Nikam na svete sa asi nedá ujsť pred ľudskou hlúposťou. Do Kanady určite nie. Hlupákov je tu toľko, ako všade inde - niečo nad tridsať percent. Teším sa, až im jedného dňa celá politická korektnosť spadne na hlavu a obráti sa na čosi úplne opačné... Ale ľudia sa aj vtedy prispôsobia... čo vám už budem rozprávať. Najnovšie výčiny kanadských, politicky korektných blbcov: na vlastné oči som videl prípis nejakej komisie na schvaľovanie televíznych reklám, ktorý naliehavo vyzýval všetkých tvorcov reklám, aby si uvedomili nadmerný výskyt "sexizmu" v televíznych reklamách. Sexizmus je, keď je ženské telo "zneužité" na komerčné účely. Takisto poukazovali na vrcholne neprípustnú skutočnosť, že účinkujúci v reklamách sú prevažne ženského pohlavia. Navrhujú mnohé užitočné opatrenia, v prvom rade obmedziť účinkovanie osôb ženského pohlavia v reklamách. Už sa teším na reklamu výrobkov Tampax, v ktorej si bude bradatý svalovec so záujmom obzerať najnovší, úplne nepremokavý tampón, vysvetlí nám, prečo mu dáva prednosť pred tampónom značky XY a potom si ho strčí... (toto je taký malý detail, ktorý ešte musia v kanadskej televíznej rade dotiahnuť). Nemyslím si, že by bola kanadská televízna rada múdrejšia ako slovenská. Zásadný rozdiel je v tom, že všetky výmysly kanadskej rady sú len teoretické, pretože obsah reklamy (a programu vôbec) si určuje ten, kto za ňu platí. Slovenská rada je (aspoň podľa posledných výčinov, o zložení nehovoriac) rovnako "mentally challenged" ako kanadská, ale zato určuje, čo sa bude vysielať, vôbec nehľadiac na to, kto tú televíziu platí. Platíte ju vy, vážení obyvatelia Slovenska. A robiť zo seba bláznov si nechávate tiež vy, vážení obyvatelia Slovenska. V Kanade by sa každá televízna stanica zbláznila od radosti, keby mala program s päťdesiatpercentnou sledovanosťou. Slovenská televízia takýto program zruší. V Amerike vyvážia zlatom každého, kto privábi k televízoru viac ako dvadsať percent divákov. Na Slovensku sa už dva roky trápia hordy neschopných diletantov nad tým, koľko vlastne ten Markovič zarába... Na Slovensku dokonca neodvysielajú reprízu Markoviča, lebo zopár niktošom v nejakej pofidérnej politickej strane sa nepáči, čo o nich hovorí.
No ale o kanadských blbostiach som chcel hovoriť. V jednej torontskej stanici z ničoho nič povýšili jednu asistentku produkcie na "videographer", čo je niečo ako samostatný reportér a moderátor kombinovaný s kameramanom. Keďže dotyčná asistentka nikdy predtým kameru v ruke nedržala, pripadalo jej to trošku zvláštne a išla sa vedenia opýtať, čo má to povýšenie znamenať. Vedenie sa trošku okúňalo a potom jej povedali, že ju povýšili ako lesbičku a dúfajú, že im bude natáčať aj materiály s lesbickou tematikou. Milá asistentka dlho nepremýšľala, a keďže takto zarobí asi dva razy viac než doteraz, ponúkaný flek prijala. Nevadí, že jej reportáže budú trochu rozmazané a neostré, hlavne, že budú politicky korektné. Nemám vôbec nič proti lesbičkám, veď majú úplne rovnaké sexuálne preferencie ako ja, ale keď som sa dozvedel, že od 1. januára budem mať v televízore ženskú televíznu stanicu (ženy vyrábajú, ženy vysielajú... nepozerá nikto), spomenul som si na komunizmus. Byť lesbičkou v Kanade znamená zhruba to isté, akoby byť členom komunistickej strany za minulého komunizmu, alebo členom HZDS za terajšieho komunizmu...
V takýchto chvíľach začínam trošku rozmýšľať nad tým, kam som sa to vysťahoval. Našťastie, v takýchto chvíľach prídu vždy aj nejaké správy zo Slovenska, a ja si uvedomím, odkiaľ som sa to vysťahoval... a teším, že som, kde som. Keď som si prečítal, že premiér sa zúčastnil na oslavách týždenníka, ktorý má zasadne potiaže so súdmi, spomenul som si, že aj v Kanade existujú nejaké fašistické organizácie a noviny. Sú však zalezené niekde v lese v Alberte a len čo náhodou vystrčia hlavu, okamžite ich po nej tresnú patričným zákonom.
No dosť, nebudem vám to príliš zhoršovať. Dostal som pred pár dňami fax zo Slovenska, v ktorom sa mi jeden známy posťažoval, že sa na Slovensku cíti ako keď mal tri roky a vyložili ho proti jeho vôli na hojdačku, kde sa povracal. Viem si to predstaviť. Nepríjemné. Dúfam len, že všetci viete, že už nemáte tri roky a stačí tú retiazku odhačknúť a zosadnúť.
A keďže je koniec roka, treba niečo zaželať. Želám vám všetkým, aby ste boli zdraví.
(A ako bývalý politický kabaretiér mám ešte jedno želanie: aby tí, ktorí si tak dobre nechali vo volebnej kampani poradiť od pána Berlusconiho, zobrali si z neho príklad aj teraz.)
