Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Podusenie sa nenávisťou *"Ako politické prostredie zútočnieva, tak sa v ňom čoraz väčší počet intelektuálov nevie dohovoriť," hovorí pre SME spisovateľ Ladislav BALLEK

Pred dvoma týždňami sme sa na tomto mieste rozprávali s Ladislavom Chudíkom. V podstate témou bola schopnosť vnímať názor druhého, nepristupovať k človeku z pozície sily. Zdá sa, že prejsť od totality k demokracii nebude zďaleka také jednoduché, ako ...

Pred dvoma týždňami sme sa na tomto mieste rozprávali s Ladislavom Chudíkom. V podstate témou bola schopnosť vnímať názor druhého, nepristupovať k človeku z pozície sily. Zdá sa, že prejsť od totality k demokracii nebude zďaleka také jednoduché, ako sa to zdalo na novembrových námestiach 1989. Všeobecne všetci zdôrazňujeme snahu o prosperujúce Slovensko. Otázkou ďalšieho vývoja u nás v smere spomínanej snahy bude však schopnosť novej vládnej moci vedieť s mocou narábať. Aj o tom je rozhovor so spisovateľom Ladislavom BALLEKOM.

Skryť Vypnúť reklamu

Boli ste poslancom v Národnej rade SR za SDĽ. Zrejme ste tak anticipovali apel Václava Havla, že spisovatelia by nemali prijímať za svoj cieľ len písanie skvelých kníh alebo občasných manifestov, ale koordinovane pôsobiť na dnešnú politiku a jej ľudské vnímanie a najrôznejšími vstupmi do nej, viditeľnými i neviditeľnými, jej otvárať oči.

"Spisovatelia z tzv. postkomunistických krajín - sám V. Havel najmä - majú s politikou takpovediac nevyrovnaný účet, dlhý na celý život, a rozpravu s ňou neprerušia nielen preto, že sa v minulosti postarala o pomery, v ktorých sa slobodnému duchu nežilo ľahko. Politika v krajinách, v ktorých aj spisovatelia mali vystupovať ako jeden súbor, nie je ani dnes načisto iná, moderná a zrelá. Patrím k tej časti spisovateľov, ktorí vidia modernosť a zrelosť dnešnej politiky v jej vôli dosiahnuť v spoločnosti ten stav pokoja, hoci aj nudy, ktorý dovolí žiariť umeniu, vedám, filozofii, vzdelaniu, výchove a zábave, lebo len vďaka nim sa všetky prejavy života, spoločenského vrátane, posúvajú napred prirodzeným prekonávaním sa. Toto úsilie je hodné modernej politiky a ja som sa ho so SDĽ aj v NR SR zastával. Áno, naozaj dobrá politika ľudí až nudí, venujú sa práci, blízkym, sebe, a nemusia podchvíľou kolektívnou duchovnou energiou vyhrievať napríklad studené priestory bratislavského Námestia SNP. To však politiku nerobia diletanti, ale profesionálni politici štátnického formátu. Rád by som sa ich nudy dožil. Cítil by som, viem, potrebu krásne rozprávať. A tak tú nudu poraziť."

Skryť Vypnúť reklamu

Maďarský spisovateľ György Konrád má pekný aforizmus: "Je dobré mať priateľa vo vláde, ale nemôže byť priateľom vlády." Musí byť teda intelektuál v neustálom napätí s vládnou mocou? Ako si vysvetľujete odliv intelektuálov zo súčasnej slovenskej politiky, nespôsobuje to, okrem iného, aj vytváranie väčšieho priestoru pre intoleranciu?

"Ako politické prostredie zútočnieva, tak sa v ňom čoraz väčší počet intelektuálov nevie dohovoriť: nemá pre toto prostredie ani len slovník. To politikou vandrujú sily, ktoré usporiadané spoločnosti vytesňujú na svoj okraj. Je zapotreby nepochybne veľa síl, aby tvorivý človek v takom prostredí vytrval - sebaovládania neúrekom - a ľuďom, ktorí svojou slušnosťou takýmto pomerom v politike vzdorujú, treba pomôcť. Jednoducho, myslím si, treba byť s nimi. Aforizmus G. Konráda je z čias, keď moc a intelektuáli nebolo to isté; medzitým je však všetko už inak, a na dnešnom Slovensku najmä. Naša situácia je priam spektakulárne absurdnejšia, a to zaiste aj preto, že značná časť našej politiky je zvlášť nemoderná a nezrelá. Napokon, aj preto sa v nej natoľko darí povahám osobitne strojeným, ktoré urobia aj naďalej všetko, aby spoločnosť neuvažovala rozumom, ale zmyslami. Takéto povahy inde spoločnosti neriadia, ale zabávajú. Slovenská spoločnosť - náš problém - nie a nie politicky dozrieť. Bránia jej v tom v nemalej miere najmä tí, ktorí sa jej štátotvornosti najčastejšie dovolávajú, ako sa aj ochrany jazyka najhlasnejšie dožadujú ľudia, ktorí sa s jeho pravopisnou podobou zoznámili až pred bránami sinekúr. Nedozrievame, sklonní aj vedení ku kolektivistickým oduševneniam, ktoré bez zvyšku nemožno už prijať bez aspoň štipky zaostalosti. Patrím k ľavici. Dnes, keď sa začína veľká celosvetová úvaha ľavice nad našou civilizáciou, chcem byť pri tej úvahe. Napokon, verte - neverte, v SDĽ sa dnes rozmýšľa naozaj nevšedne. Mňa navyše zaujíma solidarita, ľavici zvlášť blízka hodnota, ktorá sa v dnešnom svete dostáva pozvoľna medzi najvzácnejšie. Myslím si, že dnes nie je ten čas, v ktorom si môžeme dožičiť mať voči svetu aj vlastnej spoločnosti ten pohodlný, dobrosrdečný, ľahostajný vzťah."

Skryť Vypnúť reklamu

Pred niekoľkými dňami bol zverejnený údaj, že v roku 1994 požiadalo o prepustenie zo štátneho zväzku SR 300 tisíc slovenských občanov. Domnievate sa, že rozhodnutie tých ľudí, ktorí sú v tomto počte nad rámec žijúcich a pracujúcich už predtým v Českej republike, ide viac na konto obáv z krízy práce alebo obáv z krízy slobody myslenia?

"Aj keď, viem, väčšina ľudí zmenila občianstvo z príčin, ktoré zmenili ich starý domov na novú cudzinu, nezanedbateľnou sa stáva už aj tá čiastka našich rodákov, ktorá odišla žiť inde, lebo ju domáce pomery mätú, či neuspokojujú. A že sú medzi nimi aj populárne osobnosti a nemálo nadaných mladých ľudí, musí nás mrzieť dvojnásobne. Nenašli si medzi nami miesta, lebo sme s nimi nenadviazali dostatok kladných pomerov. Povedal som pred takmer dvoma rokmi, že slovenská spoločnosť je zrelá na lekára, ktorý predpíše jediný liek na jej chorobu: kultúrnosť, kultúru. Tá sa však dnes čoraz ťažšie presadzuje, lebo inak všetky naše dobré či lepšie spôsoby sa stávajú očividne spoločensky neúspešnými. Dlhšie nič už neznačia, dlho už nič nevyhrali. Ustavičné spoločenské prevraty nedávajú nášmu životu istotu, navyše prebiehajú za hlasných lží a poloprávd, ktorými sa musia narýchlo čo najsugestívnejšie spríčinniť a obhájiť. Prevratov je veľa, neuspokojujú už ani len dobrodružné povahy, nevznikajú z ideálov pokroku, ale z mocenských ambícií. Tie nie sú schopné rešpektovať rozličnosť, lebo sú zamerané na rozdiely. Dobre sa tu uplatňujú národní a socialistickí svätci v čižmách, nepochopiteľní už urbánnejším vrstvám."

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavná spravodajská relácia v televízii sa divákovi predstavuje pod staronovým názvom Televízne noviny. Prístup k stvárneniu televíznych spravodajských relácií veľmi pripomína roky sedemdesiate. Ako vy, dívajúc sa na obrazovku týchto dní, pociťujete tieto zmeny?

"Zmenami v Slovenskej televízii vrátili sme sa k starej obyčaji: vyhýbať sa spravodajstvu na našich staniciach. A tak znova prispievame k sebavedomiu cudzích. A vieme o nich viac než o sebe. A starý dobrý vtip, ktorý končí slovami: Felix Edmundovič, som vo Švajčiarsku, začíname odznova, ešte do výslužby neodchádza."

V parlamente ste mali možnosť nahliadnuť do stavu našej kultúry a jej inštitúcií. Ako by ste charakterizovali jej súčasný stav v čase, keď takmer všetkými umeleckými zoskupeniami prebieha demarkačná línia, ktorá ich rozdeľuje na národovcov a kozmopolitov, keď sa zúfalo hľadajú finančné zdroje, keď sa hystericky bubnuje na poplach pred pohltením americkou "pakultúrou"?

Skryť Vypnúť reklamu

"Rozdelením tamtou demarkačnou líniou vstupuje slovenská kultúra a jej početné zoskupenia do zápasov, v ktorých má zaručené len jedno: že sa podusí nenávisťou. To, čo je z kultúry práve blízko či na dohľad dnešnej moci, mocenskými nástrojmi zápasí o svoje privilégiá, a tie akýkoľvek dialóg jednoducho vylučujú. A bez dialógu sa v dnešnom svete všetko spomalí, zastavuje, ostane stáť, a čo sa v dnešnom svete nehýbe, o svojom osude rozhodlo. Delením slovenskej kultúry na časť národnú a kozmopolitnú začína aj delenie Slovenska na dva svety. Trieštenie pokračuje, politickí romantici, sprisahaní zbrojnoši sitnianskych rytierov pozabudli, že aj trieštenie má svoju logiku. Ľahšie je spoločenskú centrifúgu spustiť, ťažšie zastaviť. Spisovatelia majú viac spolkov, viac vydavateľstiev, budú mať aj viac klubov, ale napokon aj viac literatúr, ich dejín, vlád, republík... Jedny budú privilegovaní, druhí pôjdu do cudziny na vandry. Neprebieha tu tvorivý dialóg. Ten je možný len v tvorivom ovzduší, len ako tvorivý, len ako slobodný. A len čo ustane, svet sa zahltí spormi. Pritom, áno, dialóg v dnešnom svete je jedinou jeho zrozumiteľnou rečou, ktorá sa počúva a na ktorú sa odpovedá, jedinou rečou nášho veku. Svet je odkázaný napredovať, meniť sa a pretvárať. Na to potrebuje myšlienky, filozofiu. Vyše storočie staré národné oduševnenie nie je odpoveďou na jeho otázky."

Skryť Vypnúť reklamu

V tejto súvislosti spomeňme osobu nového ministra kultúry SR Ivana Hudeca a jeho vyjadrenia - napríklad, že mnohí vynikajúci umelci nemajú pozitívny vzťah k domovine a navyše sa správajú výrazne politicky v oblasti, ktorá je už svojou podstatou apolitická. Avšak verí, že ľudia s takým veľkým duchovným a tvorivým potenciálom už za krátky čas pochopia, čo od nich čaká národná kultúra. Nemožno to vnímať aj ako istý tlak o prispôsobenie sa?

"Ako som už povedal, prešiel som kus sveta, poznám veľa spisovateľov doma aj vonku, a ešte som takého jedného nestretol, ktorý by nemal ten najvrúcnejší vzťah k domovu. A ako poznám národnú kultúru, potom si od nikoho nič neobjednáva, ale prijme od každého, kto s ňou a pre ňu žije, všetko len s jednou podmienkou: že je dobré. Národná kultúra sa dobrého nebojí, nech je z rúk kohokoľvek, lebo ona sa má prečo báť len zlého, a to rovnako od kohokoľvek. Vlastne dnešná slovenská kultúra očakáva len jedno jediné: že ju nebude riadiť nijaká politika, a že tu, v priestore, v ktorom ona žije, bude taká politika, ktorá vie, že kultúra potrebuje žičlivosť a zdroje. A pospravuje sa už sama. A najradšej prijíma to, čo vzniká z vnútornej slobody. Vlastne veľké ani inak nevzniká."

Skryť Vypnúť reklamu

V rozhovore pre SME Ladislav Chudík, reagujúc na vnímanie slov národný, slovenský, pozitívny obraz Slovenska povedal, že delenie občanov na národných či nenárodných vedie k oslabeniu národa, štátu. Ako sa dá úspešne obstáť proti zaklínačom, ktorí delia ľudí podľa vlastného výkladu spomínaných pojmov?

"Moderný život čoraz väčšmi pripomína varietný program, súžitie aj súťaž rozličností a životaschopnosť čohokoľvek sa rýchlo preverí. Pomerne rýchlo tak spoznáme hranice všetkého, ktoré si vytýči len tam, pokiaľ ešte vládze, lebo ďalej už nevládze. A tak spoznáme, či ten alebo tamten človek či politika zvláda zmeny života aj kultúrne. Myslím si, že aj problémy, o ktorých tu hovoríme, svedčia o tom, že je medzi nami akosi veľa ľudí, ktorí ani na na svoje vzdelanie nedorástli kultúrne, nehovoriac o povolaniach či miestach v našom živote, ktoré zastávajú. A aj v tomto je naša bieda. Kultúra a kultúrnosť má dnes oveľa väčší význam aj zmysel, ako kedykoľvek doteraz. Bez nej, ako rád pripomínam, niet tu už jedinej zmeny. A inak ma mrzí, že si tu znova a znova vytvárame tie malé provinčné pomery, v ktorých slovenská inteligencia nikdy nemohla byť vo väčšom rozsahu idealistická. Ak takou priam nemôže byť, je to trúchlivé."

Skryť Vypnúť reklamu

Na slovenskej politickej scéne od novembra '89 dochádzalo ku kryštalizácii v politických zoskupeniach. Napokon, aj Ivan Hudec, váš spisovateľský kolega, prešiel politickým vývojom (od SDĽ cez nezávislého až po HZDS). Politicky sa preskupovali aj iní, akurát V. Mečiar to v jednom prípade označuje ako zradu, v inom to zasa víta. Ako vníma tento aspekt ľavicový intelektuál, ktorý ani päť rokov po novembri nemusel nič zľaviť zo svojho celoživotného zmýšľania?

"Stranícka príslušnosť nie je nejakým duchovným dedičstvom, ani cirkevným nie, a kto si mýli stranu s cirkvou, nemyslí politicky, ale cirkevne. Keď Ivan Hudec odišiel z SDĽ, nik z jej vedenia nebol nadšený tým, že SDĽ prišla o skúseného poslanca, navyše v NR SR aj o poslanecký hlas, pri vtedajšom pomere hlasov v snemovni nezvyčajne dôležitý. Áno, nik z vedenia SDĽ nebol odchodom I. Hudeca nadšený, ale ani sa nikto z neho, môžem dosvedčiť, nikdy neznížil k urážkam Ivana Hudeca. Navyše ani nikto s ním neprerušil osobný kontakt, o nás, jeho kolegoch, ani nehovoriac. Politik, človek v politike hľadá svoj program, odchádza odtiaľ, kde mu je menej podobných, ta, kde mu je podobných viac či najviac, teda, inak, smeruje odtiaľ, kde je jeho osobná skúsenosť nevýhodou, ta, kde sa mu stáva výhodou. Sloboda, voľba, slobodná voľba nie je pri hľadaní najlepšej správy sveta zradou, ako politická strana nie je slobodomurárskou lóžou, prípadne tajnou službou, z ktorej sa len tak neodchádza ani na odpočinok. W. Churchill mimochodom tiež dvakrát vstúpil do tej istej politickej strany, keďže raz bol z jednej vystúpil a prešiel do inej, z ktorej sa zasa do tej prvej vrátil, a keď zvrtnete reč s nejakým Angličanom na sira Winstona, v súvislosti s týmto veľkým politikom nie o tom bude reč. A keď sa na to opýtate, povie, že veľký muž sa zložito hľadá a namáhavo vyvíja, kým sa stane dobrodením vlasti, v určitom okamihu aj nádejou Európy a celého civilizovaného sveta. A sme tam, kde sme začali: pri politickej zrelosti, pri spoločnosti politickej, do ktorej nám z tej, povedzme, konfesionálnej, ešte krok či dva chýba."

Skryť Vypnúť reklamu

LADISLAV BALLEK

Narodil sa 2. apríla 1941v Teranoch, okres Zvolen. Študoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. V rokoch 1965 - 66 bol učiteľom na Základnej škole v Habovke na Orave, 1966 - 69 redaktorom Čs. rozhlasu v Banskej Bystrici, 1968 - 72 redaktorom denníka Smer v Banskej Bystrici, 1972 - 77 redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave, 1977 - 80 vedúcim oddelenia na Ministerstve kultúry SSR, 1980 - 84 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu, 1984 - 89 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, od roku 1990 v slobodnom povolaní. Od júna 1992 do septembra 1994 bol poslancom v Národnej rade SR za Stranu demokratickej ľavice. V roku 1989 spoluzakladal slovenské centrum PEN - klubu, od roku 1990 je členom Klubu nezávislých spisovateľov, ktorý je v rámci Asociácie organizácií slovenských spisovateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Prozaická tvorba: Útek na zelenú lúku (1967), Púť červená ako ľalia (1969), Biely vrabec (1970), Južná pošta (1974, sfilmované roku 1987, rež. S. Párnický), Pomocník (1977; sfilmované roku 1981, rež. Z. Záhon, taktiež televízna inscenácia, rež. Ľ. Vajdička), Agáty (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč (1990).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 483
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 766
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 720
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 296
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 793
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 656
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 532
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 531
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 479
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 453
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

CYNICKÁ OBLUDA

Ako presvedčiť boha

Po očividnom úspechu jarného prelietavania proti covidu, cirkevný predstaviteľ opäť v lietadle s relikviou.

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Milan Mazurek v budove Najvyššieho súdu (vpravo).
Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.

Zuzana Kepplová.