V 30. týždni sme zistili nižšie koncentrácie alergénnych peľov okrem pŕhľavy dvojdomej a oproti tomu vysoké koncentrácie niektorých patogénnych spór v 1 m3 vzduchu: lipnicovité (7-27), skorocel (8-51), štiav (1-27), pŕhľava dvojdomá (48-381), ambrózia palinolistá (2-3), palina (2-5), mrlíkovité (2-27), mrkvovité (1-6), astrovité (1-2), iskerník (6-9), lipa (2), gaštan jedlý (2-7), borovica (2), borievka (1), zob vtáčí (2) a spóry patogénnych plesní - Cladosporium (45-200), Alternaria (150-405), Epicoccum (9-129), Stemphylium (15-36) a Helminthosporium (2-4). V tomto období kvitne menej alergénnych druhov, až kým nezačnú naplno peliť paliny a ambrózia. Dokvitajú baza čierna, lipa, gaštan jedlý a zob vtáčí. Kvitne čeľaď mrlíkovitých, mrkvovitých a astrovitých. Z ostatných významných bylín kvitnú niektoré druhy štiavov a skorocelov, pŕhľava dvojdomá, slnečnica ročná. Zdravotné ťažkosti v tomto období môžu však spôsobovať plesne. V nasledujúcich dňoch sa udrží iba vysoká koncentrácia peľu pŕhľavy dvojdomej, nižšie koncentrácie skorocelov, mrlíkovitých a vyššie koncentrácie patogénnych spór.
Botanický ústav SAV, Bratislava
i i i
V ovzduší sa stále v najväčšom množstve uplatňoval peľ pŕhľavy dvojdomej (56-315 peľových zŕn v 1 m3 vzduchu), čo je množstvo výrazne niekoľkonásobne prekračujúce kritickú hranicu 50 zŕn v 1 m3 vzduchu. Peľové zrná ostatných alergénnych druhov boli v ovzduší zastúpené podstatne v nižších množstvách: lipnicovité (9-25), mrlíkovité (1-4), skorocel (2-11), štiav (1-3). Z patogénnych plesní najvyššími koncentráciami spór sa vyznačovali: Cladosporium (nad 10000), Alternarium (200), Helminthosporium (100), ďalšie sledované plesne ako Epicoccum, Stemphylium, Polytrincium len v hodnotách pod 50. Približne rovnakú situáciu očakávame aj v nasledujúcom týždni. Peľové spektrum môže byť ešte rozšírené o druhy rumovísk. Slnečnicu ročnú a kukuricu siatu, ktoré už kvitnú v južnejšie položených oblastiach. Výraznejšou zmenou oproti uplynulému týždňu je, že maximá výskytu peľových zŕn v ovzduší sa vďaka vysokým teplotám a minimálnej cirkulácii vzduchu presunuli z poludňajších do ranných a neskorších večerných hodín.
Lesnícka fakulta
Technickej univerzity, Zvolen
i i i
V sledovanom týždni bol dominantným alergénom v ovzduší tatranských osád peľ pŕhľavy a rozličných druhov tráv. Pŕhľava produkuje veľké množstvá peľu, ktorý však nie je silným alergénom v porovnaní s peľom tráv. Zaznamenali sme aj peľ skorocelu, rozličných druhov štiavov a mrlíka. V menšom množstve sa vyskytoval peľ smreka, o niečo viac peľu borovice horskej - kosodreviny. Vzhľadom na to, že bolo v tatranskom regióne pomerne teplé počasie s častejšími zrážkami, v ovzduší bola veľmi vysoká koncentrácia alergénnych spór rozličných druhov plesní. V sledovanom týždni sme zaznamenali tieto množstvá alergénnych peľových zŕn: pŕhľava (57-167), rozličné druhy tráv (25-79), skorocel (6-10), rozličné druhy štiavov (4-29), mrlík (2-12), astrovité (1-7), smrek (1-11), borovice (4-45).
Pretože vo vyšších polohách Tatier masívne kvitnú trávy a rozličné byliny, ktorých peľ je agresívnym alergénom, pre alergikov aj naďalej nie je vhodný čas na vysokohorské túry.
V nasledujúcich dňoch ešte stále očakávame pomerne vysoké koncentrácie peľu tráv, pŕhľavy, skorocelu a štiavov. Zvyšovať sa budú množstvá peľu plevelov, ako je mrlík a palina, ktoré produkujú veľké množstvá silne alergénneho peľu. Alergické reakcie vyvolávajú u 23 až 26 percent alergikov. Pri vyššej vlhkosti vzduchu očakávame i naďalej vysoké koncentrácie alergénnych spór rozličných druhov plesní.
SLK, Sanatórium Helios,
Štrbské Pleso
