Obyčajný občan nečíta štatistické ročenky, a preto nevie, že sme za prvých deväť mesiacov tohto roku vyviezli do zahraničia tovar za 301,5 miliardy korún, a že sme doviezli tovar za 303,1 miliárd. Doviezli sme teda tovar v hodnote o 1,6 mld korún viac ako sme vyviezli a rozdiel vyrovnávame príjmami za služby a obrovským prílivom kapitálu, nie na úkor devízových zásob - devízové rezervy našej krajiny sa za rovnakú dobu zvýšili o viac ako polovicu.
Trápi ma, že je prevažujúci názor na naše ekonomické vzťahy so Slovenskom u nás úplne merkantilistický. Kritizujeme, že zo Slovenska viac dovážame ako vyvážame, že na Slovensko viac platíme ako je platené nám, a vôbec sa nezmieňujeme o tom, že má náš spotrebiteľ na trhu viac slovenského tovaru ako slovenský spotrebiteľ českého. Prečo nám prekáže na trhu práve slovenský tovar a nie nejaký iný? Keby po ňom nebol dopyt, tak by ho naši dodávatelia určite nedovážali, ak je po ňom dopyt potom iba skvalitňuje náš trh. Predstava, že je vývoz tovaru iba vecou s kladným znamienkom ( a teda "dobrom"), a že má dovoz znamienko záporné (je teda "zlom"), je nesmierne zjednodušená a nemali by sme sa k nej uchyľovať.
To samozrejme neznamená, že sa máme radovať zo slovenských administratívnych bariér nášmu vzájomnému obchodu. Tie sú zlé a dlhodobo sú určite horšie pre Slovensko ako pre nás. A vôbec to neznamená, že by sme nemali usilivať o ich zrušenie.
Ale pozor! So žiadnou krajinou na svete nemáme stopercentne a v každom okamihu vyrovnaný obchod. S niektorými krajinami to platí dokonca dlhodobo a s väčším rozdielom ako so Slovenskom. Každý mesiac platíme do Ruska ďaleko viac ako na Slovensko, a predsa to nikoho nevzrušuje. Za prvých deväť mesiacov tohto roku sme do Ruska vyviezli tovar za 10,7 mld Kč a doviezli sme tovar za 27,4 milárd! Znamená to pasívne saldo 16,7 mld korún (zatiaľčo so Slovenskom za rovanké obdobie iba 0,6 milárd!).
Mám pocit, že je už na čase, aby sme Slovensko brali ako ktorúkoľvek inú krajinu.
