"Treba povedať, že naša denná tlač by mala oveľa opatrnejšie hodnotiť aktívne saldo clearingového účtu s ČR. Náhlenie sa českej strany pri úhrade clearingového salda môže byť spojené predovšetkým s krkolomnou privatizáciou a transfermi českým pobočkám, ktoré financujú lacný nákup národného majetku na Slovensku v dôsledku jeho výpredaja (vrátane `kupónky')." Autor: podpredseda HZDS A. M. Húska.
V tomto roku ČR prekročila na clearingovom účte medzný úver (130 mil. ECU) už štyrikrát a dokopy zaplatila Slovensku cca 275 mil. USD. Stalo sa tak na základe Platobnej zmluvy medzi SR a ČR, ktorá opravuje clearingové zúčtovanie. Z nej vyplýva, že čiastku prekročenia medzného úveru k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca je dlhujúca strana povinná vyrovnať úhradou vo voľne zameniteľnej mene do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Pokiaľ táto čiastka nebude vyrovnaná v tomto termíne, bude počínajúc 16. dňom úročená sadzbou 15 percent p. a. To znamená, že Húskovo "náhlenie sa českej strany pri úhrade clearingového salda" nie je z českej strany ničím iným, len riadnym plnením si záväzkov, vyplývajúcich z platobnej zmluvy, ako aj snahou vyhnúť sa sankčným úrokom z omeškania. Z toho zároveň vyplýva, že toto "náhlenie sa" nemá nič spoločné "s krkolomnou privatizáciou". Otázka by mala preto skôr znieť takto: čo je príčinou českých pasív na clearingovom účte? Tak napríklad: a) zvýšenie exportnej výkonnosti SR voči Česku? b) alebo zníženie českej exportnej výkonnosti voči SR? c) transfery výnosov z kapitálu z ČR do SR? d) transfery finančného kapitálu z dôvodu výhodnejších úrokových mier na Slovensku v porovnaní s ČR? e) zvýšený prílev českých priamych investícií na Slovensko? Etc. Slovom, odpoveď si žiada serióznu analýzu a nie krkolomnú ideológiu A. M. Húsku.
A ešte k lacnému výpredaju národného majetku, ktorý prostredníctvom svojich pobočiek v SR financujú české banky. Po prvé, ak naozaj české banky financujú privatizáciu na Slovensku (A. M. Húska, žiaľ, v tejto súvislosti neuvádza ani jeden argument), tak nefinancujú lacný výpredaj, ale poskytujú normálne komerčné úvery, a to ako hlavný zdroj svojich výnosov. Banky totiž nerozlišujú a už vôbec nerozhodujú o tom, čo je a čo nie je z pohľadu A. M. Húsku lacný výpredaj národného majetku, ony sa riadia kritériami návratnosti a efektivity. Chce tým azda podpredseda HZDS naznačiť, že keby lacný výpredaj prefinancovali slovenské banky, bolo by všetko v poriadku? Napokon, čo je to vlastne lacný a čo drahý výpredaj národného majetku? To, čo je pre A. M. Húsku drahé, môže byť pre niekoho lacné a naopak. Povedané obrazne, na cenu krkovičky sa každý z nás pozerá inak. Dôležitá je v tejto súvislosti skôr skutočnosť, či bola cena vygenerovaná v súťaži (konkurenčná cena), alebo o nej rozhodlo voluntaristicky akési politické grémium. Nech si A. M. Húska zaspomína na "divokoprivatizačné praktiky" bývalej vlády: ŽOS Trnava, ŽOS Vrútky, Slovakofarma Hlohovec, Novofruct Nové Zámky, Liečebné kúpele Piešťany, 10 percent akcií VSŽ, Kovohuty Krompachy... O výbere záujemcu sa rozhodovalo bez súťaže, bez akéhokoľvek výberového konania.
Bolo to v poriadku len preto, že tomu A. M. Húska ideologicky verí?