Vláda 18. apríla vymenovala za riaditeľa slovenskej tajnej služby Ivana Lexu, jedného z najväčších odporcov Michala Kováča. Predseda vlády vtedy povedal, že SIS bude pracovať a prestane byť strašiakom. Ako už neraz predtým i potom, premiér sa mýlil. V jednom z týchto dvoch konštatovaní určite. SIS sa práve naopak po vymenovaní I. Lexu dostala do pozície strašiaka. Tento biľag bude niesť na svojich pleciach dovtedy, pokiaľ ju nezávislý súd nezbaví podozrenia z účasti na zavlečení prezidentovho syna do Rakúska. Situácia vo vyšetrovaní tejto kauzy by mohla byť už oveľa ďalej, ak by sa bol musel I. Lexa spovedať pred objektívnym parlamentným orgánom na kontrolu činnosti SIS. Súčasný osobitný kontrolný orgán vznikol počas onej pamätnej novembrovej noci a je v ňom 5 ľudí - 3 členovia HZDS a po jednom zo SNS a ZRS. Takpovediac jednofarebne "slepé OKO". Pomaly bude rok od vymenovania Ivana Lexu za riaditeľa SIS a až v utorok tohto týždňa predniesol pred členmi OKO informáciu, ktorú jeden z nich, predseda Igor Urban, považuje za správu o činnosti. Je iste pozoruhodným zistením, že riaditeľ SIS informoval OKO až po písomnej žiadosti jedného z jeho členov - Františka Gauliedera, pritom jestvuje plán práce tohto kontrolného orgánu, podľa ktorého sa tak malo stať už koncom minulého roku. Už aj tvrdenie Igora Urbana, že sa nedokázali s I. Lexom dohodnúť na skoršom termíne predloženia správy, potvrdzuje nevyhnutnosť doplnenia OKO aj o členov opozičných parlamentných strán. Ak by v ňom boli, nemohla by sa stať taká anomália, že riaditeľ SIS jednoducho nemá čas informovať parlament, presnejšie iba jeho veľmi skromnú koaličnú časť. Ako potom možno vôbec hovoriť o parlamentnej kontrole tajnej služby?

Autor: FRANTIŠEK MELIŠ, Práca 23. 2. 1996