Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Zabudnite na MDŽ!

Pred niekoľkými dňami Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu FOCUS v spolupráci s občianskym združením Aliancia žien Slovenska vydalo prvú sociologickú publikáciu, ktorá mapuje Slovensko z mužsko-ženského zorného uhla: Zora Bútorová a kolektív - ...

Pred niekoľkými dňami Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu FOCUS v spolupráci s občianskym združením Aliancia žien Slovenska vydalo prvú sociologickú publikáciu, ktorá mapuje Slovensko z mužsko-ženského zorného uhla: Zora Bútorová a kolektív - Ona a on na Slovensku.

"Hoci sme pri doterajších analýzach zakaždým uvádzali aj rozdiely medzi predstavami mužov a žien, až dosiaľ sme nerobili nijaký väčší výskum, ktorý by sa špeciálne zameral na problémy žien a na to, ako tieto problémy vnímajú obe pohlavia," píše autorka v úvode a načrtáva okruh otázok, ktorými sa tento výskum zaoberal: "Čo ostalo z takzvanej socialistickej emancipácie žien? Ako sa mení rola žien v spoločnosti, v ktorej po desaťročiach tabuizácie môže naplno zaznievať hlas volajúci po návrate ženy do rodiny? Chcú sa ženy skutočne vrátiť do rodiny, alebo sa zdráhajú prijať redukovaný model svojej roly a vidia v ňom hrozbu opätovného pripútania k sporáku? A budú si môcť takýto návrat do rodiny finančne dovoliť? Ako sa na všetky tieto a ďalšie otázky pozerajú muži?...Po prestrihnutí ostnatných drôtov do nášho výskumníckeho sveta začali prúdiť kolegovia a kolegyne zo západných krajín a neodbytne sa zaujímali o takzvanú ženskú otázku. Poznanie stavu womens issues chápali ako neodmysliteľnú súčasť diagnózy stavu našej spoločnosti. Máte aj vy na Slovensku problémy so sexuálnym obťažovaním? Ako reagujú ľudia na príval nahoty z obrazoviek, stránok časopisov či veľkoplošných reklamných plagátov? Ako vysoko majú ženy na Slovensku nastavenú latku svojej dôstojnosti? A ďalej: prečo ženy na Slovensku akceptujú svoju politickú marginalizáciu? Ako je to s ich účasťou na verejnom živote? Aký postoj majú muži a ženy na Slovensku k feminizmu?"

Skryť Vypnúť reklamu

Jednou z prvých, kto na Slovensku písal o emancipácii žien bola Elena Šoltésová: "...Toto naskrze nie je púhym výlevom ženskej nespokojnej rozmarilosti, márnivosti a sebapreceňovania, ale je nevyhnutným následkom rozmanitých spoločenských okolností, je stavom bezpochyby nutným, ku ktorému ľudstvo muselo dospieť v postupe svojho vývoja...Takáto ženská emancipácia má pohnútky vnútorné i príčiny zovnútornené. Vnútorná pohnútka k nej je v samej ženskej duši, ktorá vlastným korenným popudom chce rásť a vyvinovať sa, chce žiť a dejstvovať v ríši ducha, ako i duša mužská - neberúc ohľad, či sa to vo svete uzná za prístojné alebo nie..."

"Niečo sa s ľudstvom koncom tisícročia deje. Zo Švédska prichádzajú správy, že manželky tlčú manželov. Dlho som tušil, že Švédi pred svetom niečo tutlajú - a už je to tu! Agentúrami sa prevalila správa, že jedna švédska manželka zvalila manžela na podlahu a tak mu skríkla zblízka do ucha, že mu praskol bubienok!" napísal Július Satinský pred týždňom. "Najpochybnejšie je pod ženskou emancipáciou predstaviť si bláznivý odboj ženy proti mužovi.Obyčajný, bežný pochop o ženskej emancipácii je naťahovaný do krajnej karikatúrnosti," napísala slovenská spisovateľka Elena Šoltésová pred sto rokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Panuje dnes na Slovensku pocit, že ženy to mali za socializmu predsa len ľahšie ako dnes?

Ak sa mám obmedziť len na rovinu verejnej mienky - a najmä tú sme si v našej knižke všímali - potom ženy skutočne kritickejšie hodnotia terajší režim ako socializmus. Iba tretina z nich si myslí, že dnešné zriadenie má v porovnaní s prednovembrovým viac predností a takmer polovica tvrdí opak. U mužov je pomer oboch názorov vyrovnaný. Ženy sú väčšimi znepokojené dnešnými problémami zdravotníctva, školstva, kritickejšie vnímajú sociálne dosahy ekonomickej transformácie. Je to dosť pochopiteľné - veď sú to predovšetkým ony, čo sa starajú o deti, keď ochorejú, o školu a učenie, čo každý deň nakupujú a musia vystačiť s tým, čo je v rodinnej kase a podobne. Po osemdesiatom deviatom sa spoločnosť dala do pohybu, otvorili sa nové šance, vznikli nové ohrozenia, život nie je taký predvídateľný. Ženy prežívajú tento koniec nehybnosti ako väčšmi problematický. Nebolo by však správne paušalizovať. Sú veľké rozdiely medzi ženami s rozdielnym stupňom vzdelania. Na ilustráciu: dnešný režim je príťažlivejší ako prednovembrový pre vyše polovicu žien s vysokoškolským vzdelaním, ale iba pre pätinu žien so základným vzdelaním. K podobnému záveru dospievajú aj zahraniční sociológovia: aj v iných krajinách vzdelanie pôsobí ako výrazný diferencujúci faktor medzi ženami, výraznejší ako medzi mužmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Tam, kde sa váš výskum týka pojmu feminizmus, sa ukazuje zvláštna situácia: zatiaľ čo so stúpajúcim vzdelaním medzi ženami stúpa imidž tohto pojmu, u mužov to tak nie je. Neprekvapilo to aj vás?

Najprv sme si položili otázku, či ľudia na Slovensku vôbec vedia, čo je feminizmus. Ukázalo sa, že pre takmer polovicu žien i mužov na Slovensku je to pojem neznámy. Feminizmus je čímsi pozitívnym alebo aspoň neutrálnym iba pre 34% žien a 26% mužov. Títo ľudia chápu feminizmus ako hnutie za rovnoprávnosť či väčšie práva žien, za emancipáciu žien. Naopak 20% žien a 30% mužov odmieta feminizmus jednoducho preto, lebo sa im nepáčia feministky.

(Dokončenie z 1. strany)

A ešte stále funguje spomienka na ženy-funkcionárky, ako si ich pamätáme z čias, keď monopolný Zväz žien slúžil ako prevodná páka na realizáciu línie ÚV KSČ.

Skryť Vypnúť reklamu

Predpokladala som, že sa takýto negatívny stereotyp feminizmu potvrdí aj v našom výskume - napokon, podobne je to aj v iných postkomunistických krajinách. Očakávala som aj to, že vzdelanejší ľudia budú častejšie pojem feminizmus poznať a akceptovať ho, alebo ho aspoň brať na vedomie - ako určitý pohľad na svet, ktorý sa snaží položiť otázku rovnakých práv ženy a muža - a kriticky sa nad tým zamyslieť. U mužov sa však táto hypotéza vôbec nepotvrdila. Vyšlo to presne naopak: čím sú muži vzdelanejší, tým častejšie síce pojem feminizmus poznajú, ale zároveň ho aj väčšmi odmietajú. Len pre porovnanie: spomedzi vysokoškolsky vzdelaných žien feminizmus akceptuje takmer 60%, spomedzi mužov s rovnakým vzdelaním iba 20%. To ma teda prekvapilo. Prečo je to tak? Nevylučujem, že niektorým mužom, ktorí vyrástli v rodinách, kde vzťah rodičov fungoval na partnerskom princípe, sa môže zdať feministický prístup zbytočný a akýsi neprirodzený: vychádzajú z toho, že existuje určitý univerzálny, spoločný základ, že je možná korektná súťaž žien a mužov a presadenie sa na princípe kvality, výkonu. U týchto mužov by asi nebolo celkom namieste vidieť za odmietaním feminizmu iba odpor a obavu o stratu mužskej dominancie mužov nad ženami. Na druhej strane však čísla nepustia: ukázalo sa, že podľa predstáv mužov, ktorí odmietajú feminizmus má byť ideálna žena skôr submisívna, prispôsobivá, má mať znaky slabšieho pohlavia. A práve tieto vlastnosti feministkám chýbajú. Práve ony chcú skoncovať so stavom, v ktorom sa ženy správajú ako menšina.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako vidíte výsledky výskumu na tému obscénnej komunikácie a verbálneho až fyzického obťažovania na pracovisku? Tú kapitolu končíte slovami: "Možno teda uzavrieť, že väčšina žien na Slovensku si obscénnu komunikáciu na pracovisku neinterpretuje ako sexuálne obťažovanie, a preto ju neodmieta ako neprípustné, odsúdeniahodné správanie." O niekoľko odstavcov vyššie sa konštatuje: "Výsledky výskumu ďalej ukazujú, že obscénna zábava na pracovisku sa teší vysokej spoločenskej akceptácii."

Neraz je namieste hovoriť doslova o terore všedného dňa. Ide o podobný model správania, ako poznáme aj z mnohých iných situácií, ktoré ľuďom ako jednotlivcom nevyhovujú, a predsa to berú tak, že sa nedá nič robiť, že do toho nemá absolútne význam isť. Podľa nášho výskumu pikantné vtipy a dvojzmyselné narážky nevadia asi polovici žien. Druhá polovica vníma klzké vtipy ako neprimerané, nepáči sa im, že ich musia počúvať, ale nič s tým nerobia. "Keby som sa na tom nesmiala alebo niečo k tomu nepridala, vyzerala by som ako žena, ktorá nemá zmysel pre žart." A ja si myslím, že to súvisí s našou celkovou ušliapnutnosťou, s tým, že sa ľudia nenaučili spontánne sa prejavovať, že si nestoja za svojimi hodnotami a nestrážia si svoj pocit dôstojnosti. Ale očakávam, že o týchto veciach sa bude čoraz viac hovoriť a že sa po určitom čase, krok po kroku, postupne rozšíri spoločenská konvencia, ktorá odmieta takýto spôsob komunikácie jedonoducho ako neslušný. Tento trend sa presadil aj v iných vyspelých krajinách a domnievam sa, že neobíde ani nás.

Skryť Vypnúť reklamu

Naše výsledky vlastne potvrdzujú to, s čím sa neraz stretávame. Poznám z dôverného rozprávania jednu vysokú školu, na ktorej sú študentky vydané napospas verbálnemu obťažovaniu a vulgárnemu správaniu niektorých pedagógov. Väčšina z tých dievčeniec sa bojí akýmkoľvek spôsobom vyjadriť svoju nevôľu. Vrchol odvahy je nezúčastniť sa na tejto "hre", nedoniesť napríklad pedagógovi fľašku a nepostarať sa tak preventívne o jeho dobrú náladu pri skúške. Otvorene protestovať a vyžadovať korektnejšie správanie, na to si nikto netrúfa - čo keby ich vyhodili zo skúšky? Modelová situácia. Študenti sa boja postaviť zoči-voči človeku, ktorý porušuje pravidlá hry, lebo má možnosť uplatniť moc. Netrúfajú si, necítia sa dosť silní v role študentov, nevedia a nemajú záujem uplatniť svoje práva. Jednoducho, neplatia normálne, solídne pravidlá hry, lebo ľudia si ich nevedia, či nechcú vybojovať, málo o ne stoja. Určite nie je náhoda, že sa na Slovensku zatiaľ nevynorila ani jedna kauza verejne prejednávaného sexuálneho obťažovania na pracovisku či na škole. Ale to musí prísť.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ, myslím si, prevláda presvedčenie, že si tieto veci máme a môžeme riešiť samy.

Vysvetľujem si to tým, že ženy na Slovensku zatiaľ nepocítili na sebe taký tlak, ktorý by ich prinútil spoločne artikulovať a obhajovať svoje práva či záujmy. Napríklad v susednom Poľsku je situácia iná, tu sa v súvislosti so zákonom o interrupciách vyhrotila situácia, ktorá prebudila, či podporila mechanizmus samoorganizácie žien. Alebo na Ukrajine, kde sa zorganizovali a pokúsili uplatniť vplyv napríklad matky detí postihnutých Černobyľom. Ženy na Slovensku mnohé veci dostali zadarmo, v rámci takzvanej socialistickej emancipácie žien. Aj tie, po ktorých netúžili, napríklad prezamestnanosť a dvojité zaťaženie v práci a v rodine.

Neboli to teda skôr danajské dary?

Skryť Vypnúť reklamu

Z hľadiska rozvoja občianskej kultúry žien to danajský dar bol. Aj preto ten ostych a rozpaky nad tým, že by sa dnes ženy mohli či mali spoločne pokúšať o riešenie svojich problémov. Pre slovenské i české ženy sa zatiaľ zdá byť typická skôr indivuduálna stratégia vyrovnávania sa s problémami, ktorá sa opiera o presvedčenie, že tie schopnejšie ženy si napokon dokážu vytvoriť priaznivé podmienky na svoju sebarealizáciu.

Hovoríte vo svojej knihe, že žena, ktorá by dnes na Slovensku chcela ísť do politiky so ženskými témami, má dosť malú šancu. Charakterizujete to ako začarovaný kruh: "Na jednej strane politicky aktívnym ženám hrozí, že ak by priveľmi zdôrazňovali tzv. ženskú otázku, mali by sťažený prístup do rozhodovacích pozícií. Zároveň majú menšie zastúpenie vo verejnom živote aj preto, lebo problémom žien sa nepripisuje dostatočná vážnosť."

Skryť Vypnúť reklamu

Tento problém je spoločný pre viaceré postkomunistické krajiny. Na jednej strane sa mnohé ženy zhodnú v názore, že situácia žien si vyžaduje radikálnu zmenu, na druhej strane delegujú zodpovednosť za riešenie problémov zväčša na mužov. Zdá sa, že máme dočinenia so špecifickým, ženským variantom naučenej bezmocnosti, ktorá bola charakteristická pre politickú kultúru ľudí už v období reálneho socializmu. Ženy, ak sa chcú presadiť vo verejnom živote, sa snažia nevystupovať ako ženy, nezdôrazňovať ženské témy. Bolo by to pre ne príliš riskantné. Navyše tu stále strašia negatívne vzory socialistických funkcionárok. Samozrejme, malý prítomnosť žien vo verejnom živote a v politike naráža aj na veľmi prozaické bariéry, najmä na dvojité zaťaženie žien v práci a v rodine. To jednoducho "nepustí", veď čo s deťmi, čo s domácnosťou? Okrem toho, bariérou je aj značne rozšírený názor, že ženy by sa nemali starať do politiky, ktorý hovorí z duše takmer polovici mužov a štvrtine žien. Aj preto sa zatiaľ tak málo urobilo pre to, aby sa vyhľadávali, motivovali, vyberali a pripravovali budúce političky.

Skryť Vypnúť reklamu

Naozaj neviem o žiadnej političke, ktorá by sa obracala na ženské voličky.

Ale určite to príde. Možno predpokladať, že sa o to v budúcnosti budú pokúšať rozličné politické prúdy či strany. Je to výzva, ktorej by sa mali čo najskôr chopiť slovenskí konzervatívci, liberáli i sociálni demokrati.

Z viacerých prieskumov vychádza rodina ako možno tá najpodstatnejšia hodnota pre mužov i pre ženy. Ale keď ľudia uvažujú o tom, čo sú ich najväčšie problémy, sústreďujú sa skôr na makrospoločenské problémy a otázky vzťahov v rodine sú až ďaleko za nimi.

Dotkli ste sa zaujímavého paradoxu. Na jednej strane je svet slovenskej rodiny svetom chronicky známych problémov. Mám na mysli napríklad manželstvá vynútené otehotnením, vysokú potratovosť či rozvodovosť a ďalšie. Na druhej strane je svet rodinného správania svetom veľkej zotrvačnosti a reprodukcie kultúrnych vzorov. Náš výskum napríklad ukázal, že ľudia prijímajú ako "normálne", že sa naše ženy veľmi skoro vydávajú a privádzajú na svet deti. Uplatňuje sa tu teda veľký sociálny tlak na včasné zakladanie rodiny - a to aj napriek tomu, že ľudia vo všeobecnosti vedia, aké riziká to prináša. Predpokladám, že v budúcnosti by tento tlak mal poľaviť, mali by sa z neho postupne vymaňovať napríklad vzdelaní partneri s profesionálnymi ambíciami. To bude súvisieť s celkovou diverzifikáciou životných štýlov. Nepôjde to však ani ľahko, ani rýchlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Bude mať tento výskum aj nejaké pokračovanie?

Istotne. Veď je to napokon jedna z obrovských tém, zo "stálic" vo výskume spoločnosti a kultúry. Mnohé otázky sme iba nahryzli, je nám jasné, že si vyžadujú jemnejšie a hlbšie skúmanie. Išlo nám o to, vyprovokovať ženy i mužov ku kritickému zamysleniu. A hádam aj tak trochu neskromne, prispieť k zvýšeniu "civilizačnej citlivosti" voči tejto téme.

Je vaša knižka bežne dostupná?

Asi ju nedostanete v každom kníhkupectve, ale pokiaľ viem, dá sa kúpiť v bratislavskom Artfóre.

Citáty Eleny Šoltésovej sú prevzaté z časopisu ASPEKT č.1, 1994 (Marcela Mikulová: Ženy a národ na prelome 19. a 20. storočia) a z knihy Zory Bútorovej.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  2. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  5. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  6. Odpady nad zlato
  7. Znalec slovenského brandy
  8. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  2. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  3. Odpady nad zlato
  4. Schneider Electric má podporiť VELUX v uhlíkovej neutralite
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  6. Znalec slovenského brandy
  7. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  8. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  9. Prečo čakať, keď teraz je najvyšší čas vykurovať eko-vedome?
  10. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 151
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 862
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 071
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 608
  5. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 3 063
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 844
  7. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 750
  8. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 2 503
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 350
  10. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 2 239
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu