Pri hrobe Alexandra Dubčeka a jeho manželky Anny v Slávičom údolí v Bratislave sa zišli jeho synovia s manželkami, predstavitelia štátu, zástupcovia diplomatického zboru v SR, priatelia, známi a asi päťsto občanov, ktorí prišli vzdať úctu jeho pamiatke.
"V Alexandrovi Dubčekovi sa stelesňuje a zrkadlí podstatná časť toho najlepšieho, čo sa nachádza v našom národnom charaktere. Je to ľudská dobrota, pracovitosť, skromnosť, jednoduchosť a priamosť. Cit pre spravodlivosť, srdečnosť, ale aj mužnosť a pritom tiež zvláštna jemnosť, ktorá sa čas od času prejaví aj dojatím a slzou," pokračoval M. Kováč. Pripomenul aj skutočnosť, že ešte za života A. Dubčeka o ňom mnohí s dešpektom hovorili, že sa do politiky nehodí. M. Kováč zdôraznil, že si to nemyslí on, ani podstatná časť nášho obyvateľstva.
(Pokračovanie na 2. strane)
Tak môžu podľa neho o Dubčekovi hovoriť iba tí, pre ktorých je politika zákulisným handrkovaním a ustavičným bojom o osobnú moc, ktorí považujú akýkoľvek prostriedok za dobrý na dosiahnutie pochybného cieľa. "Drahý Alexander Dubček, chýbate nám. Odišli ste priskoro. Miesto po vás zostalo prázdne. To, čo vám bolo drahé - tolerantnosť, ľudskú vzájomnosť - potrebujeme aj dnes a možno viac ako kedykoľvek predtým. Tak ako ste sa vzopreli agresii tankov, neváhali by ste odsudzovať zlobu a svár."
Syn Pavol pri hrobe svojich rodičov povedal: "Raz mi otec povedal - náš život bol ako balvan, ktorý sme museli s mamou niesť," a dodal, že jeho otec bol napriek tomu optimista. "Bol skromný, nenáročný a myslel viac na druhých ako na seba," dodal. Prítomný bol aj zástupca Univerzity v Bologni, mesta, ktoré A. Dubčekovi ako jednému z mála ľudí na svete udelilo čestné občianstvo. "Nedá sa byť priateľom Alexandra Dubčeka bez toho, aby sme nevyznávali demokraciu a vieru. Vidíme, že to potrebujeme v celej Európe," povedal pri jeho hrobe.
Autorom náhrobnej dosky Alexandra Dubčeka a jeho manželky Anny je jeho osobný priateľ, akademický sochár Teodor Baník. Je na ňom citát A. Dubčeka, ktorý predniesol v čase tragických udalostí v roku 1968 : "Nezahynie národ, ktorý sa riadi tak svojím rozumom, ako aj svojím svedomím."
