.

Okrem iného povedal, že káhirská mierová zmluva sa podobá tej, ktorú prorok Mohamed dohodol s kmeňom Kuraišov. Išlo o desaťročné prímerie, no po dvoch rokoch Mohamedova armáda napadla Mekku. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) sa dosiaľ nevzdala vo svojej charte odseku o zničení Izraela.

Podobne ako počas vojny v Perzskom zálive, keď sa Arafat pripojil k Saddámovi Husajnovi, ani teraz si pravdepodobne neuvedomil následky svojho prejavu v Johannesburgu. Bohaté štáty, pravdaže, prisľúbili finančnú pomoc v nádeji, že na Blízkom východe zavládne pokoj. Lenže po Arafatovom "majstrovskom" prejave finančníci odložili šekové knižky. Nebudú predsa financovať Arafatovu Svätú vojnu.

Jásir Arafat odďaľoval aj svoj príchod do Jericha, pričom nebolo tajomstvom, že sa snažil, aby celú oblasť kontrolovali ním preverené policajné sily. Lenže práve jeho neprítomnosť využila fundamentalistická islamská organizácia Hamas na zmapovanie tamojších pomerov. Začala stupňovať násilie voči Židom. Ľstivá politika. Arafat ako vodca Palestínčanov podpísal mier s Izraelom, a je teda zodpovedný za udržiavanie poriadku. Vodca OOP sa dostal do nezávideniahodnej situácie. Nemožno sa čudovať, že nastolenie poriadku žiadala od neho izraelská vláda, ale Hamas robil všetko možné, aby mu v tejto ceste prekážal, ale nejde len o Hamas.

Nebezpečným prvkom v oblasti je už dlhý čas Irán. Kto napríklad vie, koľko sa tam dostalo z bývalého Sovietskeho zväzu jadrových zbraní? Nebezpečenstvom, a nie vonkoncom zanedbateľným a nielen pre Izrael, ale aj pre celý svet, je aj narastajúci vplyv fanatického islamského fundamentalizmu, ktorý má pôvod práve v Iráne. Napriek zložitým problémom a ťažkostiam by predsa bohaté krajiny mali finančne podporiť Arafata, podporiť jeho úsilie o stabilizovanie pomerov v autonómii, inak by sa mohlo stať, že jeho politiku vezme do svojich rúk a premení na svoj obraz práve nevyspytateľná organizácia Hamas.