Aby nám všetkým bolo jasné, o čo vlastne ide: Masochizmus je úchylka, pri ktorej sa tá-ktorá osoba pohlavne ukojí utrpením z trýznenia spôsobovaného mu osobou opačného pohlavia. Televízny masochizmus je niečo obdobné. Je to tiež úchylka, pri ktorej sa jedinec ukojí sledovaním zlého televízneho programu. V našich zemepisných šírkach je rozšírený predovšetkým vo forme darmo-masochizmu, i keď ani tá "vaša televízia" nie je celkom nevinná.
Aby sa bolo stále na čo pozerať.
Prvým tajným želaním radového televízneho masochistu je, aby sa mal stále na čo pozerať. Myslím si, že s týmto želaním nebudú v blízkej i vzdialenej budúcnosti žiadne problémy, pretože to, čo v súčasnosti naša televízia ponúka, musí uspokojiť aj náročného televízneho úchylkára a nič nenasvedčuje tomu, že sa to malo zmeniť. Potešenie si radový televízny masochista môže vybrať hneď na niekoľko spôsobov:
a) Televízne noviny a spravodajské relácie pripravované v duchu budovania prednovembrového socializmu.
b) široká paleta dokumentov v hlavnom vysielacom čase (od portrétov ľudových pesničkárov cez ideologické agitky rôzneho stupňa až po náučné relácie o zdravovede na úrovni didaktických programov pre ZŠ)
c) televízne inscenácie zo sedemdesiatych rokov
d) takzvané ľahké zábavné programy typu Zvieracie bonbóniky, atď.
Aby sa programy častejšie reprízovali.
Druhým tajným želaním radového slovenského masochistu je, aby sa "kvalitné" programy reprízovali ešte častejšie. Myslím si, že model "reprízovanie až do zodratia filmu" si STV zvolila správne. Veď načo napríklad kupovať alebo, nedajbože, vyrábať nové programy, keď tie, ktoré má televízia v archíve, určite ešte všetci ľudia nevideli. Keď uvádzam všetci, myslím tým úplne všetkých až po novorodencov. Preto filozofia, že treba programy čo najviac reprízovať, je správna. Napokon STV je verejnoprávna inštitúcia, "patrí" všetkým občanom SR, a teda by jej programy mali povinne odsledovať všetci. Ušetrené peniažteky by STV mohla investovať do kúpy novej budovy a nových pracovníkov, aby tak zabezpečila splnenie náročných a zodpovedných úloh, ktoré si jej vedenie vytýčilo...
Aby sa udeľovala cena Zlatý masoch.
Tretím tajným želaním radového televízneho masochistu je, aby sa najvydarenejším programom udeľovala cena Zlatý masoch (podľa spisovateľa Masocha, i keď ten, chudák, za to nemôže). Udeľovala by ju jednak jury zložená z televíznych masochistov-profesionálov a jednak samotní diváci prostredníctvom ankety. Hoci skôr patrím medzi televíznych masochistov-amatérov (a teda nemám toho z ponuky STV napozeraného až tak veľmi veľa), myslím si, že jedným z kandidátov na túto prestížnu cenu by mohla byť práve relácia Udeľovanie cien Ľ. Štúra za rok 1994. Hoci som ju začal sledovať zo zvedavosti, už prvé minúty ma presvedčili o tom, že to bude riadna "pálka". A bola až do poslednej sekundy... Nielen preto, kto ceny odovzdával, kto ich dostal a začo, ale aj vďaka dramaturgii, scenáru, scéne, moderátorským "výkonom", jednoducho všetkému, čo malo niečo s touto reláciou do činenia. Ak ste to nevideli, neuveríte. Ak ste to videli, neveríte ešte možno stále...
Aby vznikli kluby televíznych masochistov.
Keďže homo sapiens je tvor, ktorý sa rád združuje do kadejakých spolkov a organizácií, myslím si, že ani v tomto prípade nemalo prísť k žiadnej výnimke. Kluby televíznych masochistov by mohli vznikať spontánne a jeho členovia by si navzájom vymieňali dojmy z tých či oných televíznych relácií, tričká, plagáty a fotografie s podpismi najzaslúžilejších televíznych tvorcov a pod. Napríklad v každom väčšom obytnom dome by sa práčovňa mohla zmeniť na akúsi klubovňu, kde by sa televízni masochisti stretávali a tam sa spoločne vytešovali. Vznikla by tak členská základňa, a tá by bola zastrešená inštitúciou, ktorá by sa nazývala Masocha slovenská. Bola by to výlučne záujmová nepolitická organizácia, hoci názov zvádza k tomu, že by mohlo ísť aj o početné masy niekoľkokrát "oklamaných" voličov.
Aby naša televízia prerazila do sveta.
Posledné želanie radového televízneho masochistu je síce najodvážnejšie, ale keďže druhý program STV má byť onedlho vysielaný cez družicu, aj vcelku reálne. Vďaka tomuto záslužnému činu budú mať slovenskí občania žijúci v cudzine, ktorí isto trpia pocitom odcudzenia, možnosť byť aspoň sprostredkovane v kontakte s rodnou hrudou. Obmedzia sa tak preventívne i rôzne ochorenia spôsobené nedostatočnou schopnosťou organizmu aklimatizovať sa na domáce politické a spoločenské pomery. (Táto porucha sa často prejavuje u tých ľudí, ktorí za hranicami pobudnú minimálne niekoľko týždňov.) Celú činnosť pre Slovákov v zahraničí bude pochopiteľne organizovať Masocha slovenská.
Satelitné vysielanie STV bude mať ešte jeden význam, a to objektívne a pravdivo bude informovať občanov iných štátov o živote na Slovensku. Bude pre nich určite veľmi podnetné, pretože sami zistia, že človek sa nemusí tešiť len zo slušného príjmu, pokojného rodinného života, primeranej životnej úrovne alebo niečoho podobného. Zistia, že sa dá tešiť aj úplne z protichodných vecí, stačí na to len trochu slepej viery alebo falošného optimizmu. A toho my máme na Slovensku na rozdávanie...
