Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

JACQUES LE GOFF: Stará Európa a svet moderny

Slovo "moderný" vzniklo, keď sa v piatom storočí rozpadla Rímska ríša. Preto sa spájalo s opozíciou slov antický - moderný a v stredoveku malo vo všeobecnosti význam "práve uplynulý" a "terajší". Napriek tomu sa s ním, často i podprahovo, najmä v duchovno

m svete spája predstava istých hodnôt. V 9. storočí nazývajú učenci obdobie Karola Veľkého "storočím moderných". Angličan Gauthier Map vidí na konci 12. storočia v tomto storočí výsledok svetského pokroku: "Označujem našu dobu ako túto modernu, čiže časový priestor 100 rokov, z ktorého posledný diel ešte trvá, ktorého najnovšia a zjavná pamäť obsahuje všetko, čo je pozoruhodné. Uplynulých 100 rokov je našou modernou." Učenci a umelci 13. storočia sa javia "moderní" vo vzťahu k svojim predchodcom, ktorí rýchlo starnú. Uprostred trinásteho storočia sú moderní učení majstri vo vzťahu k učiteľom spred troch generácií pred nimi. Moderný svet je svet dneška a zajtrajška.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento svet musí byť konfrontovaný s európskymi štruktúrami, tradíciou a dejinami, ktoré vznikli najmenej pred dva a pol tisíc rokmi.

E urópa sa veľmi skoro začala odvolávať na minulosť, na dejiny. Klio bola už od gréckych čias jednou z vládkyň Európy, a neraz sa národné hnutia odvolávali na dejiny, ktoré boli vymyslené. Príčina spočíva v komplexnosti a mnohoznačnosti dejín. "Od Hegela sú dejiny vládnucou inštanciou moderny," povedal Jean Baudrillard. Ten istý Hegel však hovoril aj o "bremene dejín". Teraz sa Európa musí zbaviť manipulácií a falšovaní dejín, tak ako sa musí zbaviť ochromujúceho bremena určitého prístupu k dejinám. Európa silnejšie než iné svetadiely prežíva prebudenie pamäti. Aj tu platí: ak má pamäť zvíťaziť nad zabudnutím na chyby a zločiny minulosti a prispieť k tomu, aby sa neopakovali, musí prenechať úlohu vytvoriť na báze úcty k dejinám každého jednotlivca spoločnú európsku pamäť vedeckej a objektívnej historiografii.

Skryť Vypnúť reklamu

P rvou výzvou pre Európu je výzva nového nacionalizmu. Fenomén, ktorý siaha až do stredoveku a vystupňoval sa v 19. storočí... V našom storočí v období pred druhou svetovou vojnou a po nej hitlerovská a stalinská veľmoc všetky novovykryštalizované nacionalizmy odblokovala. Až rozpad Sovietskeho zväzu po roku 1989 umožnil krajinám strednej a východnej Európy získať nezávislosť a umožnil ďalším, novým nacionalizmom dostať sa k slovu, napríklad na Slovensku a v Moldavsku. V bývalej Juhoslávii viedla nadvláda jedného národa, Srbov, nad ostatnými, k nástupu nacionalizmov, ktoré boli politicky uznané len v Chorvátsku a Slovinsku, inde pokračujú boje a hrozné masakry. Jeden z najhorších rasistických pojmov, "etnická čistka", ktorý žalostným spôsobom pripomenul jednu stránku európskej minulosti, napríklad "krvné myslenie" na Iberskom polostrove koncom 15. storočia, a nacististickú Európu, má katastrofálne následky. Nešťastie starej Európy je v tom, že pridlho nechala zrieť potlačené nacionalizmy, ktoré sú dnes anachronické, pretože sa nemohli vyvíjať zároveň s inými. Hrozia, že posunú Európu späť do času, než sa dotvorila Európa národov, pričom vo väčšej časti nášho kontinentu sa už pomaly črtá Európa zjednotená.

Skryť Vypnúť reklamu

I vo fázach jednoty bola Európa mnohosťou, v Rímskej ríši, za kresťanstva alebo počas priemyselnej revolúcie.

Nárok na európsku jednotu sa zhoduje s dychom dejín, ktorý raz zvýhodňoval rozdrobenie politických komplexov na národné jednotky, inokedy si žiadal vytvorenie veľkých komplexov, ktoré sa nazývali ríše. Dnes musí Európa nájsť inú formu jednoty, než je jednota ríše. Táto orientácia nezodpovedá len jej vnútorným potrebám, je aj reakciou na vonkajšie výzvy, na ktoré Európa naráža v zmenených formách v súčasnom svete. Stredoveká a novoveká Európa sa musela postaviť voči byzantskému svetu, voči arabskej a Osmanskej ríši. Hoci dnes, našťastie, ide o mierumilovnejšiu konfrontáciu, prítomnosť obrovských dejinných aktérov (obrovských vďaka ich zemepisnej veľkosti, hospodárskej sile alebo obom týmto faktorom dohromady) Európu núti dosiahnuť porovnateľnú veľkosť, ak si chce zachovať a rozvíjať svoju existenciu a svoju identitu. Voči Amerike, Japonsku, zajtra voči Číne, musí Európa disponovať potrebnou váhou, musí byť hospodársky, demograficky a politicky schopná, garantovať svoju nezávislosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Našťastie, má k dispozícii silu svojej kultúry a svojho spoločného dedičstva. V priebehu dva a pol tisícročia bola Európa vždy novým spôsobom tvorivá, a aj dnes sú najdôležitejšou európskou surovinou bezpochyby jej šedé bunky, ako to vyhlasuje jeden slogan. Mimochodom, pokiaľ ide o problém veľkosti, má Európa v talóne i svoje tromfy. Ak bude schopná dostatočne sa zjednotiť, bude veľká, pretože vie, ako si uchovať pestrosť regiónov a vie ťažiť z výhod malosti, identifikovaných len nedávno. Predovšetkým je bohatá mnohorakosťou rozmerov, ktorá z nej robí svet rôznych a navzájom sa dopĺňajúcich veličín.

D nes sa uznáva význam vzdelávania a výskumu pre všetky formy sily a rastu. Európa profituje z najstaršieho kapitálu alfabetizácie. Zostáva najvýznamnejším priestorom inovácie vo sfére výskumu, aj keď nemá prostriedky tak ako Spojené Štáty a Japonsko, rovnakým spôsobom zásobárne inteligencie využiť. Európa sa industrializovala veľmi skoro a svoje životné prostredie si zničila alebo znečistila, ale už v stredoveku sa dedinské komunity starali o to, aby sa dedičstvo lesov, bezmála zničené vďaka bezohľadnému využívaniu, znovu rekonštruovalo. Európa vlastní ekologické dedičstvo. Aj tu je moderna len urýchlením tradície.

Skryť Vypnúť reklamu

E rópa vo svojich dejinách nájde i tradície, ktorými by mohla reagovať na väčšinu ďalších výziev moderného sveta, hoci tieto výzvy mali doteraz neznáme podoby a rozmer. Raymond Aron si myslel, že ideálom moderny je "prometeovské úsilie pomocou vedy a techniky si privlastniť a ovládnuť prírodu". Európa od stredoveku toto riziko pozná, a má prostriedky na obranu. Etika ako protiváha (veda bez svedomia je len ruinou duše, písal Rabelais) a podriadenie hospodárskeho a technického politickému v rámci všeobecného blaha krotili prometeovskú pýchu.

Ď alšou výzvou sú peniaze. Európa trinásteho a potom devätnásteho storočia sa bezhlavo vrhla na zisk, bohatstvo, predovšetkým bohatstvo peňazí. Ale aj tu boli sily morálky schopné obmedziť nenásytnosť a pustošenie peňazí. Hospodárstvo ako vlastná sféra, ako uznaná sila v dejinách ľudstva, a osobitne v európskych dejinách, neexistovalo. Dnes sa usiluje všetko ovládnuť. Nielen štáty a jednotlivci sú bezradní voči neprehľadným hospodárskym silám a údajným hospodárskym zákonom. I hospodárska veda, ktorej štáty ochotne nastavia ucho, doteraz nedokázala analyzovať, nie to tlmiť krízy a ich najhorší prejav,

Skryť Vypnúť reklamu

nezamestnanosť. Európa musí svetu ukázať príklad, ako odkázať ekonómiu a ekonómov do im patričných medzí.

E urópa bola najvýznamnejším miestom zrodu rozumu - v starom Grécku, v stredovekej scholastike, v humanizme renesancie, vo filozofii osvietenstva, vo vede devätnásteho a dvadsiateho storočia. A hoci racionalizmus nadobúdal prehnané a nebezpečné formy, napríklad scientizmus, súčasnú reakciu, ktorá, zdá sa, toľkých Európanov priťahuje, pokušenie antiintelektualizmu cez antiracionalizmus, ktorý sa vyskytuje v najrôznejších podobách - od istého druhu ekologického fantazírovania až po často nebezpečne prepiate sekty - predsa len treba prekonať. Dedičstvo európskeho myslenia môže dnešným Európanom pomôcť potlačiť podobné predstavy.

Z povedaného vidieť, ako sa historik mení na občana. A vyplýva z toho, že pre Európu rozhodnutie nespočíva vo voľbe medzi tradíciou a modernou. Spočíva v správnom využívaní tradícií, v uchopení dedičstva ako sily impulzu, ako opory, ktorá nám pomôže zachovať a obnoviť inú európsku tradíciu, tradíciou tvorivosti. Jedným zo zlých démonov Európy bolo, že si často zamieňala európsku civilizáciu s celou civilizáciou, že chcela mať svet na svoj obraz. Ak chce byť Európa modelom pre svet moderny, musí rešpektovať iných, musí sa otvoriť iným. Práve preto, že bola už od gréckych čias vždy otvorená iným, dokázala veľké veci.

Skryť Vypnúť reklamu

M edzi chorobami moderny identifikoval Jean Baudrillard strach, ktorý dnes ženie Európanov do umelých rajov, k neúmernému konzumu upokujujúcich prostriedkov a liekov, k vzostupu počtu duševne chorých a samovrážd. Stará Európa poznala i toto. Neznamená to, že by dejiny boli večným kruhom. Herakleitos mal pravdu, keď povedal, že človek nikdy nevstúpi do tej istej rieky. Ale dejiny majú svoje štruktúry, ktoré tvoria ponad generácie základ kolektívnej identity mužov a žien, ktorí dlho žili spolu. Rozšírenie kresťanstva v starovekej Európe sa dá vnímať v súvislosti s "epochou strachu". Stredovek a novovek boli poznamenané veľkým prepukaním strachu, záchvatov šialenstva, ktoré Michel Foucault správne zaradil medzi strach zo zmeny a šokom z utláčania v nemocniciach, zo samovražedných epidémií, z výbuchov flagelantstva, z delírií z koncov tisícročí a z hrôzy zo súmraku ľudstva. Bronislav Geremek ukázal, ako vytláčanie outsiderov, ktorí nemali bydlisko ani prácu, vyhnalo v stredoveku i v novoveku zástupy tulákov a žobrákov, z ktorých sa ľahko stali zlodeji a zločinci, do ulíc Európy. Týchto vydedencov dnes pripomínajú zástupy nezamestnaných, "novej chudoby", drogovo závislých, delikventov predmestí. Európa vedela tento strach a krízy prekonávať. Musí to urobiť i dnes, nesmie čakať, kým sa európske mestá, ktoré boli prameňmi európskej civilizácie, ešte väčšmi pokryjú mŕtvolami obetí vytesňovania. A na to, aby mohla lepšie čeliť týmto vracajúcim sa, ale stále neznesiteľnejším ranám, sa musí spojiť. Musí znovu získať jednu zo svojich charakteristických vlastností: rovnováhu - ktorá sa dá uskutočniť len odstránením nerovností, nespravodlivostí a v prvom rade chudoby. Európa vedela rozlišovať medzi dobrovoľnou chudobou, ktorá predstavuje cnosť, a vnútenou chudobou, ktorá je nešťastím. Je na Európanoch, začať nový boj s novou chudobou, vnútenou miliónom z nich.

Skryť Vypnúť reklamu

E urópa nie je stará, je plná tradícií. Svet nie je moderný, ale súčasný. V správne využitom bohatstve tradícií je sila Európy. Dejiny sú silou, ktorá sa hýbe dopredu, a aj keď nie v smere Pokroku, tak aspoň pokrokov. Dúfajme, keď už sme sa pokúsili vrátiť obsah a ušľachtilosť tomuto pojmu, s ktorým naša epocha zaobchádzala tak zle, predovšetkým v Európe, svetadieli, v ktorom sa odohrali hrôzy, o ktorých sme si mysleli, že sú navždy prekonané.

Preložila MARTA FRIŠOVÁ

Z eseje Stará Európa a svet moderny

(Autor je historik, riaditeľ Ecole des hautes études en sciences sociales v Paríži, jedna z najväčších autorít súčasnej medievalistiky iniciátor medzinárodnej

historickej edície Stavať Európu.

V češtine vyšla jeho kniha Intelektuálové v středověku.)

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  2. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  3. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  4. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  5. Odpady nad zlato
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  7. Znalec slovenského brandy
  8. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  2. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  5. Odpady nad zlato
  6. Schneider Electric má podporiť VELUX v uhlíkovej neutralite
  7. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  8. Znalec slovenského brandy
  9. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  10. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 163
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 482
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 262
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 595
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 3 464
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 969
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 876
  8. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 572
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 230
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 197
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu