ti. Skutočnosť, že za zrušenie uvedených článkov hlasovali samotní komunisti, nech nikoho ani dnes nepomýli. Nešlo o žiadne priznanie si viny alebo formu ospravedlnenia sa za devastáciu spoločnosti, ale o podvolenie sa nenásilnému tlaku verejnosti. Dala ho najavo najmä svojou účasťou počas dvojhodinového generálneho štrajku v celej československej republike.
Generálny štrajk sa uskutočnil 27.11.1989. Patrí zrejme k už obvyklým javom, že Česko si prípomína udalosti spred piatich rokov - ktoré priniesli slobodu - nielen intenzívnejšie, ale aj oveľa úctivejšie ako Slovensko. Ak českí odborári usporiadali pri príležitosti tohto dňa slávnostné stretnutie odborárov s organizátormi generálneho štrajku v novembri 1989, na ktoré prijal pozvanie aj prezident V. Havel, znamená to okrem iného aj to, že sa hlásia k myšlienke slobodných odborov a ich vznik datujú na deň 27.11.1989. Práve v tento deň sa jasne a prakticky ukázala nielen sila obyvateľov po spoločenských zmenách, ale zároveň aj odmietnutie komunistického režimu spoločne s jeho všetkými prevodovými pákami - napr. ROH.
Na tomto mieste treba poopraviť dnešného vodcu časti robotníkov na Slovensku J. Ľuptáka, ktorý tvrdošijne opakuje, že nebyť vystúpenia robotníkov, študenti aj herci by nedokázali zmenu spoločenského systému dotiahnuť do konca. Pravda je taká, že do generálneho štrajku sa zapojili zamestnanci spolu s robotníkmi. Pritom robotníci v podnikoch, ktoré dnes nazývame "strategickými" a v mnohých ďalších, ktoré idú v nepretržitom režime, pracovali aj počas týchto dvoch hodín. Práve v tom bola ukrytá sila, ktorú si napokon uvedomili aj predstavitelia komunistickej strany. Tí, ktorí nezastavili stroje a neopustili svoje prevádzky z dôvodu zabránenia väčších ekonomických škôd, boli ochotní a pripravení v nasledujúcich dňoch v prípade potreby tak urobiť.
Zrušenie troch článkov v ústave o vedúcej úlohe komunistickej strany v spoločnosti, v Národnom fronte a výchove v duchu marxizmu-leninizmu, na ktorom trvalo hnutie Verejnosť proti násiliu - a o jeho potrebe presvedčilo Občianske fórum - prinieslo obrat v uskutočňovaní politickej vôle oboch občianskych hnutí. Keď o pár dní na to, bola vymenovaná federálna vláda na čele s L. Adamcom, v ktorej z 21 členov bolo 16 príslušníkov KSČ, stačila už iba "obyčajná" protestná manifestácia k tomu, aby o dva dni bola menovaná nová vláda, v ktorej členovia komunistickej strany už nemali väčšinové zastúpenie, pričom L. Adamec odstúpil z funkcie predsedu vlády o ďalšie dva dni.
Aj "zabudnutie" Slovenska na dva tak významné dni - 27. 11. a 29. 11. - spred piatich rokov svečia o spôsobe a postupe transformácie jeho obyvateľov.