"Bez toho, aby som chcel čitateľa zaťažovať zbytočnými teoretickými formuláciami, musím konštatovať, že samozrejme aj pre právny poriadok demokratického štátu, podobne ako aj pre takmer každý ďalší výsledok uvedomelej ľudskej činnosti, má plynutie času mimoriadny význam.

Tento sa však odvodzuje nie od plynutia času ako takého, ale zo skutočnosti, že uvedené sa zaraďuje medzi právne skutočnosti, s ktorými sa spája vznik, zmena alebo zánik určitých právnych vzťahov (napr. vznik a zánik určitých práv a povinností, určenie okamihu, kedy sa má niečo v súlade s právnym poriadkom vykonať a pod.)

Ako právne relevantné medzníky sa pritom v práve všeobecne používajú konkrétne dátumy alebo určité bližšie definované časové úseky (spravidla dni, mesiace, určené lehoty a pod.).

Pri počítaní času však existujú určité rozdiely v tzv. hmotnom práve a procesnom práve (medzi tzv. hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami). Z hľadiska definovania následkov spojených s určitou právnou skutočnosťou (uplynutím času) pritom možno nájsť určité rozdiely aj medzi právnymi odvetviami tzv. súkromného práva (občianske právo, rodinné právo a ďalšie) a napr. štátnym právom ako odvetvím práva verejného. Toto však v žiadnom prípade nezmenšuje význam plynutia času ako dôležitej právnej skutočnosti."

# Ako sa možno z tohto pohľadu pozerať na článok 113 Ústavy Slovenskej republiky?

"Článok 113 Ústavy Slovenskej republiky konštatuje, že vláda Slovenskej republiky je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Vzhľadom na jednoznačnosť ústavnej formulácie nevidím osobitný problém rozpoznaní jeho obsahu, a teda ani možnosť inej interpretácie, než je tá, v ktorej zmysle má vláda ústavnú povinnosť najneskoršie 13. januára 1995 predstúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery. Z hľadiska plynutia času i predpísaného správania sa pre povinný subjekt je teda v tomto prípade situácia ústavne jasná. Je mimo akejkoľvek pochybnosti, že formulácia ...je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky neznamená možnosť '...predložiť vládny program výborom Národnej rady SR na prerokovanie' a z pohľadu ústavného práva taktiež nepripúšťa akékoľvek iné 'pohrávanie sa' so svojím významom. Argumentácia v prospech tohto konštatovania by bola pomerne jednoduchá, ale zrejme by si vyžadovala väčší priestor.

V tejto súvislosti však pokladám za potrebné upozorniť aj na niečo iné. Ústavné normy sú vzhľadom na charakter ústavy i svoje vnútorné špecifické znaky do určitej miery atypickými právnymi normami. V ich úplnej väčšine totiž chýba priame vyjadrenie kokrétnej sankcie ako ujmy postihujúcej toho, kto nedodržal pravidlo správania sa, ktoré obsahujú.

Znamená to, že aj v prípade akéhokoľvek porušenia uvedeného článku ústavy povinným subjektom, aj vzhľadom na obmedzenú pôsobnosť Ústavného súdu SR, v podstate neexistuje iná možnosť, než uplatnenie politickej zodpovednosti zo strany samotnej Národnej rady Slovenskej republiky prostriedkami, ktoré má v zmysle Ústavy k dispozícii."