Poučenie č. 1: Vojenské riešenie v Bosne neexistuje.
Po tom, čo bosnianski Srbi odmietli Moslimami a Chorvátmi prijatý mierový plán tzv. kontaktnej skupiny, sa Spojenými štátmi posmelená bosnianska vláda rozhodla vziať si silou to, čo nedostala za rokovacím stolom. Uzavretie moslimsko-chorvátskeho spojenectva, mocnosťami tolerovaný prísun ľahkých zbraní, prísľub zrušenia zbrojného embarga i privieranie očí nad tým, že mohutná októbrová protisrbská ofenzíva na viacerých miestach nerešpektovala status bezpečných zón, viedla k tomu, že Moslimovia precenili svoje sily. A ak si robili nádeje, že to, čo sami nezvládnu, za nich dokončí medzinárodné spoločenstvo, tak sa museli sklamať. Kontrola oblohy nad Bihačom sa ukázala ako zbytočná. Samotní stratégovia NATO museli uznať, že nálety v členitom teréne, kde neexistuje jasná frontová línia, nie sú možné. UNPROFOR nemá mandát ani vojenskú a živú silu na to, aby zasiahol do bojov. A prísun niekoľkostotisíc zahraničných pešiakov, ktorí by mohli zvrátiť pomer síl, je absolútne nereálny.
Poučenie č. 2: Dohodnúť sa musí najprv medzinárodné spoločenstvo.
Nie je náhodná časová zhoda jesenného obnovenia bojov a prehĺbenia nezhôd v rámci tzv. kontaktnej skupiny. USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko začali viac presadzovať svoje záujmy, ako hľadať pre všetkých prijateľné riešenie. Viedlo to k tomu, že každá z bosnianskych bojujúcich strán sa viac spoľahla na svojho patróna v kontaktnej skupine, ako boli jeho reálne možnosti. Hľadanie stratégie na dosiahnutie mierového riešenia treba začať od zhody pri charakterizovaní toho, čo sa v Bosne deje. Pravda bude nepochybne zložitejšia, ako ju vidia spoza oceána. Tvrdenie, že ide o bitku medzi dobrom a zlom, medzi agresorom a obeťou, je príliš naivné. Ak to všetci členovia kontaktnej skupiny uznajú, tak musia určiť pre všetky bojujúce strany rovnako záväzné "pravidlá hry" aj so sadzobníkom sankcií za ich porušenie.
Poučenie č. 3: Na mier treba trpezlivosť.
Mierový plán pre Bosnu existuje, chýba na ňom len podpis Srbov. Bihačská slepá ulička, ktorá ukázala všetky limity vojenskej moci medzinárodného spoločenstva, by mala byť dostačujúcim poučením, že rýchle silové riešenie nemá šancu na úspech. Naďalej platí, že kľúč k riešeniu je v Belehrade. Pôsobenie srbsko-srbskej blokády však potrebuje čas a kontrolu. Prvoradou úlohou medzinárodného spoločenstva po bitke o Bihač je dosiahnuť prímerie na území celej krajiny. Až potom bez časového stresu a potreby improvizovaných reakcií na vývoj na frontoch môže pokračovať v nekrvavom nátlaku na stranu, ktorá odmieta mierový plán.
Autor: IVAN DRÁBEK
