Ako už viackrát v minulosti, podarilo sa nám získať záznam telefonického rozhovoru medzi riaditeľom SIS Ivanom Lexom a ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom. Keďže si myslíme, že slovenská verejnosť má právo, aby bola informovaná aj o veciach mimoriadne dôležitého štátneho záujmu, uverejňujeme záznam v necenzurovanej podobe.
Sekretárka I. Lexu: "Pán minister?"
Ľ. Hudek: "Pri telefóne."
Sekretárka: "Pán minister, dobrý večer prajem. Pán riaditeľ Lexa chce ešte s vami hovoriť."
Hudek: "Haló?!"
I. Lexa: Servus, Ľudovít."
Hudek: "Servus Ivanko."
Lexa: "Ku... do p..., tak som to nechal, ale som tu našiel nejaký odkaz."
Hudek: "Chválabohu, už to došlo."
Lexa: "A čo došlo?"
Hudek: "Nóó, od tých susedov z toho bližšieho mestečka. Tri strany."
Lexa: "Hej?"
Hudek: "No. Som bol aj za starým."
Lexa: "Si mu to dal?"
Hudek: "No ukázal som mu, on si to prečítal."
Lexa: "No lebo mi hovoril, vieš. Bol som s ním."
Hudek: "No a však som mu aj povedal, že ako budeme postupovať ďalej."
Lexa: "A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi, hej?"
Hudek: "No však ten, toho kopneme do gúľ."
Lexa: "Tak zajtra ho kopneš do gúľ?! Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo." (smiech obaja)
Hudek: "Ja si myslím, že to už je rozhodnuté. To som dneska dal pokyny, ako to má vyzerať."
Lexa: "Hej?"
Hudek: "No."
Lexa: "A spraví to tento prokurátor, alebo ty?"
Hudek: "No tak je to, nie oni to vyberú. To je super. Že keď dvakrát spravil to isté..."
Lexa: "Jasné, jasné."
Hudek: "Takže ráno by sa to malo odohrať."
Lexa: "Mhm."
Hudek: "A..."
Lexa: "A toho krajského, toho odjebeš tiež, toho vieš, toho našeho?"
Hudek: "To postupne. Však to som im naznačoval, že ako toto, vieš no..."
Lexa: "Jasné."
Hudek: "Ja si myslím, že teraz sa to dobre vyvíja."
Lexa: "Dobre, toto je dobre. Čo?"
Hudek: "Ty, mám lepšiu náladu."
Lexa: "Kurva, aj ja mám lepšiu náladu. Mne to šéf hovoril, vieš?"
Hudek: "No, no."
Lexa: "No, že si to dostal. A tuto, keď som došiel večer, tak akurát som došiel pred chvíľkou, tak mi hovorí dievča, že si mi nechal odkaz."
Hudek: "Pozerá po mne. Vieš kto?
Lexa: "Viem."
Hudek: "Že čo máte dobré zvesti? Hovorím, ja sa stále usmievam. Že musíme. Aspoň ja mám viacej optimizmu. Pozerá po mne, hej, že či akú mám náladu."
Lexa: "Jasné."
Hudek: "No a..."
Lexa: "Počúvaj Ľudko, bol tu Macuška u mňa dneska..."
Hudek: "No."
Lexa: "...a hovorí, že Černák na nejakom mítingu tam ukazoval nejaký výpis z počítača. To je možné?"
Hudek: "Pozri sa, ... prezídium to robilo."
Lexa: "Jožko Holdoš?"
Hudek: "Tak oni to niekde tam... Oni to...Vieš ako, policajti debili. Oni to zosumarizovávali. Pozri sa, toto nie je doklad."
Lexa: "Áno."
Hudek: "My dáme len ten doklad, dočasne, takto, že to obnáša."
Lexa: "Môžu, čo chcú. Oni to zrejme sa k niečomu dostali."
Hudek: "Ale však...Potrebujem s tebou hovoriť. V stredu by sme sa mali stretnúť."
Lexa: "V stredu?"
Hudek: "No."
Lexa: "Ty počúvaj, kedy ty chodíš tenis hrávať? Či už nechodíš? Tenis chodíš ešte hrávať?"
Hudek: "Teraz nemôžem, však mi to koleno..."
Lexa: "Máš to koleno, hej."
Hudek: (nezrozumiteľne)
Lexa: "Rozumiem."
Hudek: "Mám aj veľa objednaných áut."
Lexa: "Dobre."
Hudek: "Tak v stredu by sme si mohli sadnúť na dve hodinky."
Lexa: "Dobre."
Hudek: "Dobre?"
Lexa: "Dobre. Dobre, Ľudko, čauko."
Hudek: "Nazdar."
