Tlačou prebehla pred pár dňami správa o ďalšom odvolanom riaditeľovi - tentoraz o Ing. Milanovi Beljakovi, ktorý stál od roku 1991 na čele Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Ako obvykle sa odvolanie udialo bez udania dôvodu. Redakcia SME sa síce snažila niekoľkokrát získať od ministerstva kultúry stanovisko k odvolaniu Ing. Beljaka, ale vládna ustanovizeň opäť zaujala pozíciu mŕtveho chrobáka. A tak sa vlastne čitateľ nedozvedel takmer nič o tom, čo sa v ÚĽUV-e odohralo a prečo. €itateľ si pokojne mohol myslieť, že z funkcie odstránili akéhosi neschopného človiečika (aj keď dnes sa tieto typy skôr vymenúvajú, ako odvolávajú). Ak sa odvolaný riaditeľ začne brániť sám, nevyznieva to vždy najpresvedčivejšie. "Bráni si teplú stoličku," pomyslí si nedôverčivý čitateľ. O jeho kvalitách by predsa mali hovoriť ľudia, čo poznali jeho prácu.
Pri tomto odvolaní - ako pri mnohých iných - išlo opäť o presadenie záujmov nadriadeného orgánu, ktoré narazili na odpor u Ing. Beljaka. Aj hovorkyňa ministerstva kultúry pre Rádio Twist priznala, že v pozadí odvolania sú názorové rozdiely vedenia ÚĽUV-u a MK SR na projekt oživenia ľudových remesiel. Druhá strana je však toho názoru, že išlo o celkom konkrétne záujmy ministerstva, napríklad o zrekonštruovanú lukratívnu budovu ÚĽUV-u na Obchodnej ulici v Bratislave, ktorá by sa ministerstvu hodila na iné účely. Aj preto bolo zrejme potrebné odstaviť vedenie ÚĽUV-u, ktoré sa odmietalo vzdať svojej identity a odovzdať svoju budovu, do ktorej rekonštrukcie investovalo ÚĽUV aj vlastné príjmy. S budovou by zanikol aj projekt, ktorým ÚĽUV malo od tejto jesene získať novú dimenziu.
V roku 1994 vytvoril Ing. Beljak so svojimi spolupracovníkmi projekt Dvora remesiel v sídle ÚĽUV-u na Obchodnej ulici, kde by okrem iného bolo aj Informačno-vzdelávacie centrum. Dvor remesiel sa mal stať akousi Bibianou ľudovej umeleckej výroby. Jednak by si tu návštevníci mohli na vlastné oči pozrieť a aj skúsiť niektoré techniky ľudovej výroby. Okrem toho by v ňom našli knižnicu, archív i videotéku s dokumentačným materiálom ÚĽUV-u, ktorý zachytáva techniky tradičných slovenských remesiel. V pláne bola i Galéria dizajnu, kde by našli miesto diela inšpirované ľudovou tradíciou. Ponuka na takúto spoluprácu ÚĽUV-u a profesionálnych umelcov, pochopiteľne, vyvolala ohlas medzi pedagógmi a študentmi Vysokej školy výtvarných umení. Ing. Beljak si týmto projektom získal ich dôveru. Túto jeseň sa mal Dvor remesiel otvoriť pre verejnosť. Ale skôr, než sa celý projekt zavŕšil, prišlo odvolanie.
Keďže oficiálne informácie z ministerstva chýbajú, možno z rozličných indícií len dedukovať, čo sa bude ďalej diať s ÚĽUV-om. Dá sa možno očakávať rozhodnutie delimitovať ÚĽUV pod Národné osvetové centrum. Je možné, že ho zbavia svojej budovy na Obchodnej ulici, ale nie je vylúčené ani privatizovanie lukratívnych častí ÚĽUV-u (skúste si zatipovať komu). Nová riaditeľka ÚĽUV-u by o tom mohla povedať svoje, ale je neustále úspešne zaneprázdnená. Nenašla si zatiaľ viac času ako päť minút pre výtvarníkov, ktorí mali záujem o dlhodobú spoluprácu s ÚĽUV-om, aby im vysvetlila svoju koncepciu a zámery s ÚĽUV-om. A pripomeňme, že ide o spoluprácu, ktorá by rozvíjala slovenské ľudové tradície, teda žiadne kozmopolitné či iné "morálne zvrhlé" umenie. Ak sa vo svojich hypotézach ďalšieho vývinu ÚĽUV-u mýlime, radi sa necháme vývinom udalostí presvedčiť o svojej chybe.
