Piatok, 24. september, 2021 | Meniny má Ľuboš, ĽuborKrížovkyKrížovky

na chválu i obranu jazyka

V tomto článku bude reč o slovenčine. Nebude sa v ňom hovoriť o zákone o štátnom jazyku. Jazykový zákon bude v tomto texte ticho prítomný iba preto, že práve v súvislosti s ním vstali noví bojovníci, on prebudil k životu nejedného novodobého Ľudovíta ...

V tomto článku bude reč o slovenčine. Nebude sa v ňom hovoriť o zákone o štátnom jazyku. Jazykový zákon bude v tomto texte ticho prítomný iba preto, že práve v súvislosti s ním vstali noví bojovníci, on prebudil k životu nejedného novodobého Ľudovíta Štúra, aby podali zvesť o slovenčine.

Nie je to zvesť príliš optimistická. svedčí o tom aj najnovšia Jóbova zvesť, podľa ktorej sa po prijatí jazykového zákona "všetko len začína" (Nič sa neskončilo, všetko sa len začína; Slovenská republika 27. 1. 1996). Autor si zrejme poplietol jazyk s jazykovým zákonom a píše katastrofický scenár, podľa ktorého slovenčine hrozí "degradácia", ak "orgánom štátnej správy bude ľahostajné, ako slovenčina dorastá" do úlohy základného dorozumievacieho prostriedku v rámci štátu.

Skryť Vypnúť reklamu

Je nehoráznou urážkou slovenčiny tvrdenie, že iba "dorastá" do úlohy základného dorozumievacieho prostriedku. Slovenčina do tejto úlohy dorástla: je to moderný európsky jazyk. A nestala sa ním zásluhou orgánov štátnej správy. V historickom zmysle takto dorastala vlastnou zásluhou, ale najmä zásluhou svojich nositeľov, ktorí si ju v nárečovej podobe odovzdávali z pokolenia na pokolenie a uchovali nám ju ako najvzácnejšie dedičstvo. Na chválu jazyka, čo je i chvála jej neznámych nositeľov, ktorí ju nevystavovali ako transparent, ale ako ctený, lebo nevyhnutný dorozumievací prostriedok, treba povedať, že náš národný jazyk odolal v časoch národnej i sociálnej nepohody i poroby všetkým tlakom a náporom. Vzdoroval, tak, ako vzdorovali nepriazni osudu naši predkovia, udržal sa, žije a ďalej sa rozvíja. Najmä od tej doby, ako Štúr kodifikoval spisovný jazyk, ktorý svoju životaschopnosť dokázal v umeleckej literatúre, publicistike, vo vedeckej spisbe i v bežnom ústnom jazykovom styku. Takto sa slovenčina potvrdila ako celonárodný dorozumievací prostriedok.

Skryť Vypnúť reklamu

A tak je krutým omylom žiadať, aby si plnili povinnosti "inštitúcie, ktoré sú zo zákona povinné dozerať (!) na rozvoj slovenčiny". Slovenčina je svojprávny subjekt a navyše najdokonalejší nástroj, aký dokázal vytvoriť človek (národné spoločenstvo). Dnes je to pružný a tvárny jazykový systém, ktorý dokonale funguje všade tam, kde sa realizuje súčasná komunikácia. Aj spisovný jazyk ako najdôležitejšia forma národného jazyka poskytuje používateľovi slovenčiny bohaté výberové možnosti v lexike a dynamicky štrukturovanú gramatickú stavbu a komponovanie výpovedí a ucelených textov.

V slovenčine už dnes môžeme vyjadriť aj tie najjemnejšie odtienky citov a zároveň i tie najzložitejšie intelektuálne myšlienkové pochody. A teda nie iba po prijatí jazykového zákona sa bude "rozvíjať schopnosť nášho jazyka presne opísať zložité javy a fakty moderného života". Po prijatí jazykového zákona by som skôr očakával, že sa materiálno-technicky, finančne i personálne posilní Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, aby mohol pokračovať vo výskumoch slovenčiny, aby sa mohli dokončiť rozpracované projekty a realizovať nové. Pripomínam najmä náročný projekt nového výkladového slovníka, ale aj potrebu akademickej syntaxe. Finančné zabezpečenie takýchto veľkorysých národných, nie iba jazykovedných projektov by bola tá najlepšia jazyková politika.

Skryť Vypnúť reklamu

Nie za Jóbovu zvesť o slovenčine, ale za najhrubšiu nehoráznosť považujem aj tvrdenie o "terminologickej nezrelosti slovenčiny", lebo vraj "vždy sme zanedbávali vývoj a ustálenie odbornej terminológie". Je smutné, ak autor, univerzitný docent, nevie, že starostlivosť o terminológiu, a to v teórii i v praxi, bola na Slovensku na vysokej úrovni. Potvrdzuje to množstvo terminologických slovníkov, ale aj časopis Kultúra slova, ktorý sa dlhý čas venoval aj teoretickým otázkam terminológie. Ale najpresvedčivejším dokladom o životaschopnosti slovenčiny v odbornej komunikačnej sfére sú stovky monografií a tisícky vedeckých štúdií, v ktorých slovenskí vedci uložili výsledky svojich výskumov.

Rovnako nezmyselné je tvrdenie, že "dôsledné a svedomité vydávanie všetkých odborných textov v štátnom jazyku nás prinúti, aby sme terminologické bohatstvo a presnosť nášho jazyka udržiavali na úrovni doby, technického a spoločenského vývoja". Isteže, tak ako doteraz budú slovenskí vedci - ak na to budú peniaze - prezentovať výsledky svojich výskumov vo vedeckých štúdiách a monografiách písaných v slovenskom jazyku. Neviem však, ako zradíme terminologické bohatstvo slovenčiny, ak vrcholky slovenskej vedy predstavíme svetu v niektorom zo svetových jazykov. Nielen ako vklad do rozvoja svetovej vedy, ale aj preto, aby sme zviditeľnili Slovensko, schopnosti našich ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Ukazuje sa teda, že citovaní a necitovaní novodobí ochrancovia slovenčiny nevidia a necítia rozdielnosť i podobnosť medzi takými kategóriami, ako je národný jazyk so všetkými štruktúrnymi útvarmi - spisovný jazyk ako najdôležitejší útvar národného jazyka - štátny jazyk, prvotne opretý o spisovnú podobu a zároveň v dotyku aj s inými útvarmi národného jazyka. Bolo by výsmechom doby, ak by ústredné orgány štátnej správy - a hoci aj ministerstvo kultúry - mali "dozerať na rozvoj slovenčiny". Povinnosť pestovať slovenčinu v individuálnom rozmere, v konkrétnej praxi prislúcha každému používateľovi jazyka. Je to vlastne požiadavka, aby sa vyjadroval kultúrne a kultivovane a zároveň, aby funkčne reagoval na diferencované potreby komunikačnej praxe (prepísanie kódu). Aby teda vedel, kedy a kde sa môže vyjadrovať voľnejšie a prípadne použiť aj nárečové prvky a kde musí dôsledne uplatňovať kodifikované prostriedky spisovného jazyka. Iba v takomto zmysle platí správna požiadavka ekológie a etiky jazyka. Starostlivosť o jazyk - osobitne o spisovný jazyk - zas patrí vedeckej inštitúcii, ktorá má na to odborne fundovaných ľudí. Im prislúcha vedecký výskum slovenčiny, ako aj príprava kodifikačných príručiek. Ich schvaľovanie však nepatrí do rúk úradníkov, je to úloha vedeckých pracovníkov a významných pracovníkov v oblasti kultúry. Príslušné štátne orgány by predovšetkým mali vedecký výskum jazyka zabezpečovať finančne. Úradníci, ústredné a iné štátne orgány by mali sledovať uplatňovanie štátneho jazyka v praxi, a to v súlade s jeho duchom.

Skryť Vypnúť reklamu

Znepokojujúce sú aj bohorovné a pritom nekompetentné tvrdenia, akoby sa skutočný život slovenčiny, vrátane spisovného jazyka, začal obnovovať, ba akoby sa začínal až po prijatí zákona o štátnom jazyku. Je to bohapustá lož, prostredníctvom ktorej sa ktosi chce ponad desaťročia pasovať na osvieteného zavŕšiteľa Štúrových snažení. Ale slovenský jazyk žil aj počas tých uplynulých desaťročí. V ich priebehu sa v spisovnej podobe kultivoval na moderný európsky jazyk. Presvedčivo o tom hovoria vynikajúce diela krásnej literatúry, knihy reportáží i komentáre významných publicistov, ako aj vedecké monografie a štúdie vedeckých pracovníkov. S hrdosťou môžeme konštatovať aj to, že napriek skromným materiálnym a personálnym podmienkam slovenčina patrí k najpreskúmanejším jazykom. Vyšli významné teoretické i slovníkové práce o jej lexike, spracovaná je jej morfologická stavba, desiatky monografií a štúdií môžu byť základom akademickej syntaxe, existujú základné práce o štylistickom bohatstve slovenčiny, sľubne sa rozvíja moderný sociolingvistický výskum, ktorý v mnohom mení tradičné pohľady na jazyk; svetovú úroveň má aj dialektologický výskum, a to tak v teoretickom rozmere, ako aj v slovníkovej aplikácii. Skôr by nás malo mrzieť, že tento sľubný vedecký výskum sa v ostatnom čase pre nedostatok peňazí pribrzdil a v niektorých oblastiach celkom zmrazil. Práve toto by nemalo byť "ústredným orgánom štátnej správy ľahostajné".

Skryť Vypnúť reklamu

Jóbove zvesti o slovenčine zrejme súvisia s tým, že ich šíritelia si poplietli jazyk a jeho využívanie v dorozumievacej praxi. Zrejme preto naše vlastné jazykové nedostatky pohodlnícky zvaľujeme na jazyk. Pokúsme sa však aj v tejto súvislosti pozrieť najprv sami na seba, na svoju pohodlnosť, keď ČIN zamieňame za slová, ale v konkrétnej rovine nerobíme NIČ. Ani v kultivovaní svojho správania a vyjadrovania.

A najmä sa prestaňme tváriť, akoby sme tu a teraz, aj pokiaľ ide o starostlivosť o jazyk, iba začínali. Naše korene, aj korene našich dnešných možností siahajú ďalej a hlbšie. Sú historicky ukotvené, a teda perspektívne zacielené. Bezo zvyšku to platí aj o slovenčine. Preto aj vo vzťahu k nej by sme sa dovnútra i navonok mali zbaviť komplexu malosti a pocitu ohrozenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  2. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  3. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  4. Schátrali tam kúpele, palác aj železnica. Ako kedysi vyzeralo Trnavské mýto?
  5. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  6. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  9. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  10. Znalec slovenského brandy
  1. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  2. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  3. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  4. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  5. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  9. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  10. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 7 315
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 422
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 144
  4. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 359
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia 3 673
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 504
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 262
  8. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 174
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 121
  10. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu