u s kritickým dôrazom na momenty, ktoré z hľadiska výchovy detí môžu byť podstatné. Na záver položí otázku, ako asi bude na mladého diváka pôsobiť. Úsudok o morálnosti alebo nemorálnosti ponecháva na čitateľa.

Scenár videofilmu pripravil autorský kolektív pod vedením MUDr. Radima Uzla, predsedu Nezávislej erotickej iníciatívy, výrobcom je vydavateľstvo Artemis, Ústí nad Labem, Česká republika. 180-minútovú kazetu schválilo MŠV SR tesne pred výmenou predošlej vlády dňa 4. 11. 1994 ako učebnú pomôcku. Má desať dielov, ktoré sa zameriavajú na sexuálnu problematiku od obdobia predškolského veku až po vek (eventuálneho) uzavretia manželstva.

(1) Úvodný diel (Sexualita - veľká neznáma) zdôrazňuje potrebu sexuálnej výchovy, s čím bude (pravdepodobne) súhlasiť každý odborník. Ťažšie však už bude súhlasiť s tvrdením, že sexuálny pud, ktorý "sprevádza človeka po celý život", je "motorom všetkých jeho aktivít". To môže platiť o určitej časti populácie, ale väčšina ľudí má okrem sexu aj iné záujmy, motívy a "motory".

(2)V dieli Sexualita pred bránami, určenom pre predškolský vek, dvaja herci v kostýme smiešnych zvieratiek (HELE a JŮ) bez prílišných detailov deťom vysvetľujú rozdiel medzi dievčatkami a chlapčekmi (anatomický) a tiež ako deti prichádzajú na svet. No varujú ich aj pred ľuďmi, ktorí bonbónmi a hračkami lákajú deti a potom im robia zle. Celý diel je urobený pomerne citlivo, hoci zostáva otázkou, či je naozaj vhodné posúvať takúto tému do komickej polohy a zakomponovať do nej dialóg typu "Tatínek dáva maminke pusinku." - "Dejte pokoj s tou pusinkou!".

(3)Diel Obecná škola (= základná škola), určený podľa kontextu pre asi 10-ročné deti, nás ubezpečuje, že sexuálne poučená mládež sa správa mravne a so sexuálnymi aktivitami začína neskôr. Dobre sa to počúva, ibaže nejedného rodiča aj odborníka znepokoja konkrétne pasáže a tvrdenia, ktoré vzápätí nasledujú:

- pohlavný styk je možný aj počas menštruácie (je však aj vhodný a hygienický?),

- menštruačné tampóny si môžu zavádzať aj dievčatá, ktoré ešte nezačali sexuálne žiť (MUDr. Fifková im však nemôže zaručiť, že nedôjde k deflorácii),

- názorné zoznámenie s klitorisom (v porovnaní s ostatnými anatomickými informáciami neúmerne dôkladné), po ktorom nasleduje poučenie, že masturbácia nie je škodlivá, ale blahodarná a z nej vyplývajúci pocit viny je nemiestny,

- deti môžu svoje erotické fantázie podporiť "erotickým materiálom": je to normálne a neškodné (kamera ukazuje, ako si chlapci v škole pod lavicou prezerajú časopisy, komentátorom označené ako "erotické materiály"),

- dve asi desaťročné dievčatká (chlapci odmietli?) sa pod vedením učiteľky pred celou triedou hrajú na "erotický telefón": som "žhavá", posteľ je voľná, manželka odišla, mám priehľadnú nočnú košieľku, nosí ju aj moja manželka, zákazníkov niet, chceš sa vyzliecť a odľahčiť si?, túžim po tebe ... Jedna aktérka sa náramne baví, druhá (a trieda v pozadí) vyznieva skôr rozpačito, pani učiteľka sa smeje. MUDr. Uzel komentuje túto hru ako výsmech z komerčného sexu a vidí v nej záruku, že sa sexuálna orientácia detí bude rozvíjať zdravým smerom. Nezaujatému divákovi však nevdojak zíde na um otázka, odkiaľ sú deti tak detailne informované o platených erotických službách a či takéto hry skutočne (resp. ktorým smerom) pôsobia výchovne.

(4)V dieli Ako v zdraví prežiť pubertu opäť zaznieva apológia masturbácie, tentoraz z úst mladých ľudí. MUDr. Uzel to hodnotí ako "krok dopredu". Potom sa rieši otázka, kedy začať s pohlavným stykom. Odpovedá mladík: je to individuálne, závisí to od toho, či sa mladý človek cíti zrelý a ochotný niesť dôsledky. Dvojica vyhlasuje, že sex je normálny a u človeka prerastá do lásky. (Divák, ktorý číta listáreň mládežníckych časopisov s príbehmi hrubého až cynického sexuálneho egoizmu, by sa rád spýtal na dôvody tohto neuveriteľného optimizmu.) MUDr. Uzel tu ešte uvádza štatistické údaje z Prahy o veku začatia pohlavných stykov (má to byť azda norma?).

(5)Ďalší diel - Ako sa ľudia rozmnožujú - ukazuje (veľmi názorne na makete) ženské vnútorné pohlavné orgány a sexuálny akt (v bočnom reze, aby pohyb údu a jeho prenikanie do pošvy bol dobre viditeľný), ako aj známe obrázky oplodnenia vajíčka a vnútromaternicového vývoja. Potom sa ešte raz rieši otázka, kedy začať s pohlavným stykom. Viaceré populárne osobnosti českej scény v ankete odpovedajú, kedy sami začali alebo kedy by odporúčali začať. Sumárne anketa vyznieva na vek 14-18 rokov (dozvieme sa napríklad, že P. Janda, gitarista a spevák skupiny Olympic, mal prvý styk ako štrnásťročný) - nejestvuje však univerzálny recept, sú na to rôzne názory. MUDr. Uzel zdôrazňuje hlavne podmienku, že by nemalo dôjsť k otehotneniu, preto treba mladých ľudí zoznámiť s možnými komplikáciami a s metódami antikoncepcie. Pripomenie, že riešenie interrupciou môže zapríčiniť neplodnosť, hoci sa to (podľa neho) zveličuje. MUDr. Fifková uvádza 15 % neplodných manželstiev, sú tu však nové možnosti liečby (umelé oplodnenie a deti zo skúmavky).

Nezaujatý divák môže pocítiť isté počudovanie, prečo tu chýba aspoň zmienka o tom, že sexuálny styk by mohol (mal) byť aj výrazom hlbšieho osobného a citového vzťahu, že sexuálny styk mladistvých môže mať (má) vážne dôsledky na ich psychosociálny vývin a zvyšuje riziko promiskuitného správania (veď stabilné vzťahy sú v tomto veku vzácnosťou) atď. Naopak, ešte aj slová J. Bohdalovej ("kvet, ktorý sa násilne rozvinie, rýchlo zvädne", "mladí, ktorí sa neponáhľajú, o nič neprídu") vyznievajú medzi ostatnými ako hlas z iného, odchádzajúceho sveta (tento dojem podčiarkuje i oblečenie, ktoré jej dáva vzhľad starenky).

(6)V dieli Plánované rodičovstvo uvádza MUDr. Uzel tri spôsoby plánovania rodičovstva: (1) abstinencia - nesúložia, nerozmnožujú sa, bohužiaľ, nepopulárny spôsob ("trochu nuda" dodáva spolumoderátorka Z. Jandová), (2) interrupcia (ako spôsob plánovania rodičovstva?), (3) antikoncepcia.

Nikto netvrdí, počujeme vo filme, že interrupcia je žiaduca alebo chvályhodná: zákaz však spôsobuje zdravotné riziká (ilegálne potraty, anjeličkárstvo) a potratovú turistiku. Že zákaz interrupcií nič nevyrieši, argumentuje sa ďalej, vidno aj z príkladu Holandska, kde majú veľmi liberálny potratový zákon, a pritom veľmi nízku potratovosť. (Zasvätený divák však vie, že príklad celkom neobstojí, lebo holandské štatistiky interrupciu vo včasných štádiách tehotnosti nevykazujú ako potrat, ale ako "úpravu menštruácie". Mimochodom: holandské školstvo nevykonáva sexuálnu výchovu, túto službu tam záujemcom poskytujú rôzne organizácie.) Psychické následky potratu (zasvätenému divákovi známe z odbornej literatúry ako tzv. postaborčný syndróm, post-abortion syndrome, PAS) vysvetľuje MUDr. Uzel ako umelo vyvolaný pocit viny, ktorý vzniká v dôsledku "strašenia" a napomáhajú ho (napríklad) aj niektoré filmy vykresľujúce potrat ako "krvavý horor". V rámci týchto pasáží videofilmu sa prezentujú zábery operačnej sály, kde sa robí interrupcia (tu označovaná ako odsatie obsahu maternice, ... ktoré extrémni odporcovia nazývajú vraždou nenarodeného dieťaťa). Pokiaľ ide o Českú republiku, väčšina žien považuje umelé prerušenie tehotenstva za právo ženy slobodne sa rozhodnúť (dokumentuje sa výsledkami ankety) - verejná mienka je teda priaznivo naklonená tomuto prirodzenému právu (?) ženy. Prelína sa to síce s právom nenarodeného dieťaťa na život, ale "čo bolo skôr, vajce či sliepka" - pýta sa MUDr. Uzel.

V zmienke o prirodzených metódach plánovania rodičovstva sa ich používanie predostiera ako jedna z charakterických čŕt rozvojových krajín (alebo, ak chcete, ako miera nevyspelosti krajiny). Prezentujú sa viac-menej ako určitý (pomerne riskantný) spôsob neúplnej abstinencie, na rozdiel od ostatných metód ich však uznáva rímskokatolícka cirkev. Môžu byť preto istou alternatívou pre (disciplinovaných) veriacich. Bližšiu informáciu o samotných metódach (ani zdokumentovanie názoru na ne) však videofilm neprináša.

Celý diel je zarámovaný dramatickým podaním populačnej explózie ako apokalyptického diania: hneď na začiatku depresívna hudba, veľa zamračených ľudí, dymiaci les komínov, smog, hluk, devastácia. Neskôr sa dozvieme, že pri dvojpercentnom ročnom prírastku by v r. 2060 bolo na svete 20 miliárd ľudí, čo je maximálny počet, ktorý by táto planéta mohla uživiť (?), počet ľudí by sa každých 35 rokov zdvojnásobil a za 1600 rokov by vážili toľko, koľko planéta sama! S kalkulačkou v ruke sa vzápätí vyráta, že nás je práve 5 634 506 069 a že v priebehu minúty pribudne ďalších 180. "To je hrozné!" poznamená

Z. Jandová.

Informovaný divák sa pri tejto (ohromujúcej!) mystifikácii číslami nepochybne zarazí. Ani nie tak preto, že východiskový údaj o dvojpercentnom ročnom prírastku ľudí (mechanicky dosadzovaný do vzorca geometrickej postupnosti) nezodpovedá realite. Ide skôr o to, že sa tu úplne ignorujú známe demografické fakty, napr. že použitie ročného prírastku populácie - bez analýzy a interpretácie dynamiky jeho zložiek (pôrodnosť, úmrtnosť) vo vzťahu k vekovej štruktúre obyvateľstva (čo je neobyčajne náročná úloha) - je pri prognózovaní populačného vývoja nekorektné a zavádzajúce (takto postupoval už T. R. Malthus). Preto sa na odhad populačného vývoja radšej používajú parametre, ktoré sa vzťahujú na tzv. demografickú reprodukciu populácie, napr. priemerný počet detí pripadajúci na jednu ženu (tzv. index plodnosti, TFR, total fertility rate). I tie však treba pri prognózovaní interpretovať v kontexte ich dynamiky, napr. že v Európe hodnota indexu plodnosti klesla od r. 1960 do r. 1991 z 2,61 na 1,51 (pričom na zachovanie jednoduchej reprodukcie potrebuje Európa hodnotu 2,1-2,2). V tejto spojitosti informovaného diváka ako obyvateľa Európy ešte viac udiví spomenutá mystifikácia - veď Európe nehrozí populačná explózia, ale vymieranie! Parametre jej populačného vývoja, Slovensko nevynímajúc, už totiž nadobudli takú hodnotu, že ak európske obyvateľstvo nezvýši svoju plodnosť, spácha v priebehu 400-500 rokov dokonanú "demografickú samovraždu" (G.-F. Dumont).

(7)V dieli Zábrana tehotenstva sa pomerne podrobne hovorí o rôznych druhoch antikoncepcie. Antikoncepcia sa prezentuje ako objekt každodennej potreby, ktorý by mal byť rovnakou samozrejmosťou ako zubná kefka a pasta. Podrobnejšie sa predstavuje najmä hormonálna antikoncepcia (s konkrétnymi firemnými preparátmi), poukazuje sa na jej prevratný vývoj, na jej pozitívny, ba liečivý účinok (napr. chráni pred rakovinou ovárií a maternice), ale i na to, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má viac priaznivých než nepriaznivých účinkov: nešpecifikuje sa však bližšie, o aké nepriaznivé účinky ide, ani kto sa vlastne skrýva za uvedeným tvrdením WHO (nejaká skupina expertov, alebo "expertov"?, alebo len dajaká subkultúra jej úradníkov? - veď či nejestvujú seriózne vedecké práce o vážnych zdravotných rizikách hormonálnej antikoncepcie a či sa samotná WHO už niekoľkokrát nepričinila o zaradenie medzi inštitúcie, ktorých aktivity P. Johnson vo svojich Dejinách 20. storočia hanlivo označuje ako "imperializmus svetovej byrokracie"?). Predstavujú sa aj ďalšie druhy antikoncepcie - spolu s návodom (prípadne názornou ukážkou na modeli), ako ich používať. Sumárne hodnotí MUDr. Uzel antikoncepciu ako blahodarný faktor, ktorý upevňuje sexuálne zdravie, dáva pocit istoty a životnej spokojnosti (v súvislosti s prirodzenými metódami už predtým pripomenul, že nepatria medzi spoľahlivé a že ich uznávajú katolíci).

(8)Diel Sexuálne prenosné choroby nás oboznámi s pohlavne prenášanými chorobami, ktoré sú dnes aktuálne i v dôsledku väčšej migrácie a zmien v sexuálnom správaní ľudí (záber na dve ženy vo vani a na erotický tanec v nočnom podniku s náznakom splynutia takmer nahej dvojice). Cieľom je však najmä sprostredkovanie informácií o možnostiach ochrany pred nákazou. Keďže (podľa scenára) vzájomná vernosť s jedným partnerom neprichádza veľmi do úvahy (v ukážke ankety poukázali na túto možnosť len dvaja z vybratých respondentov, prevažovali odpovede typu "kondóm"), je vlastne nevyhnutné siahnuť po iných ochranných prostriedkoch. "Chvála kondómu by mala znieť z úst vzdelaného človeka čo najčastejšie!" deklaruje MUDr. Uzel. Chváli aj sexshopy: nielen za rehabilitáciu prezervatívov, ale i za vibrátory (sebaukájanie pomocou vibrátora ako svojský spôsob prevencie pred nákazou?), za lubrifikačné prípravky (zvlhčovadlá pohlavných orgánov ako prevencia proti poraneniu ich sliznice) - a vôbec. No jeho záverečná poznámka na tému HIV/AIDS, že aj "smrteľnú nehodu v aute má človek mnohokrát vinou iných zúčastnených", nevyznieva dobre ani ako zlý vtip.

Menej dôverčivý divák sa pri sledovaní tohto dielu možno pozastaví nad istou ľahkovážnosťou predostierania problematiky: "Skazenosť mravov bola aj pred 2000 rokmi!" dozvie sa hneď v úvode. Alebo: "Sme ľudia, sex 'provozujeme', máme ho radi, to skrátka patrí k veci, tak za pol roka treba ísť na test AIDS," hovorí herečka L. Kořínková. Menej dôverčivý divák sa však veľmi pravdepodobne pozastaví najmä nad tými pasážami, ktoré navodzujú "optimistickú" predstavu absolútnej (alebo takmer absolútnej) ochrannej spoľahlivosti takých prostriedkov, ako je vychvaľovaný kondóm. Spomenie si napríklad, že ak pri používaní kondómu môže dôjsť k otehotneniu, nemôže dôjsť aj k nákaze HIV? (Najmä keď vie, že spoľahlivosť spoľahlivosti kondómu pred nákazou HIV nebola dosiaľ vedecky spoľahlivo preukázaná?) Nevštepuje sa náhodou žiakom pocit falošnej istoty, ktorý ich bude zvádzať k ľahkomyseľnosti?

(9)Predposledný diel (Vodičský preukaz do manželstva) nás poučí o predmanželskom poradenstve, o otázkach výberu partnera, o rozdieloch v mužskej a ženskej sexualite, o "predpokladoch šťastného manželstva", o otázkach manželskej nevery, rozvodov a pod. Manželstvo by malo byť výsledkom "erotickej fascinácie" počas 1-2 rokov známosti, ktorá prerastie do pravej lásky. Monogamia je (síce) veľký ideál, ale iba každý 13. muž a každá 5. žena má v živote len jedného sexuálneho partnera: muži majú priemerne 8 partneriek, ženy 6,6 partnerov v živote. Tretina všetkých manželstiev sa končí rozvodom, v Prahe polovica. (Predvídavý divák zapochybuje: má to byť "výstraha" alebo "návod na správanie"?!)

(10) Posledný diel s názvom Človek je zviera sexuálne je akousi záverečnou apoteózou sexu. Sex je droga, nič na svete sa nevyrovná orgazmu. "Sex je najkrajšia vec na svete - to treba ukázať a vštepovať deťom!" proklamuje Ch. Poullainová, manželka Bolka Polívku (kamera ukazuje nahý pár). Ďalej sa prednáša o niektorých sexuálnych poruchách (poruchy erekcie, predčasný výron semena, frigidita), hovorí sa aj o nekoitálnom sexe a (keďže "poučenia nie je nikdy dosť") odporúča sa prísť do kontaktu s erotickými časopismi a poučiť sa o spôsoboch. MUDr. Uzel radí nebrať sexuálne výstrednosti ako návod na použitie, ale ako inšpiráciu. Súčasne kamera ukazuje kresbu skupinového sexu - asi tucet nahých postáv v pozoruhodných polohách. (Vŕtavému divákovi pritom vŕta v hlave: k čomu môže inšpirovať skupinový sex, ak nie ku skupinovému sexu?) Hravosť nás odlišuje od zvierat (?) - ľudský sex je zdrojom radosti, ak je hravý, nie vážny a zaťažujúci. Koniec filmu, takpovediac "aby sa nepovedalo" (ide predsa o sexuálne a reprodukčné zdravie!), uzatvára Z. Jandová slovami, že sexuálne praktiky a techniky nám nepomôžu, ak sa nebudeme mať radi.

# l l

Toľko informácia o obsahu videokazety. Avšak z výchovného hľadiska oveľa dôležitejšie ako obsah sú predstavy, názory a postoje, ktoré pomocou neho (ako aj prostredníctvom obrazovej a zvukovej imaginácie) vštepuje. Toto tvrdenie si žiada stručné vysvetlenie.

Moderná psychológia ovplyvňovania, ktorá sa dnes veľmi účinne využíva nielen v pedagogike, ale napr. aj v psychoterapii alebo reklame (no dá sa i zneužiť na psychickú manipuláciu ľudí), vie,

- že prezentovanie názorov a vzorov správania príťažlivými a významnými (či populárnymi) osobami pôsobí veľkou sugestívnou silou,

- že príťažlivé modely (vzory, symboly, obrazy) ovplyvňujú názory a postoje oveľa viac než abstraktné poučky a pokyny,

- že autoritatívne a presvedčivo vyrieknuté tvrdenia (fakty, konštatovania) má človek tendenciu prijať za svoje bez toho, aby si ich overoval (obzvlášť keď nemá kde a kedy),

- že nepriamo vyjadrené alebo len naznačené očakávania majú väčšiu motivačnú silu ako výzvy a príkazy,

- že ako samozrejmosť prezentované očakávania alebo predpoklady vedú k stotožneniu sa s nimi bez toho, že by si človek dôvody tohto stotožnenia priamo uvedomoval,

- že "pocit samozrejmosti" sa dá dosiahnuť nielen pomocou tzv. mechanizmu väčšiny, ale aj ďalšími rafinovanými postupmi, napr. pomocou tzv. mechanizmu druhého plánu: ak sa povedzme niekoho opýtate "kto je väčší hlupák, X alebo Y", dôležitejšie ako odpoveď (prvý plán) môže byť, že opýtaná osoba samozrejme začne o X-ovi a Y-ovi uvažovať (druhý plán) ako o "hlupákoch". Atď.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti si teraz položme otázku: Aký obraz o sexualite sprostredkúva videokazeta, aké názory a postoje vštepuje?

Je to predovšetkým nadsadený a iluzórny obraz sexuálneho vyžívania ako pozemského raja, čo v mladých divákoch môže vzbudzovať nereálne očakávania. Nedozvedia sa, že pozitívne emočné bilancovanie sa nedá v reálnom živote dosiahnuť iba hromadením príjemných zážitkov, teda bez odriekania (a to platí všeobecne, nielen pre emócie späté so sexualitou).

Sex sa prezentuje ako absolútna hodnota, viac-menej nezávislá od osobného vzťahu: preto všetky náhradky a výstrelky - od masturbácie, "erotických materiálov" a nekoitálneho sexu až po skupinový sex a vibrátor - sa javia ako pozitívne hodnoty. Prezentuje sa ako nezáväzná hra bez následkov (s výnimkou možnosti otehotnenia a nákazy pohlavnou chorobou). A hoci možné negatívne dôsledky predčasného sexu na psychosociálny vývin, na formovanie hodnotovej orientácie mladých ľudí (a na ich šance uzavrieť harmonické manželstvo) sú odborníkom dobre známe, divák sa o tom nedozvie. Plodnosť sa divákovi predostiera jednostranne a skreslene raz ako "všeľudská" hrozba (preľudnenie!), inokedy aspoň ako individuálna hrozba nadbytočného (a teda neželaného) dieťaťa (hoci u väčšiny žien a veľkej časti mužov predstavuje narodenie vlastného dieťaťa vrcholný zážitok). Prevencia počatia a AIDS sa podsúva ako problém bezpečne a spoľahlivo vyriešený technickými prostriedkami (antikoncepcia, kondóm). Atď.

Dá sa preto odôvodnene predpokladať, že videokazeta napomôže, aby sa v deťoch vytvoril nereálny, zdeformovaný obraz sexu ako absolútnej hodnoty, izolovanej od citu, osobného vzťahu, manželstva a rodiny, záväzkov voči partnerovi. Možno očakávať, že zvýši frekvenciu experimentovania so sexom a (v rozpore s nepodloženými tvrdeniami autorov, lebo pozorovania vo svete vravia o opaku) bude stimulovať predčasné sexuálne skúsenosti. Vynára sa teda otázka: budú takto vedené deti schopné normálnej ľudskej lásky založenej na citovom a osobnom vzťahu? Budú raz schopné žiť v manželstve a vychovať svoje vlastné deti?

Je pozoruhodné, že niektorí pedagógovia, dokonca aj keď sami žijú v usporiadanom manželstve, ba takpovediac v duchu tradičnej morálky, nenachádzajú vo videofilme nič nevhodné alebo škodlivé. Dá sa to vysvetliť najskôr tým, že autori veľmi dômyselne využívajú nielen nepriamu reč filmovej imaginácie, ale najmä prostriedky psychologického ovplyvňovania (miestami až do úrovne psychickej manipulácie). Nikde sa napr. výslovne nehovorí, že so sexuálnym stykom sa má začať vo veku 14-18 rokov, vidíme iba sympatických hercov, ktorí to tak robili (alebo naznačujú, že by to tak mohlo byť). Nikde sa výslovne netvrdí, že sex je druh spoločenskej zábavy, ktorá k ničomu nezaväzuje, ale väčšina postáv vrátane komentátorov to očividne predpokladá. Kde-tu zaznie slovo o vernosti, no vzápätí ho pol tucta opačných hlasov spochybní. Nepovie sa, že potraty sú žiaduce a chvályhodné, no ich vykonávanie patrí (podľa autorov) do starostlivosti o reprodukčné zdravie - a tá je i žiaduca i chvályhodná (ak za tým cítite orwellovský "newspeak", cítite správne). Atď.

Z výchovného hľadiska je nezaujímavé, či ide o vedomé zámery autorov, či nie. Predsa však nie je bez zaujímavosti jedna okolnosť. Hlavný autor a komentátor filmu MUDr. Radim Uzel je nielen predsedom Nezávislej erotickej iniciatívy (v súčasnosti už premenovanej na Nezávislú iniciatívu, no jej orgánom je naďalej časopis NEI Report, ktorý svoj pornografický charakter kamufluje podtitulkom čtrnáctideník pro nejširší sexuální výchovu a osvětu). MUDr. Uzel je zároveň riaditeľom Společnosti pro plánování rodiny a sexuální výchovu, ktorá je pobočkou Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva (IPPF, International Planned Parenthood Federation). Táto organizácia s úctyhodnými finančnými možnosťami a viac ako 140 pobočkami na celom svete zastáva ideológiu, ktorej rukopis je vo videofilme jasne čitateľný: nečudo preto, že odporučenie videokazety za učebnú pomôcku poskytol pre MŠV SR aj riaditeľ slovenskej pobočky IPPF (t. j. Slovenskej spoločnosti pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu).

Pokiaľ však ide o Nezávislú erotickú iniciatívu, netají sa svojou podporou ekonomickej exploatácie sexu. V spojitosti s tým potom neprekvapuje, že v priebehu trojhodinového videofilmu sa postupne prezentujú všetky výrobky a služby erotického priemyslu. Do priaznivého svetla sú postavené erotické časopisy, videokazety, nočné podniky, erotický telefón, sexshopy (a v nich ponúkané produkty) atď. Možno ide o náhodu, no vyznieva to tak, že videofilm je (aj) reklamnou kampaňou pre erotický priemysel.

Je nepochopiteľné, ako sa môže niekto nazdávať, že práve Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky by malo takúto kampaň organizovať.

Autor: Zuzana LAUKOVÁ, Alojz RAKÚS