Štvrtok, 17. október, 2019 | Meniny má Hedviga

Môžu byť priame predaje transparentné?

Najdiskutovanejším prvkom privatizačného procesu najmä v poslednom období v súvislosti so zoštátňovacou aktivitou parlamentnej "osemdesiattrojky" sú tzv. priame predaje. V zmysle doteraz platného zákona o veľkej privatizácii ide o rozhodnutia o privatizác

ii formou priameho predaja určenému záujemcovi, ktoré vydáva vláda SR.

Tieto mali od samého začiatku v systéme privatizácie, tak ako sa v rámci stratégie radikálnej ekonomickej reformy v bývalom Česko-Slovensku pripravil, svoje pevné miesto ako jeho integrálne súčasti popri verejných dražbách, súťažiach, reštitúciách a kupónovej privatizácii.

PRIAME PREDAJE - VÝHODOU JE RÝCHLOSŤ

Najvýznamnejším dôvodom ich existencie bola predovšetkým rýchlosť ich realizácie - od návrhu na predaj po jeho uzatvorenie formou kúpno-predajnej zmluvy a prevodu vlastníctva ho bolo možné stihnúť i za niekoľko týždňov (v marci tohto roka sme videli, že je to možné i za 24 hodín) oproti verejnej súťaži, resp. kupónovej metóde, kde realizácia trvá minimálne niekoľko mesiacov. (Tu však musím upozorniť, že pri priamych predajoch i súťažiach ide o jednotlivé podniky a pri kupónovej metóde sa naraz privatizujú stovky podnikov, takže ak posudzujeme rýchlosť z hľadiska celého postupu privatizácie ekonomiky, kupónová metóda nemá konkurenciu.)

Už takmer štvorročné skúsenosti potvrdili význam priamych predajov a všimnite si, že hoci sa už vystriedali štyri mocenské garnitúry, ich existenciu ako jednej z metód privatizácie nik nespochybnil, pri všetkých sporoch ide len o to, kto o priamych predajoch rozhoduje.

Z uvedeného ale vyplýva i to, že priame predaje by sa mali používať v prípadoch, keď je vopred známy jeden konkrétny nadobúdateľ, všetky podmienky predaja sú s ním jednoznačne dohodnuté a sú v súlade s hospodárskou politikou vlády. Tým mám na mysli nielen výšku kúpnej ceny, ale i súvisiace okolnosti - zamestnanosť, investície, podnikateľský zámer, ochranu životného prostredia a prípadne i ďalšie. Samozrejme, je pritom nevyhnutné podrobne posúdiť každý jednotlivý prípad osobitne. Z kontextu je potom pochopiteľné i to, že schvaľovanie priamych predajov bolo zo zákona zahrnuté do kompetencie vlády SR, ktorá z ústavy zodpovedá okrem iného práve za hospodársky rozvoj štátu.

Mimochodom, pamätáme sa, ako vehementne obhajoval vo februári t. r. Vladimír Mečiar svoju trojjedinnú úlohu premiéra, ministra privatizácie a prezidenta Fondu národného majetku SR? Vraj len tak je možné zabezpečiť vplyv vlády na rozvoj slovenského hospodárstva a že to je zárukou čistoty privatizácie. Dnes už treba proces privatizácie a najmä priame predaje z rúk vlády zobrať a dať pod kontrolu parlamentu. To, že vtedy (vo februári) malo HZDS v parlamente menšinu a tvorilo vládu a že dnes má so svojimi parlamentnými koaličníkmi väčšinu a vládu tvorí niekto iný, je okolnosť čisto náhodná, však?

ZMENY PO MARCI 1994

Vráťme sa však k samotnej podstate priamych predajov. Najskôr musím zdôrazniť, že označenie "predaj vopred určenému záujemcovi" bolo zvolené veľmi nešťastne a v médiách sa účelovo zneužíva na diskreditáciu privatizácie ako takú. Slovíčko "vopred" v tomto prípade znamená, že nadobúdateľ, ktorý sa navrhuje na rokovanie vlády, bol pred týmto rokovaním vybraný, a to je prirodzené, pretože je nemysliteľné, aby sa vláda priamo na svojom zasadaní zaoberala výberom kupujúceho. Na to slúži aparát ministerstva privatizácie a príslušných zakladateľských ministerstiev a zainteresovaných orgánov štátnej správy (napr: protimonopolný úrad, úrady životného prostredia a pod.), ktorí pripravia návrh na základe podkladov z podniku, po prerokovaní podmienok s nadobúdateľom, prípadne vyberú z viacerých záujemcov. Súťaživosť celého procesu bola však od začiatku zabezpečená tým, že vláda zverejnila zoznam podnikov zaradených do privatizácie a vypísala termín, do ktorého mohol ktokoľvek predložiť konkurenčný privatizačný projekt. Tento termín pre druhú vlnu bol pôvodne stanovený na 30. júna 1992. Keďže odvtedy už prešli dva roky a privatizácia sa v roku 1993 prakticky zastavila, novelou zákona v marci t. r. sa definoval pojem "privatizačný podnet" a umožnilo sa komukoľvek až do dňa rozhodnutia o privatizácii podať takýto podnet na hociktorý privatizovaný podnik a ministerstvu sa uložilo prihliadať pri rozhodovaní na všetky konkurenčné projekty i podnety.

Privatizácia priamym predajom preto nie je a v žiadnom prípade nemusí byť menej transparentná než napríklad verejná súťaž. I pri priamom predaji ministerstvo privatizácie v spolupráci s inými zainteresovanými orgánmi vyberá zo všetkých doterajších záujemcov, ktorí niekedy v minulosti (až do dňa rozhodnutia) prejavili o privatizáciu toho-ktorého podniku záujem. Vzhľadom na to, že u podnikov, ktoré sú zaradené do druhej vlny a o privatizácii ktorých sa v súčasnosti rozhoduje, trvá lehota na predkladanie konkurenčných projektov, resp. podnetov už takmer tri roky, nie je opodstatnený názor, že prípadne vyhlásenej verejnej súťaže sa zúčastnia mnohí noví záujemcovia, ak doteraz neprejavili o privatizáciu daného podniku žiadny záujem.

VÝBER NADOBÚDATEĽA - DVA PRÍSTUPY

K samotnému výberu nadobúdateľa existujú a doteraz sa uplatňovali dva prístupy. Buď ide o podnik so špecifickými požiadavkami na nadobúdateľa, či už v oblasti zamestnanosti, investícií, ekológie a iných, ktoré presne definujú príslušné zakladateľské rezorty a iné orgány štátnej správy. Ide predovšetkým o ochranu konkurenčného prostredia pri prirodzených monopoloch, o ochranu životného prostredia a odstránenie ekologických záväzkov, o ochranu zdravia pri zdravotníckych zariadeniach, zachovanie liečebného charakteru kúpeľov a pod. V tom prípade sa pri výbere prednostne uplatňujú tieto podmienky a iba ak existuje viac záujemcov, ktorí splnia dané kritériá (čo sa stáva len ojedinele), prichádza do úvahy výber podľa ponúkanej ceny.

V druhom prípade, keď sa privatizuje bežná podnikateľská činnosť, na ktorú štát nekladie žiadne mimoriadne požiadavky, ak v danej oblasti existuje konkurenčné prostredie, ak rôzne neekonomické záväzky podniku nepresahujú lokálny význam a zároveň existujú viacerí záujemcovia o privatizáciu, tam je možné uplatniť výber na základe ponúkanej ceny a platobných podmienok.

DVE PODMIENKY OBJEKTIVITY

Samotná procedúra výberu je potom analogická výberu vo verejnej súťaži a je možné vcelku jednoducho zabezpečiť jej transparentnosť. Treba sa len postarať o dve veci:

1. zabrániť úniku informácií v priebehu výberu a

2. rozhodovanie rozložiť na čo najviac subjektov, podľa možnosti vo viacerých úrovniach.

Prvé slúži na to, aby jednotliví konkurenti nemohli svoju ponuku prispôsobiť iným ponukám a dosiahnuť tak víťazstvo v súťaži nekalým spôsobom. Túto ochranu sme pri výberoch na MSPNM SR od marca 1994 zabezpečovali tak, že sme všetkých záujemcov vyzvali, aby na ministerstvo doručili (osobne alebo poštou) v zalepených obálkach svoje ponuky (ktoré museli obsahovať všetky potrebné údaje, najmä identifikáciu príslušného subjektu - záujemcu, návrh kúpnej ceny, platobné podmienky, prípadne investície, ktoré sa navrhujú odpustiť z ceny) do konkrétneho dňa a hodiny. Tieto obálky preberala minimálne trojčlenná komisia pracovníkov ministerstva za prítomnosti záujemcov, na mieste ich otvorila, spísala zápisnicu o predložených ponukách, ktorú mohli všetci prítomní záujemcovia na mieste podpísať. Tieto zápisnice sú na ministerstve k dispozícii a slúžili ako podklad pre následné rokovanie komisie na výber záujemcu o privatizáciu, ktorá brala do úvahy len ponuky zahrnuté v tejto zápisnici. Zjednodušene to znamená, že všetky ponuky sa otvorili naraz a neskôr ich už nebolo možné meniť. Kontrolným mechanizmom proti manipulácii s informáciami je práve prítomnosť a podpisy príslušných záujemcov.

Druhé slúži na to, aby nemohol jednotlivec alebo malá skupinka zneužiť svoju právomoc a rozhodnúť subjektívne, nebodaj dokonca po ovplyvnení niektorým záujemcom. Tomuto sme na MSPNM SR čelili nasledovným postupom. Podklady pre oslovenie záujemcov, pre rozhodovanie či vôbec daný podnik privatizovať formou priameho predaja pripravili po vecnom posúdení príslušné odborné útvary ministerstva - príslušní referenti majetkoprávnej, obchodnoprávnej a odvetvovej sekcie. Na výber záujemcu o privatizáciu menoval minister komisiu, ktorej členmi boli všetci vedúci pracovníci zainteresovaných odborných útvarov ministerstva. Predsedom komisie bol štátny tajomník, neskôr, po ustanovení druhého štátneho tajomníka sa tento stal podpredsedom komisie. Na rokovania komisie boli prizývaní zástupcovia zakladateľského ministerstva i príslušného odborového zväzu podľa prerokúvaných prípadov.

ZLOŽENIE A PRÁCA KOMISIE

Táto komisia posúdila predložené ponuky podľa zápisnice z prevzatia ponúk a určila poradie záujemcov podľa vopred stanovených a ováhovaných kritérií (ako boli rozobraté v úvodnej časti tohto príspevku). Spravidla išlo o jednoduché porovnanie čísel (so zohľadnením časovej hodnoty splátok, investícií a finančného zabezpečenia). Členovia komisie iba dohliadali na správnosť výpočtov a rovnaké posúdenie všetkých ponúk. Výsledkom práce komisie bol teda návrh - odporúčanie pre ministra, ktorý ako člen vlády predkladal návrh na rozhodnutie vláde. Konečná zodpovednosť za rozhodnutie bola na členoch vlády, ktorí po prerokovaní návrh buď schválili, alebo odmietli.

Touto viacstupňovou procedúrou sa zabezpečilo, že nikto nemohol presadiť predaj napríklad svojmu priateľovi za výhodnejších podmienok, než ponúkali iní, pretože ďalší členovia komisie (bolo ich osem) by taký návrh nepodporili, taký návrh by minister nepredložil do vlády a zrejme by ho ostatní členovia vlády neschválili. Môžem teda ako predseda komisie zodpovedne vyhlásiť, že návrhy, ktoré schválila Moravčíkova vláda, boli vždy predaje za najvýhodnejších možných podmienok pre Slovensko. Takisto tvrdím, že ani v jednom prípade nedošlo k porušeniu platných zákonov a predpisov a neexistujú, na rozdiel od nočných privatizačných uznesení Mečiarovej vlády, žiadne právne dôvody na zmenu ktoréhokoľvek rozhodnutia.

TLAK ČASU - LIMITUJÚCI FAKTOR

Jediným nedostatkom celého procesu snáď bolo, že uvedený postup sa používal bez toho, že by bol presne formálne zakotvený v nejakej vnútornej norme ministerstva, štatúte, vyhláške alebo aspoň v nejakom schvaľovacom poriadku. V marci, po nástupe novej vlády sme pod tlakom času a vedomí si svojej šesťmesačnej pôsobnosti radšej riešili operatívne úlohy privatizácie, metodiku posudzovania a schvaľovanie sme vytvárali za pochodu a nenašli sme si čas a energiu na vypracovanie formálnej smernice pre túto procedúru. Jej uplatňovanie však môže dosvedčiť minimálne niekoľko desiatok pracovníkov ministerstva, ak nepočítam pracovníkov iných rezortov a odborárskych funkcionárov, ktorí sa rokovaní zúčastňovali a aj samotných záujemcov, z ktorých väčšina uznala výber komisie za objektívny. Pochopiteľne, niektorí neúspešní uchádzači sa cítili ukrivdení a konanie ministerstva rôznym spôsobom spochybňujú, často i prostredníctvom masmédií. Na ich adresu môžem povedať len to, aby sa teraz po presune právomocí na robotnícko-roľnícky obsadený Fond národného majetku SR s dôverou obrátili na nich, určite im všetkým vyjdú v ústrety.

So zvedavosťou budem sledovať, ako bude v budúcnosti rozhodnutia o priamych predajoch vydávať novozvolené Prezídium FNM SR. Keďže pracovníci FNM boli o procedúre výberu a schvaľovania dostatočne informovaní a novovymenovaný Výkonný výbor FNM SR posilnili i niektorí pracovníci MSPNM, verím, že nič nebráni tomu, aby sa i na FNM uplatnil minimálne taký priehľadný spôsob, ako sme to robili na ministerstve. Naše doterajšie skúsenosti môžeme dať k dispozícii a bolo by možné i spracovať formálnu smernicu, ktorá by všetky pozitívne poznatky zakotvila ako záväzný postup schvaľovania priamych predajov. Táto by mala byť následne zverejnená pre prípadných záujemcov a vlastne i radových občanov, ktorí čistotu privatizácie vnímajú obzvlášť citlivo. Samozrejme, i samotné rozhodnutia o priamych predajoch sú predmetom verejného záujmu a očakávam, že Prezídium FNM SR o nich bude pravidelne verejnosť informovať.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  2. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  3. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  4. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Slováci sú chlebovým národom
  2. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  3. Kedy je správny čas nasťahovať sa do novostavby?
  4. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  5. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  8. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 931
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 631
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 11 183
  4. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 10 989
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 10 273
  6. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 9 746
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 150
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 907
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 7 697
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 7 449