Prišlo k predpokladanému a podstatnému posunu parlamentu doľava. Na presadenie zmien v ústave však treba dvojtretinovú väčšinu. A bez posunu v rozdelení moci je Duma i naďalej vzhľadom na prezidenta relatívne bezmocná. To je hlavný dôvod, prečo ruská spoločnosť i ekonomika reagovali na výsledky volieb veľmi pokojne. Ďalším dôvodom je to, že Vladimír Žirinovskij síce bol veľkým favoritom, ale komunisti dopadli lepšie, ako sa očakávalo. To, že návrat komunistov k moci vo východoeurópskych krajinách neznamenal zvrat v reformách, ale iba ich spomalenie, by v Rusku mohlo pôsobiť ako falošná útecha. A nacionalistická strana generála Lebeďa sa do parlamentu vôbec nedostala. Ďalším dôvodom pokoja po voľbách je to, že Rusov už obavy z politiky nebavia.
Súčasný pokoj je síce jav iste pozitívny, ale protestné hlasy sa môžu ozvať znovu a tentoraz by to zrejme bolo nebezpečnejšie.
Moskovská elita pri voľbách trochu podcenila nálady na vidieku. Výsledkom bolo, že voľby v Petrohrade a v Moskve dopadli úplne inak ako inde v Rusku. Moskovskej ekonomickej a politickej elite - podporovanej i početnou elitnou vrstvou z vidieka - ide predovšetkým o stabilitu a zo všetkého najviac sa obáva, že sa opäť rozhoria spory o redistribúciu majetku. Treba povedať, že v Rusku v posledných piatich rokoch došlo azda k najväčším zmenám vlastníctva v dejinách. Podiel súkromného sektora je dnes v Rusku väčší než vo väčšine krajín strednej a východnej Európy, ba dokonca než v mnohých západoeurópskych štátoch.
Pre vrstvy, ktoré z trhových reforiem a privatizácie vyťažili najviac, zostávajú hlavnými kandidátmi pre júnové prezidentské voľby Boris Jeľcin a Viktor Černomyrdin. Stále obľúbenejší je v týchto vrstvách prezident Jeľcin, lebo sa ukázal ako najlepšia záruka pokračovania reforiem. Na druhej strane stratil Jeľcin mnoho zo svojej popularity medzi ľuďmi a premiér Černomyrdin je stále ešte trochu "neohrabaným" politikom, i keď sa jeho profil v poslednej dobe trochu zlepšil. Ďalší pomerne liberálny politik - ekonóm Javlinskij - stratil svojími častými zmätenými výrokmi podporu značnej časti elitných vrstiev. V júni zrejme síce získa časť hlasov inteligencie, ale otázkou zostáva, či bude schopný bez mohutnej finančnej podpory nových ruských zbohatlíkov (ktorú môže teraz sotva očakávať) čeliť kandidátovi, ktorý získa hlasy nespokojencov.
Ďalšou prekážkou pre víťazstvo etablovaných kandidátov je slabosť straníckych aparátov a takmer náboženská viera v schopnosť médií zabezpečiť hlasy pre toho či onoho kandidáta. Napriek tomu, že Jeľcin je prezidentom už viac ako polovicu desaťročia, nemá súdržnú hlasovaciu mašinériu okrem svojej administratívy, ktorá však nie je veľmi efektívna pri vytváraní podpory. Černomyrdinova mašinéria pracuje dobre v televízii, ale zlyháva v provinciách. Javlinskij, ktorý sa tri roky prezentuje ako kandidát na prezidenta, ledva zvládol vytvorenie životaschopnej strany alebo mechanizmu kampane pre posledné voľby.
Z týchto dôvodov už niektorí prezidentskí kandidáti a celé skupiny začali kampaň za odloženie prezidentských volieb. Niektoré ich argumenty sú vážne. Tvrdia, že v demokracii nejde len o hlasovanie a že demokracia bez nespochybniteľného súkromného vlastníctva je iba prázdnym pojmom. Cesta ku kapitalizmu a demokracii by bola s ľavicovým prezidentom i ľavicovým parlamentom nepochybne ťažšia. Čím dlhšie Rusko na tejto ceste zotrvá bez akýchkoľvek odbočiek, tým nepravdepodobnejšia je možnosť návratu totalitnej moci v akejkoľvek podobe. Najdemokratickejším riešením pre Rusko by preto skutočne mohol byť odklad volieb.
Pokiaľ však skutočne príde k odkladu volieb, potom nikto nebude vedieť, kedy - a či vôbec - sa uskutočnia. Bez legitímneho prezidenta - a v prípade zrušenia volieb by iste Jeľcin hlasom spochybňujúcim jeho legitímnosť čeliť musel - by dôveryhodnosť každého Jeľcinovho nástupcu (a s touto možnosťou treba vzhľadom na Jeľcinov zdravotný stav počítať) bola ešte nižšia. Bez demokratickej poistky môže vypuknúť celospoločenská kríza.
Vládnuca ruská garnitúra si preto ešte iba musí nájsť vhodného kandidáta, schopného zjednotiť veľké množstvo skupín, ktoré podporujú reformu. Zároveň sa bude musieť v období do volieb podeliť o moc tak, aby sa opozícia rozdelila a zmenšila tak svoju silu. Oba tieto ciele dosiahne ruská elita iba v prípade, že sa prostredníctvom daňovej reformy vzdá časti novozískaného majetku, a to nielen v prospech ľudí, ktorým reforma uškodila, ale tiež v prospech štátu.
Dnes sa tieto úlohy zdajú prakticky nezvládnuteľné. V posledných piatich rokoch však už Rusko prekonalo väčšie prekážky. Takmer nikto neveril, že Rusko na ceste k demokracii a kapitalizmu postúpi tak ďaleko a tak rýchlo. Pokiaľ Rusko túto poslednú prekážku prekoná, tak sa aj napriek periodickým krízam a ťažkostiam konečne ocitne na ceste k úspechu.
Autor: SERGEJ KARAGANOV (Autor je zástupcom
