národný program za svoj?

- Je to na dlhú debatu, ale vidím v tom kus apriórneho odmietania samostatnosti, ktoré pramení vo výchove, v svetonázore a možno priamo v psychike, v istom komplexe menejcennosti, ktorý u niektorých ľudí vyplýva z toho, že človek je len - Slovák.

# Obrátim otázku: naozaj je to tak, že demokratické sily nestoja o samostatné Slovensko? Veď samostatné Slovensko je skutočnosť a proti samostatnosti Slovenska nikto z demokratických síl nepracuje...

- Verím, že nie. Ale problémom je len trpné akceptovanie existencie samostatného štátu. Tu sa skrýva potenciálna hrozba pre slovenskú štátnosť. Veľká časť obyvateľstva sa ešte vždy nestotožnila so svojími štátom. Zodpovednosť za to pripisujem V. Mečiarovi a HZDS, ktorí svojím zápasom o zachovanie silných väzieb s ČR vo forme únie vlastne ovplyvňovali verejnosť proti samostatnosti.

# Nie je to skôr nestotožnenie s režimom?

- Len do istej miery. A takéto stotožnenie režimu so štátnosťou predstavuje ďalšie riziko. V tomto ohľade už máme určitú historickú skúsenosť, keď po vojne namiesto toho, aby sme odvrhli režim, odvrhli sme aj štát. Aj za toto riziko môžeme vďačiť V. Mečiarovi, ktorý svojou deštruktívnou politikou, delením Slovákov na dobrých a zlých nezískava stúpencov pre ideu samostatnosti, ale skôr ich odráza.

Zatiaľ sa možná strata štátnosti zdá byť len teoretickou otázkou, lebo na to zatiaľ nie je reálna príležitosť. Tá sa však môže objaviť neskôr. Napríklad po víťazstve ľavice v Čechách.

# Ľavice v Českej republike? Nazdáte sa, že čosi podobné je možné?

- Netrvrdím, že je to reálne v dohľadnom čase. Nesmieme však ignorovať potenciálne strategické riziká v primeranom časovom horizonte. Hlboká hospodárska kríza však môže otriasť aj základmi vyspelých demokracií... Viem si predstaviť aj iný scenár, napríklad reakciu v Čechách na nemeckú kolonizáciu Sudetov a návrat k Benešovej politike, v ktorej Slovensko zastávalo úlohu ústupového územia proti nemeckému tlaku.

# O SNS hovoríte, že jediná mala vo svojom programe samostatný štát, a preto v ňom jediná bola legitímna. Nemáte pocit, že tragédiou tejto strany je, že jej východiskový bod bol aj akoby konečným? Že chcela samostatný štát, ale vôbec nevedela, ako v ňom pokračovať?

- SNS pritiahla do svojich radov ľudí s rôznymi názormi, ktorých spájala jediná vec: myšlienka samostatnoti. Keby SNS nebola jedinou stranou s týmto programom, mnohí z jej členov a priaznivcov by skončili v iných stranách. Je paradoxné, že silná stránka SNS - výnimočnosť jej programu - bola zároveň jej najväčšou slabinou.

# Bolo rozdelenie aj ekonomicky rozumné?

- Otázka stojí inak. Pre mňa je prvoradá sloboda, právo rozhodovať o vlastnom osude. Ťažkosti, ktorými prechádzame, nie sú dôsledkom samostatnosti, ale pôsobenia ľudí, ktorí túto samostatnosť uskutočňujú. Žiaľ, pri pohľade cez prizmu ekonomiky vidíme len cenu, ktorú platíme za rozdelenie federácie. Ale nikto sa už nezaoberá cenou, ktorú sme platili za našu neslobodu. A tá je podstatne vyššia. Málokto si uvedomuje, že za "privilégium" žiť v tzv. spoločnom štáte sme platili päťdesiatročnou komunistickou totalitou, trestnými tábormi a zničenými životmi. Do tejto ceny patria aj hospodárske škody, ktoré postihli Slovensko v súvislosti s presunom vyše šesťstotisíc ľudí do vyľudnených sudetských území.

# Najmä na vidieku sa v tejto súvislosti ozýva: veď za komunizmu bolo lepšie. Nepovedia si to isté aj o štáte? Ak, ako vravíte, v štáte treba predovšetkým získať slobodu pre vlastné rozhodovanie a ekonomika je čosi, čo ešte len príde... Neodmietnu ľudia štát, v ktorom im bude trvalo alebo dlhodobo ekonomicky zle?

- V samostatnom štáte by nemalo byť dlhodobo či trvalo zle. Ak ľudia rozhodujú sami o sebe, sú schopní, mali by vychádzať predovšetkým z potrieb svojich blížnych. Samostatný štát by mal byť ekonomicky silný, mal by využívať iniciatívu ľudí a ich vedomie, že pracujú pre seba. Iná vec je počínanie v praxi. Riziko, o ktorom ste hovorili, existuje. Pravdaže, tí, čo tak vravia, vychádzajú z neznalosti reality. Dnes sa už nedá do komunizmu vrátiť, pretože už nastúpili procesy nevyhnutných zmien, ktoré čosi stoja a ktoré budú pre východnú Európu čosi znamenať. Pravda však je aj taká, že istej časti obyvateľstva Slovenska sa nedá vysvetliť jednoducho nič.

# Slovensko je teda samostatné; čo by malo urobiť, aby v ňom fungovala ekonomika, aby v ňom bolo dobre?

- Ťažká otázka. Prvoradá je privatizácia, vybudovanie právneho štátu, uprednostiť ekonomiku pred politikou, zaviesť pravidlá hry, ktoré budú platiť pre všetkých. Politici musia ísť ľuďom príkladom, obetavosťou, zaangažovanosťou, nie iba slovami. Slovensko má dosť šikovných, pracovitých ľudí. Potrebujú podmienky. Je tu však príliš veľa pokory a apatie, s ktorou ľudia prijímajú prázdne sľuby, podvody a okrádanie.

# Kedy vás pochytila dezilúzia, kedy ste sa rozhodli vrátiť do USA?

- Svoje pocity by som nenazval dezilúziou. Je to rešpektovanie reality. Pokúšal som sa presadiť určité myšlienky, na ktoré tu ešte zjavne nedozrel čas. Napríklad som chcel, aby slovenský parlament prijal zákon o strete záujmov - tvrdý a prísny, na spôsob amerického zákona -, ktorý nebude iba zásterkou, za ktorou by sa politici mohli aj naďalej nehanebne obohacovať na úkor občanov. Žiaľ, z poslancov ma podporila len Gabriela Kaliská, ale tá sa v týchto voľbách do parlamentu, žiaľ, nedostala.

Druhým príkladom je divoká privatizácia. Na vlastné oči som sa presvedčil, že na ministerstve privatizácie za vlády pána Mečiara sa robili podvody a opovrhovalo sa zákonom. Žiadne demagogické vyhlásenia zo strany HZDS nemôžu zmeniť fakty, ktoré sú dokumentované v trestných oznámeniach. Je smutným svedectvom o stave tejto krajiny, že inštitúcie, ako NKÚ, FNM chránili predchádzajúcu vládu aj jej praktiky, ktoré poškodzovali hospodársky záujem štátu. I samotnej verejnosti akoby bolo jedno, či ju niekto vo veľkom okráda.

I to je jeden z dôvodov, prečo odchádzam naspäť do Ameriky.

# Je to porážka, ústup, súčasť reality?

- Realita. Ak by to bola porážka, nebola by len mojou porážkou. Cítim, že v tomto čase môžem byť užitočnejší v New Yorku ako v Bratislave.

# Akú má teda Slovensko perspektívu? Má politikov, ktorí mu zabezpečia pokoj, prosperitu, napredovanie?

- Slovensko má málo mužov, ktorí konajú podľa svojho presvedčenia a vedia dodržať svoje slovo. Zvlášť málo takýchto mužov je v politike. Slovensko potrebuje novú garnitúru politikov, ktorí predložia dôveryhodnú, presvedčivú a rozhodnú alternatívu politike V. Mečiara a predovšetkým ponúknu myšlienku, ktorá dá samostatnoti hlbší zmysel.

# Politická situácia v Amerike sa zmenila. Ovplyvní to vzťah USA k Slovensku?

- Myslím si, že nie. Skôr by som poukázal na čosi iné. Clinton a Demokratická strana sa v minulých voľbách tešili z veľkého víťazstva. Neuplynulo veľa času a americký občan ich pôsobenie zhodnotil a vyniesol verdikt. To isté musí urobiť aj slovenský volič. Porovnať predvolebné sľuby a skutočnosť. Pravda, uvedomovanie slovenského voliča ešte potrvá. Musí zažiť viaceré voľby, aby na vlastnej koži skúsil, aký je vzťah medzi tým, čo volil a čo nakoniec dostal.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  3. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  4. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  5. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  8. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  9. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  10. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  3. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  4. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  8. Levanduľa pre zamestnancov
  9. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  10. Kvalitné Vianočné osvetlenie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 214
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 16 832
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 15 509
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 10 864
  5. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 8 935
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 845
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 6 590
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 6 100
  9. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy 5 648
  10. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 5 586

Neprehliadnite tiež

Na Lindtnerov vzťah s Kočnerom sa pozrie aj Súdna rada

Debata o sudcovskej etike je podvyživená, upozorňuje Pavol Žilinčík.

Dávid Lindtner.
Dobré ráno

Dobré ráno: Predĺžené moratórium je farizejský návrh

S predĺženým moratóriom prišla trojica koaličných poslancov

Podcast Dobré Ráno
Marian Kočner na súde v kauze falšovania zmeniek TV Markíza a kancelársky dvojvežiek a kongresové centrum Technopol v Bratislave.
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto to chcú zaľudia

Užijeme si menej zahovárania, viac diskusie o programových rozdieloch.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.