Štvrtok, 17. október, 2019 | Meniny má Hedviga

ROZPAMÄTÁVANIE V KAVIARNI GANYS *Neznášam výraz študentský vodca," hovorí o sebe jeden z vodcov študentskéo hnutia Martin Mejstřík. x MARTIN MEJSTŘÍK * 32 rokov * štúdium na gymnáziu * dvho hnutia Ma

MARTIN MEJSTŘÍK * 32 rokov * štúdium na gymnáziu * dva roky štúdia na pedagogickej fakulte * absolvent DAMU, odbor bábkoherectvo * spoluzakladateľ študentského časopisu Kavárna A.F.F.A * 18. novembra 1989 pri soche svätého Václava ohlásil rozhodnutie ...

MARTIN MEJSTŘÍK * 32 rokov * štúdium na gymnáziu * dva roky štúdia na pedagogickej fakulte * absolvent DAMU, odbor bábkoherectvo * spoluzakladateľ študentského časopisu Kavárna A.F.F.A * 18. novembra 1989 pri soche svätého Václava ohlásil rozhodnutie pražskej DAMU a hercov začať štrajk * spolupredseda Celoštátneho koordinačného stávkového výboru vysokoškolákov * iniciátor založenia Stavovskej únie študentov, t.č. nefungujúcej redaktor LETTRE International * ženatý * čoskoro bude otcom * priatelia si ho doberajú, že dieťa sa narodí 17. novembra.*

Neznášam výraz študentský vodca," hovorí o sebe jeden z vodcov študentského hnutia Martin Mejstřík.

Je taký čas - deti na hroboch zapaľujú sviečky a dospelí zažínajú v sebe spomienky. Rok čo rok.

Bol taký čas- deti, študenti i dospelí zapaľovali sviečky.

Nie na hroboch a nie kvôli spomienkam.

Mal by byť deň v jednoooomienkam.

Mal by byť deň v jednoom mesiaci roka - už sa neviete dočkať návratu domov, pretože vás čaká slávnostne prestretý stôl a okolo neho sviatočne naladená rodina. Dnes je predsa sedemnásty november, hurá! Absurdná predstava... kto dnes stojí o bývalú nežnú lásku, na ktorej sa už toľkí povozili...

ARCHÍVY V GARÁŽI

Koncom roku 1990 som sa rozhodol spísať niekoľko spomienok, čo všetko sa dialo okolo mňa od roku 1988, ako sa udalosti zbehli tak, že som sa náhle a neočakávane ocitol kdesi na vrchole a v centre študentského štrajku, prečo a ako som odišiel

z "výslnia". Knihu som dosiaľ pre nedostatok času nenapísal.

Mám vlastne ešte jeden vážnejší dôvod. Nechcel som, aby bola len sentimentálnou spomienkou. Pamäť zlyháva a preto som začal snoriť po archívoch. Zistil som, že ak nie sú zničené, tak sa povaľujú niekde v garážach, alebo sú nenávratne preč. K nejakým materiálom sa snaží dopracovať Karlova univerzita. Niečo zhromažďuje pán Prečan z Ústavu soudobých dějin.

Pravdaže, svoje archívy má ministerstvo vnútra a Česká televízia.

Len nedávno ma vydesila informácia od kamaráta z Krátkeho filmu Praha. Na autentické snímky z novembrových udalostí pretáčajú iné materiály, pretože majú málo videokaziet. I preto sa snažím iniciovať vybudovanie archívu. Týkal by sa činnosti celoštátneho štrajkového výboru, možno sa ho pokúsim rozšíriť aj na predrevolučné obdobie. Pracovníci Karlovej univerzity predbežne prisľúbili poskytnúť priestory.

Založiť archív je nutnosť pre budúcnosť. V súčasnosti dochádza k účelovým interpretáciám vonkoncom nie tak dávnej etapy našich dejín. Prial by som si, aby tento malý študentský archív bol pre verejnosť prístupný. Teraz, nie za dvadsať, tridsať rokov.

Kniha sa odkladá. V hlave ju však nosím stále.

SKLADANIE MOZAIKY

Často si kladiem otázku, ako to vtedy vlastne bolo. Sám neviem. Kto to má vedieť, ak nie ja...? Neviem, či revolúcia bola niekým riadená. Teda otázka, či som bol

niekým manipulovaný. Hlúposť, veď to by som musel byť ja sám.

Za seba môžem stopercentne potvrdiť, že v študentskom štrajkovom výbore nás nik neriadil. Snažili sme sa zostať úzkostlivo nezávislí. Samozrejme, nemôžem vylúčiť možnosť existencie donášača v našej blízkosti alebo niekoho, kto sa snažil štrajk usmerniť do iných koľají. Ja o takom človeku neviem.

K výročiu revolúcie som poskytol novinárom veľa rozhovorov. Pýtajú sa ma, či existovali projekty ŠtB, KGB a iných agentúr, do akej miery bol vývoj vtedajších udalostí riadený niekým iným než nami. Nemyslím si, že sa to dozvieme hneď, a že sa to vôbec niekedy dozvieme. Spravodajské agentúry určite dáku "hru" hrali. Neprikladám jej dôležitosť, pretože bol v nej človek... nevyspytateľný človek. Navyše aj samotní agenti sú veľmi nevyspytateľní. Rozhodujúcu úlohu v prvých dňoch "hry" zohrali prostí ľudia. Pomaličky si skladám obrázok. Študenti DAMU boli napojení na Chartu 77 a iné opozičné skupiny. Prevládal všeobecne rozšírený názor, že keď sa niečo zomelie, Charta 77 kompaktne a radikálne vystúpi s jasným programom, že to stačí nakopnúť a ľudia z charty prevezmú žezlo a urobia prevrat. Vovnútri Občianskeho

fóra však vládli obrovské zmätky. Až neskôr mi došlo, koľko rôznych prúdov unášal disent. Túto nádhernú tému ešte nemám zmapovanú.

V tom období som si myslel kadečo iné. Hneď z kraja skočila do štrajku veľmi divná záležitosť s Martinom Šmidom. Informácii som absolútne uveril, veď po brutálnom zásahu zostalo na Národní tříde ležať hodne ľudí. Všetci sme uverili. Tak či tak správa o úmrtí vyšla v sobotu a v ten istý deň ju dementovali. Na podivnú agentúrnu hru sme zareagovali: hra-nehra, je mŕtvy, nie je mŕtvy, je nám to jedno, už nás nezastavia. S odstupom času nadobúdam dojem, že prvých štrnásť dní bolo spontánnou akciou, ktorá, ak mala byť niekým riadená, tak sa vymkla režisérom z rúk.

Čo spôsobilo takýto obrat... Ten, kto vyprovokoval zásah nepočítal s rošírením nepokojov na celú republiku. Vtedajšia moc sa snažila Prahu izolovať. Prekvapila rýchlosť, rozsah, razancia, prekvapilo pripojenie škôl, divadelníkov, ktorí tomu dali inú dimenziu, kumštýrov, inteligencie. Trúfam si tvrdiť, že s takýmto scenárom nekalkuloval nikto.

My, damáci , sme sa radikalizovali už v roku 1987 založením

časopisu Kavárna A.F.F.A., neskôr Študentským tlačovým a informačným strediskom. Vytvorili sme sieť na väčšine fakúlt. Rektor, profesor Bojanovský, nás úžasne povzbudzoval napriek ťažkostiam s Mestským výborom KSČ. Komunisti usúdili, že profesor Bojanovský prenecháva študentom priveľmi voľnú ruku a chystali sa ho odvolať. V máji sme vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Rektor zostal na mieste, hoci ho nútili odstúpiť zo zdravotných dôvodov.

Celkom by ma zaujímalo, čo by sa stalo, keby štrajk prepukol už vtedy, v máji osemdesiatehoôsmeho roku.

UŽ BUDEM DOBRÝ

Moje rodinné zázemie nebolo ničím výnimočné. Matka pochádzala z rodiny drobného živnostníka, otec z robotníckej. V osemnástich vstúpil do strany. Mama bola, naopak, veriaca. Spomínajúc na detstvo, zostal mi z neho príjemný pocit vzájomnej tolerancie.

Po okupácii sovietskych vojsk prišiel otec o miesto. Pred časom som si listoval v chlapčenskom denníku a našiel som tam vetu: "Musím, musím zjistit o co tenkrát šlo." Na strednej škole som sa nezvratne dopracoval k zisteniu, že systém je amorálny, škaredý a musí odísť.

Gymnázium sa nachádzalo v pohraničnom mestečku, kam odsúvali nepohodlných učiteľov. Robili sme tam divadlo i časopis. Podobne ako neskôr na pedagogickej fakulte, no z tej ma po dvoch rokoch vyhodili. Keď ma prijali na DAMU, tak som si hovoril, že už budem dobrý. Predsavzatie mi vydržalo rok, s kamarátmi sme rozbehli zopár aktivít a skončilo sa to tak, ako sa to skončilo.

SLABÉ HRUBÉ ČIARY

Rozdelenie republiky ma sklamalo. O Čechoch a Slovákoch som uvažoval ako o ľuďoch, ktorí si rozumejú. Veď sme spolu vydržali desiatky rokov, hoci väčšinu z nich za vlády komunistov. Som sklamaný, no nie prekvapený. Ak prekvapený, tak potom reakciou normálnych ľudí. Neustále som si opakoval: "To sú politici, to je ich vec."

Rozdelenie bude dobré pre Slovákov i Čechov. V dlhodobej perspektíve vývoj na Slovensku pokračuje správnym smerom. V krátkodobej ma však desí. Je v tom kus českej irónie, no myslenej v dobrom: "čím hůře, tím lépe". Čím horšie sa bude HZDS správať, tým rýchlejšie národ pochopí, že takto sa demokracia nespráva a správať nebude.

V Českej republike sa nám nepodarilo vysporiadať s minulosťou. To priveľmi malé premiérove spätné zrkadielko! Klausove hrubé čiary za minulosťou si môžeme vysvetliť pragmaticky, uľahčujú totiž ekonomickú transformáciu. Komunisti roztáčajú svoje kontá a kontakty a stávajú sa silnou ekonomickou zložkou. Ľudia, ktorí spolu s nami verili, že končí jedna hnusná éra v histórii republiky, sú frustrovaní. Ak štát sklame človeka a otvorene mu povie: "Pozrite, zákon je tu iba pre niekoho. Kto v tom vie chodiť, môže byť zlodejom a my ho berieme medzi seba," tak republika bude síce prosperovať, ale o chvíľu sa stane štátom mafiánskych klanov. V budúcnosti nám takéto smerovanie môže skomplikovať život. Mali by sme sa snažiť, kým je ešte čas, presadiť dokazovanie špinavých peňazí a do konca dotiahnuť lustračný zákon. Urýchlene zaviesť nemecký systém, ktorý spočíva vo verejnej kontrole verejných činiteľov. Súvisí s otvorením agentúrnych zväzkov súčasne so zavedeným pravidiel,

pomocou ktorých by nemohlo prísť k ich zneužitiu. Takýmto spôsobom by sme sa očistili aspoň ex post.

NIČ SPOLOČNÉ S POLITIKOU

Som intuitívny človek, ktorý nedokáže kalkulovať a diplomaticky konať. Boj o moc ma desil už počas revolúcie. Napríklad už len taký nedôležitý moment; na rokovania do Obecného domu s premiérom Adamcom chodili z Laterny Magiky reprezentanti OF autami s ochrankou. Bodyguardi naskakovali a vyskakovali z

automobilov, ich príchody boli veľmi dramatické. Ocitali sme sa uprostred historického diania, neustále pod paľbou otázok novinárov a televíznych kamier. Pritom z Laterny do Obecného domu je to len pár krokov! Chodil som radšej pešo a hrozne ma tie vonkajšie atribúty moci štvali. I keď som vedel, že je potrebné, aby Občianské fórum prevzalo moc. Rozhodol som sa, že politiku robiť nebudem, napriek tomu,že mi ponúkli miesto na americkej ambasáde.

Po revolúcii som sa nechal prehovoriť do funkcie splnomocnenca na zoštátnenie majetku SSM. A to bola posledná kvapka. Federálna vláda sa pokúšala uchlácholiť ľudí, že majetky ako SSM, tak KSČ prevezme štát a rozdelí ich. Prakticky sme však na vyvlastnenie nemali zákonné prostriedky. A vo vláde to fakticky nikto ani nechcel. Majetok oboch organizácií nie je dodnes uzavretá kapitola. Už roku 1990 dochádzalo k stámiliónovým únikom a šmelinám. Prácu som nedokončil a z komisie som odišiel. Definitívne.

Dnes pracujem v časopise LETTRE International. Občas vydávam Kavárnu A.F.F.A., pravda, ak zoženiem peniaze.

A moji spolubežci? Tak trebárs Monika Pajerová a Michal Sedláček, tlačoví hovorcovia študentského štrajkového výboru, odišli na ambasády. Monika do Paríža a Michal do USA. Marek Benda je poslancom v českom parlamente. Tomáš Ctibor je spolumajiteľom maklérskej kancelárie a povráva sa o ňom, že je milionár. Väčšina študentských lídrov zakotvila buď v politike alebo v biznise. Nestýkam sa s nimi. Niektorí z nich sa zmenili na nepoznanie. Honza Bubeník, prvý študentský parlamentár, bol skromný a tichý človek. Cez parlament sa stal človekom veľkého sveta.

DVA MOMENTY PAMÄTE

Prvý: Keď sprievod prišiel na roh Národného divadla otočil som sa naspäť. Uvidel som nekonečný dav. V eufórii som po prvý raz vedel, že režim končí. Dokázali sme strhnúť štyridsať-päťdesiattisíc ľudí.

Druhý: Prešli sme pár metrov a - zásah. Pocit víťazstva a

spolupatričnosti vystriedaný nevysloviteľným, dovtedy nezažitým pocitom hrôzy z fyzickej likvidácie a následne vedomie toho, že režim, po dobrom alebo po zlom, musí odísť.

Dnes mi pripadá úsmevné, akí sme boli úžasne naivní. Úsmevné boli naše študentské predstavy a ideály. Trápieval som sa nad smerovaním vývoja v našej spoločnosti. Dnes už nie. Naše sny nemožno dosiahnuť žiadnou revolúciou. Chce to každodennú únavnú drinu. A vydržať.

* *

Martin Mejstřík dopil kávu a zaplatil. Východ z Ganysu ústi priamo na Národní třídu. Odchádzal po nej. Prešiel niekoľko metrov a minul priečelie domu s obdĺžnikovým bielym fľakom. Je na ňom pricapená ceduľka, ktorá okoloidúcim oznamuje, že pamätná tabuľa venovaná Nežnej revolúcii je v oprave u autora. Poškodili ju neznámi vandali a jej slávnostné odhalenie bude 17. 11. 1994.

Dnes.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  2. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  3. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  4. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  8. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Slováci sú chlebovým národom
  2. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  3. Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?
  4. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  5. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  8. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 911
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 657
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 11 174
  4. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 11 017
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 10 252
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 9 719
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 169
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 933
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 7 718
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 7 468