Piatok, 24. september, 2021 | Meniny má Ľuboš, ĽuborKrížovkyKrížovky

O "produkt" vysokých škôl je záujem

BRATISLAVA (SME - r) - Rektor Univerzity Komenského prof. JURAJ ŠVEC poskytol našej redakcii štúdiu Postavenie vysokých škôl v procese transformácie spoločnosti. S niektorými myšlienkami z tejto štúdie vás chceme zoznámiť.

Vysoká škola (VŠ) podobne ako každá iná inštitúcia je súčasťou trhových vzťahov. Musí sa teda tiež správať podľa zákona ponuky a dopytu. Základným "produktom" VŠ je absolvent, ktorého ponúka odberateľovi - zamestnávateľovi. V porovnaní s výrobnou sférou sú tieto ekonomické vzťahy zložitejšie: dodávateľom je štát (VŠ je financovaná zo štátneho rozpočtu), odberateľom je nielen štát, ale i privátny sektor a v súčasnosti aj medzinárodný trh práce. Dobre fungujúci trh určuje veľkosť VŠ i jej zameranie, je jazýčkom na váhach záujmu maturantov o vysokoškolské štúdium. Kým v minulosti sa sústreďoval najmä na študijné odbory atraktívne z hľadiska spoločenského postavenia, dnes si študenti vyberajú takmer výlučne podľa ponuky pracovných príležitostí. Záujem o štúdium je však obrovský a počet prihlášok na niektorých školách presahuje 5-násobok ich kapacity. Zásadne sa mení aj predstava zamestnávateľa na profil absolventa. Popri vysokej odbornosti požaduje znalosť cudzích jazykov, právne vedomie, vedomosti v oblasti riadenia, marketingu, ekonómie, informatiky. Ak berieme do úvahy tendencie vývoja integrovanej Európy s jednotným trhom, potom je vitálnou požiadavkou verejného sektora upraviť výučbové programy VŠ tak, aby ich absolventi boli konkurencieschopní doma i v zahraničí. Inými slovami, inováciou svojich výučbových programov a ich postupným skvalitňovaním sa VŠ musia samy usilovať o priazeň a záujem študentov. Ministerstvo školstva (MŠ) by malo koordinovať rozvoj VŠ vo väzbe na meniace sa požiadavky trhu práce.

Skryť Vypnúť reklamu

V rozhodovacom procese štátnej správy by prvým a zásadným kritériom mala byť mimoriadne nízka nezamestnanosť absolventov VŠ (k 30. novembru 1995 bol ich podiel na celkovej nezamestnanosti 0,4 percenta). Druhým kritériom je počet prijímaných a študujúcich študentov. Nemožno prijať tendenciu MŠ rozhodovať o počtoch priamo prostredníctvom smerných čísel. Počty študentov možno použiť ako základné kritérium pre rozdelenie ročného rozpočtu medzi VŠ, a tak nepriamo podporovať rozvoj tých škôl, ktoré sú schopné inovovať svoje výučbové programy a priťahovať záujem študentov. Toto kritérium však MŠ pri rozdeľovaní rozpočtu neuplatňuje, naopak, znevýhodňuje tie VŠ, ktoré v posledných rokoch prijímali viac študentov. Z minimálnej sumy rozpočtu, určenej na zabezpečenie vlastnej výučby, pripadá v priemere na jedného študenta VŠ 2853 Sk ročne, na UK však iba 1219 Sk.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalším kritériom je kapacita jestvujúcich škôl. Je potrebné zodpovedať otázku, či súčasná kapacita postačuje pre naplnenie požiadavky zdvojnásobiť počty prijímaných študentov do roku 2005 (na 30 percent absolventov stredných škôl s maturitou). Ukazuje sa, že pri dostatočnom financovaní by bolo možné tento cieľ splniť i bez zásadného rozšírenia vysokoškolskej siete.

Ďalším faktorom je počet a kvalita vysokoškolských učiteľov s vedeckopedagogickou hodnosťou docenta a profesora. Bez väzby na aktívnu vedeckú činnosť nie je možné v budúcnosti očakávať riešenie akútneho nedostatku kvalifikovaných vysokoškolských učiteľov. Pri platovej nivelizácii však nie je možné počítať ani so záujmom mladých absolventov o akademickú kariéru. Rozvoj vedy na VŠ má i ďalšie dimenzie, prepojenie základného výskumu s výučbou je formou ekonomizácie výskumu.

Skryť Vypnúť reklamu

Posledným, najvýznamnejším kritériom rozhodovacích krokov na úrovni MŠ sú legislatívne otázky. VŠ majú v tomto smere negatívne skúsenosti. Zrušili sa výberové konkurzné konania na všetkých stupňoch riadenia rezortu, nerešpektuje sa povinnosť koordinovať rozhodnutia MŠ s Radou vysokých škôl, Akreditačná komisia sa stáva exekutívnym orgánom, štátna správa zasahuje do akademických práv škôl garantovaných zákonom. Rovnako neprijateľný je i postup štátnej správy pri prijímaní novely zákona o VŠ. Prísny centralizmus v riadení rezortu v prijímanej legislatíve nás vzďaľuje od vyspelej Európy i od tendencie postupnej aproximácie našich zákonov so zákonmi štátov Európskej únie.

Je nepochopiteľné, prečo slovenské vysoké školy zostali na okraji záujmu všetkých vlád po roku 1989. Je to hádam tým, že chránili svoju autonómiu, svoju akademickú dôstojnosť, svoje kvality a svoju bezúhonnosť? Je to tým, že sa stali inštitúciami s najväčšou medzinárodnou aktivitou prostredníctvom akademických mobilít, aktivitou na medzinárodných fórach a internacionalizáciou svojich výučbových základní? Ak je v Slovenskej republike 40 percent podnikov insolventných, určite k nim nepatria vysoké školy: Ich produkt je totiž žiadaný doma i v zahraničí.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  2. Schátrali tam kúpele, palác aj železnica. Ako kedysi vyzeralo Trnavské mýto?
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  4. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  5. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  6. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  9. Znalec slovenského brandy
  10. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  1. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  2. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  3. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  4. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  5. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  9. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  10. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 7 285
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 516
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 153
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 398
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 653
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 490
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 254
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 183
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 121
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu