BRATISLAVA (SME - rk) - "Tento zákon chráni úzku množinu informácií, ktorá z dôvodov štátnopolitických, ekonomických, obranných a bezpečnostných nie je určená pre verejnosť ani pre všetkých pracovníkov štátnych orgánov," povedal včera k zákonu o ochrane štátneho tajomstva vedúci katedry verejnej správy Akadémie PZ SR JUDr. J. Sobihard, CSc., jeden z autorov tohto zákona. Pripustil, že sa nedá vylúčiť konflikt medzi právom verejnosti na informácie a zákonom na ochranu štátneho tajomstva, pripomenul však, že zákon "novinárov vylučuje z hry iba potiaľ, pokiaľ je niečo ako prísne tajné označené, len potiaľ by mohlo dôjsť k stretu". Dodal, že aj v prípade, ak médiá získajú utajované informácie, je prvoradé zistenie pôvodcu úniku informácií. Sankcie za nedodržanie povinnosti zachovávať tajomstvo sa u nepovolaných osôb pohybujú vo výške do 10 tisíc Sk, pri právnických osobách môže dosiahnuť až 200 tisíc Sk. Podľa J. Sobiharda je okruh skutočností tvoriacich štátne tajomstvo v porovnaní s minulosťou menší. Ako povedal, pri zaraďovaní nových osôb do okruhu tých, ktoré budú v styku so štátnym tajomstvom, bude ministerstvo vnútra vyžadovať vyjadrenie tajnej služby, vojenského spravodajstva a polície a má sa zisťovať bezúhonnosť týchto osôb aj z hľadiska ich závislosti od alkoholu či drog alebo homosexuálnej orientácie. Nemá sa však zisťovať ich príslušnosť k bývalej Štátnej bezpečnosti alebo spolupráca s ňou, pretože sa momentálne neuplatňuje lustračný zákon a jeho platnosť sa končí 31. decembra 1996. Na otázku SME, či sa má vnímať ako prezradenie štátneho tajomstva, ak napríklad spravodajské služby nedodržiavajú zákon, J. Sobihard povedal, že "ak niektoré akcie, na ktoré je potrebný súhlas sudcu, uskutočňujú bez neho, tak sa dopúšťajú trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa".

Autor: SME - rk