Streda, 8. júl, 2020 | Meniny má IvanKrížovkyKrížovky

Robert Hromec - Slovák žijúci v New Yorku - má svoju prvú samostatnú výstavu v Prahe

Žilinský rodák Robert Hromec (1970), ktorý pred rokom ukončil prestížnu The City College (Bachelor of Arts, v súčasnosti pracuje na polovičný úväzok v newyorskom Metropolitan Museum of Art) v New Yorku a má za sebou vyše dvoch desiatok účastí na kolektívn

ych prezentáciách v Spojených štátoch, sa v súčasnosti predstavuje na svojej prvej samostatnej výstave v Prahe v Slovenskom inštitúte. Výstava je výberom z tvorby z posledných troch rokov, pričom jej ťažiskom sú kresby, grafiky a maľby. Je zaujímavé, že tvorba s ústredným motívom zobrazenia človeka vznikla práve v neoficiálnom centre svetovej výtvarnej scény, kde figúra na umeleckom trhu nie je vysoko cenená. "Som presvedčený o humanistickom poslaní človeka a jeho začlenení do umeleckej tvorby," vysvetľuje pre SME svoje výtvarné motivácie Robert Hromec. "Viem, že predstavitelia postmodernej filozofie (Derrida, Lyotard, Habermass) majú iný názor na miesto človeka v umení a často ho z tejto sféry vyčleňujú. Niektorí si však ešte kladú otázku, či je nádej pre humanizmus a ľudskú budúcnosť. V USA ide o akýsi boj medzi touto chladnou, od človeka odosobnenou filozofiou a pre Európu charakteristickým humanizmom. I v New Yorku však žijú umelci, ktorí cez ľudskú figúru vidia srdce a chcú sa dostať do života. A hoci o mojom spôsobe maľby vediem s umelcami a umeleckými kritikmi mnohé diskusie, verím v návrat figúry."

Skryť Vypnúť reklamu

Do akej miery si pripúšťate názory umeleckých kritikov? "Myslím, že kritika je pre umelca veľmi dôležitá, často ho môže posunúť dopredu. Samozrejme, treba zhodnotiť každé slovo a treba si z nej vybrať to, čo cítim, že je pozitívne. Pre umelca je dôležité, aby mal svoj program, na ktorom pracuje, a tomu má podriadiť a upraviť aj všetky kritiky. V Spojených štátoch majú kritici veľkú silu. Umenie začína byť zaobaľované kritickými textmi, v ktoré ľudia uveria skôr, ako sa pozrú na obraz. Tým sa umenie stáva až druhým stupňom. Kritici majú dokonca takú veľkú moc, že rozhodujú o tom, či príslušný umelec sa stane hviezdou a jeho akcie na trhu prudko stúpnu."

Z európskeho pohľadu sa zdá, ako keby centrálne dianie na svetovej výtvarnej scéne sa uskutočňovalo v New Yorku? "Je to možné, lebo tradičné európske centrá z prvej polovice storočia (Paríž, Berlín, Rím) majú už svoj zenit za sebou. Na druhej strane je zaujímavé, že mnohí renomovaní americkí výtvarníci (J. Schnabel, C. Twombly) sa snažia presadiť v Európe a najmä v Nemecku, kde je veľmi výrazný trh s umením. Presadenie sa na novom trhu sa však do značnej miery odvíja od aktuálnej filozofie umenia, ktorá sa zaoberá otázkou, čo reprezentuje estetická hodnota. Ako hovorí americký multimilionár Michael Forbes, všetko je podriadené ekonomike a hoci sa ľudia pracujúci v kultúre tomu bránia, pre umenie to platí dvojnásobne. Platí to aj pre undergroundové umenie, ktoré jeden z filozofov postmoderny F. Jameson označuje za schizofrenické. Súčasná scéna amerického umenia je v značnej miere reprezentovaná inštaláciami a týmto schizofrenickým umením, ktoré berie inšpirácie zo 60. rokov - najmä od J. Beuysa, ale i od M. Duchampa zo začiatku storočia. Výtvarné východiská sa tak stále opakujú, pretože umelci sa nesnažia viac pozrieť do hlbšej minulosti."

Skryť Vypnúť reklamu

Obrazy Roberta Hromca túto pamäť vedome zachytávajú: sú tu odtlačky Altamíry, ale i motívy egyptského a antického umenia. Prelínanie historických vrstiev sa objavuje aj na obrazovej ploche, ktorej čítanie nikdy nie je prvoplánové. Vnímateľ je navyše aktivizovaný textúrami odtlačkov povrchov rôznych nájdených predmetov (dreva, umelých hmôt, textílií), medzi ktorými sa vinie povestná Ariadnina niť - linka ľudského tela. Jednoduchá, komunikatívna, niekedy až naliehavo existenciálna. Slovami kurátorky z newyorského Metropolitného múzea Tone Ann Serratelli je to úsilie zachytiť, vyzdvihnúť, vyjadriť a zhmotniť úplne nehmotnú podstatu ľudského bytia... "Mám veľmi rád prekrývanie sa, keď človek vidí cez obraz, keď sa pozrie cez jednu vrstvu a vidí niečo nové, čo vytvára tú pomyselnú hĺbku obrazu," dodáva Robert Hromec, ktorý by mal svoje hmotne povznášajúce umenie v najbližšej dobe predstaviť aj v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako si správne vybrať akumulátorovú techniku?
  2. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  3. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  9. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  10. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  1. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  2. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  3. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  4. Garmin pridáva technológiu solárneho dobíjania
  5. Discover even more with the Spectacular Slovakia bundle offer
  6. Najviac slovenských dodávateľov vlastnej značky má COOP Jednota
  7. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  8. Nechceli ich pustiť na pozemok
  9. Užite si sedem dobrých rokov s hypotékou
  10. Skvelý program pre deti? Pomôže výzva Gesto pre rodičov
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 38 239
  2. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 20 232
  3. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 19 847
  4. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 16 656
  5. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 319
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 080
  7. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 12 930
  8. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 692
  9. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 673
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 929
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto
Obvinený Norbert Bödör prichádza na Špecializovaný trestný súd
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Kollárovo Fun Radio vysielalo reklamu škole, na ktorej získal podozrivý titul

Koľko škola zaplatila, to neprezradila.

Boris Kollár stále tvrdí, že svoj titul získal v súlade so zákonom.
Píše Martin Kugla

Miklošovo zrkadlo koaličnej krízy zlyhalo

A ukazuje, kam smeruje Matovičova vláda.

Podpredseda Za ľúdi Juraj Šeliga a šéf Národnej rady Boris Kollár počas rozpravy.
Cynická obluda

Oficiálne odhodenie zábran

Rozumnejším ľuďom to bolo jasné už dávno pred voľbami a tí ostatní dostali včera šancu aspoň troška vytriezvieť.