Utorok, 22. október, 2019 | Meniny má Sergej

Záujmy ekonomiky a ekonomika záujmov

Ekonomické špičky víťazného hnutia (a nielen ony) sa netaja svojou averziou ku kupónovej privatizácii. Na rozdiel od Českej republiky, kde pred niekoľkými dňami úspešne ukončili posledné kolo druhej vlny a prakticky nikto nepochybuje o významnom prínose .

Ekonomické špičky víťazného hnutia (a nielen ony) sa netaja svojou averziou ku kupónovej privatizácii. Na rozdiel od Českej republiky, kde pred niekoľkými dňami úspešne ukončili posledné kolo druhej vlny a prakticky nikto nepochybuje o významnom prínose kupónovej metódy pre českú ekonomiku, na Slovensku sa určitým skupinám podarilo vytvoriť dojem ohrozenia záujmov našej ekonomiky, ba i národa, uplatňovaním takejto "klausovskej vylomeniny".

Na dôvažok sa nájde dosť renomovaných "odborníkov", ktorí nielen že teoreticky odôvodnia nevhodnosť kupónovej metódy, ale systematicky vyargumentujú potrebu privatizovať odovzdaním podnikov do rúk manažmentov maskovaným za pracujúcich (robotníkov, zamestnancov atď.).

Keďže sa na náš pospolitý ľud z mnohých i seriózne sa tváriacich médií valí takáto zavádzajúca a účelová propaganda, ktorá v najbližších týždňoch bude pravdepodobne využitá na diskreditáciu a následné pozastavenie, odloženie a "skvalitnenie" kupónovej privatizácie, je potrebné uviesť niektoré argumenty na pravú mieru.

Pozrime sa v prvom rade na to, čo sa skrýva za termínom "privatizácia v prospech zamestnancov". Ide spravidla o snahu za mimoriadne výhodných podmienok odkúpiť podnik spoločnosťou, ktorej akcionármi sú zamestnanci. Rozhodujúci balík má takmer vždy v ruke niekoľko osôb z najužšieho vedenia podniku, a ak aj nie, riaditeľ a iní vedúci pracovníci majú na ostatných zamestnancov vždy dostatočný vplyv cez pracovnoprávne vzťahy a prípadných nespokojencov sa ľahko zbavia. Slovíčko "zamestnanci" sa len zneužíva na získanie akéhosi morálneho nároku na takmer bezplatné získanie mnohomiliónového majetku. Napriek tomu, že tento morálny nárok bol už mnohokrát verejne odmietnutý (a čo nároky učiteľov, zdravotných sestier, policajtov, ale aj robotníkov, ktorí sú už v sprivatizovaných spoločnostiach?), určité kruhy sa k nemu opakovane účelovo vracajú.

Okrem tohto zjavne nespravodlivého nároku existuje však i prísne ekonomický dôvod, prečo nie je takáto privatizácia v prospech nášho hospodárstva, ba ani samotných zamestnancov. V ďalších riadkoch budeme používať slovo "zamestnanci" na označenie všetkých zamestnancov vrátane vedúcich až po riaditeľa a slovo "vlastníci" na označenie akcionárov, medzi ktorými môžu byť v prípade kupónovej privatizácie niekedy i tie isté osoby, ktoré patria do skupiny "zamestnanci".

Aké sú skutočné záujmy "vlastníkov" a "zamestnancov"? Také altruistické záujmy, ako potreba budovať vlasť, nechajme histórii, uvažujme len s racionálnymi, ba sebeckými ekonomickými záujmami, ktoré sú pre každého človeka prirodzené.

Pre jednoduchosť si predstavme modelový podnik, ktorý vyrába trebárs stoly. Ak je kapacita výroby využitá naplno, podnik vyrobí za rok 100 000 stolov. Keďže s ohľadom na konkurenciu je možné tieto stoly predávať najviac za 1000 korún za kus, celkový príjem podniku za rok je 100 000 x 1000 = 100 000 000 (sto miliónov korún). Ako sa týchto sto miliónov využije? Podnik potrebuje na výrobu kúpiť materiál, energiu a platiť súvisiace výdavky (údržba, cestovné, poštovné a podobne). Na toto všetko sa minie 50 miliónov. Podnik má 300 zamestnancov, ktorých mzdy vrátane poistného sú priemerne 100 tisíc ročne pre jedného - teda spolu 30 miliónov pre všetkých. Zvyšných 20 miliónov zostane podniku ako zisk, ako je znázornené na obrázku.

Aké sú v tomto prípade záujmy zamestnancov a aké sú záujmy vlastníkov? Zamestnanci chcú, prirodzene, čo najviac zarobiť, teda chcú mať čo najvyššie mzdy. Zdôrazňujeme, že za zamestnancov v tomto prípade považujeme i riaditeľov, pretože ich odmena je v zásade tvorená ako mzdová položka: plat riaditeľa, námestníkov a ďalších vedúcich pracovníkov je súčasťou nákladov podniku (okrem podielov na zisku, ale tie v tejto chvíli dajme nabok). Vlastníci zase chcú mať čo najväčší zisk, pretože ten im slúži buď na investovanie na rozvoj podniku (pre zvýšenie ziskov v budúcnosti), alebo priamo na spotrebu.

Nakoľko ale za normálnych okolností celkové príjmy podniku sú ohraničené výrobnou kapacitou a trhom určenou cenou, musíme ich považovať za objektívne danú konštantu, ktorú pri rovnováhe dopytu a ponuky na trhu stolov a materiálu podnik sám nie je schopný v krátkom čase zmeniť. V našom príklade je to tých sto miliónov. Preto je jasné, že záujmy zamestnancov je možné uspokojiť len na úkor zníženia zisku a naopak, zisk je možné zvýšiť len na úkor zníženia miezd (alebo počtu zamestnancov). Teda záujmy zamestnancov sú spravidla v priamom rozpore so záujmami vlastníkov. Zamestnanci chcú zvýšiť mzdy, teda zvýšiť náklady, a sú proti prepúšťaniu. Zisk podniku ich prakticky nezaujíma. Vlastník chce zvýšiť zisk, teda znížiť náklady. Preto presadzuje racionalizáciu, zníženie nákladov, zvýšenie produktivity.

Čo sa ale stane, ak podnik privatizujú jeho vlastní zamestnanci? Ktorý záujem u nich prevládne? Samozrejme, ten každodenný, teda zamestnanecký. Mzdy dostanú každý mesiac na ruku a čo je doma, to sa počíta. Zisk bude možno na konci roka, z neho sa bude investovať, daň zaplatí najprv podnik a z dividendy ešte každý zvlášť. Oveľa jednoduchšie je vyčerpať si, čo sa dá, ihneď. A ak si uvedomíme, čo vlastne znamená, že privatizujú "zamestnanci", je táto situácia ešte vyhrotenejšia. Predpokladajme, že sú akcionári všetci, v našom prípade 300 zamestnancov, rovnakým podielom. Akcionári na valnom zhromaždení volia predstavenstvo, ktoré menuje riaditeľa. Koho si zamestnanci zvolia za riaditeľa? Toho, ktorý sľubuje zvýšenie platov, alebo toho, ktorý presadzuje úspory, investície, tvorbu zisku? Nie je ťažké uhádnuť.

To sú teda ekonomické záujmy "zamestnancov" (presnejšie riaditeľov) a "vlastníkov". Aké sú ale záujmy celej našej ekonomiky, celej spoločnosti? Asi sa zhodneme, že chceme mať vyššiu životnú úroveň, chceme mať vyššie príjmy, nižšie dane, lepšie a lacnejšie výrobky, zaručenú bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť, životné prostredie. Pokiaľ ide o daný podnik, asi všetci chceme, aby vyrábal lacnejšie, lepšie, krajšie stoly. Na to všetko ale potrebujeme, aby podniky vyrábali s čo najmenšími nákladmi, aby investovali do technologického rozvoja, aby mali na to dostatočný zisk, aby z tohto zisku odvádzali dane.

Z toho vyplýva, že záujem spoločnosti, nás všetkých, je možné dosiahnuť oveľa lepšie presadením záujmov "vlastníkov", hoci aj kupónových, než záujmov riaditeľov maskovaných za "zamestnancov". Ak budú vlastníci presadzovať svoje záujmy, budeme mať z toho úžitok všetci, či už vo forme lepších výrobkov, alebo prostredníctvom daní v lepších životných podmienkach. Naopak, ak sa presadia len záujmy riaditeľov, budú uspokojené len úzke skupiny, zakiaľ čo tí občania, ktorí nemajú možnosť takto privatizovať, budú ukrátení.

Kupónová privatizácia vytvára vlastníkov nezávisle od zamestnancov a ich riaditeľov a títo noví vlastníci, ktorí v súkromí sú väčšinou tiež zamestnancami, budú presadzovať v podnikoch pre ekonomiku výhodnejšie zámery než sami riaditelia. Zamestnanci podniku pritom nie sú nijako zvýhodnení, len majú rovnakú šancu ako všetci občania.

Komu ale vyhovuje privatizácia prostredníctvom "zamestnancov"? Tomu, komu vadí, že by sme mali mať všetci rovnakú šancu. Tomu, kto bol po desaťročia zvyknutý na nejaké privilégiá. Tomu, kto je súčasťou úzkej vrstvy bývalej nomenklatúry, ktorá ešte stále ovláda väčšinu štátnych podnikov a nechce o tieto väzby a výhody prísť. Prideľovať podniky bezplatne alebo za symbolické ceny priamo riaditeľom, to je už i pre našu verejnosť silný tabak, preto sa v poslednej dobe skrývajú za "zamestnancov", odborové organizácie a podobne. Pritom v skutočnosti všetky rozhodovacie páky by mali zostať v rukách týchto mafií. A kupónová privatizácia im do tejto hry nesedí.

Preto rozširujú s prichádzajúcou druhou vlnou kupónovej privatizácie fámy o anonymnom vlastníctve, o lacnom výpredaji, z privatizačných fondov robia strašiakov. Lživo šermujú záujmami ekonomiky, pričom majú na pamäti len ekonomiku svojich záujmov. Tri milióny zaregistrovaných kupónových knižiek je však dostatočnou odpoveďou, čo si o kupónovej privatizácii myslia občania.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  2. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  3. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  4. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  5. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  6. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  7. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  8. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  9. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  10. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  3. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  4. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  8. Levanduľa pre zamestnancov
  9. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  10. Kvalitné Vianočné osvetlenie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 231
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 16 778
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 15 509
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 10 877
  5. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 8 957
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 813
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 6 591
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 6 102
  9. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy 5 642
  10. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 5 579

Neprehliadnite tiež

Na Lindtnerov vzťah s Kočnerom sa pozrie aj Súdna rada

Debata o sudcovskej etike je podvyživená, upozorňuje Pavol Žilinčík.

Dávid Lindtner.
Dobré ráno

Dobré ráno: Predĺžené moratórium je farizejský návrh

S predĺženým moratóriom prišla trojica koaličných poslancov

Podcast Dobré Ráno
Marian Kočner na súde v kauze falšovania zmeniek TV Markíza a kancelársky dvojvežiek a kongresové centrum Technopol v Bratislave.
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto to chcú zaľudia

Užijeme si menej zahovárania, viac diskusie o programových rozdieloch.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.