Nebola azda náhoda, že za jeho veľkým comebackom na čelo komunistickej moci po 21. auguste 1968 stáli ruské tanky a šikovná kolaborácia s okupantmi na "slovenskej platforme". Po podpise moskovského protokolu sa Husák vrátil do Bratislavy a dosiahol, že mimoriadny zjazd KSS vo svojej druhej časti prakticky anuloval výsledky protiokupačného vysočanského zjazdu, neuznal v Prahe vo Vysočanoch zvolený ÚV KSČ a jeho predsedníctvo. Od tej chvíle sa pod čoraz väčším Husákovým vplyvom postupne demontovali aké-také demokratizačné výdobytky roku 68, až natoľko, že pri desiatom výročí okupácie Československa mohol L. I. Brežnev dekorovať v Prahe Gustáva Husáka Radom októbrovej revolúcie.
Nebola náhoda, že ruskí imperialisti (v tom čase pod sovietskym internacionalistickým náterom) vedeli umne využívať národnostné diferencie a trenice vo svojom impériu pre svoj prospech. Vraví sa, že Husák túto taktiku v rokoch 1968-69 šikovne využil pre prospech Slovenska. Skôr však platí, že v kríze po auguste `68 Rusi ešte šikovnejšie zneužili Husáka. Rovnako ako v roku 1948 využili Rusi českú politickú krízu so silnou komunistickou reprezentáciou proti komunisticky menšinovému Slovensku. Paradoxne aj pri tejto operácii Husák aktívne asistoval - ako predstaviteľ menšinovej komunistickej garnitúry na Slovensku zlikvidoval vo februári `48 Demokratickú stranu a vzápätí ako šéf Slovenského úradu pre veci cirkevné poriadne zatočil s cirkvami. Krátko nato - keď splnil úlohu - ho ruskí poradcovia hodili do mlyna politických procesov. Unikol šibenici o vlas a okupácia v 1968 ho za jeho ústretovosť vyniesla na čelo kolaborantskej moci.
Ako opäť vrátiť symbolickú postavu sovietizácie a normalizácie - teraz už posmrtne - na normalizačnú a čoraz proruskejšiu slovenskú scénu roku Pána 1996? Najprijateľnejšie azda tak, že Husáka predstavíme ako obeť nepriateľského pražského prostredia, ako nedobrovoľného slovenského emigranta na Pražskom hrade, ktorý musí - výdatne potužovaný alkoholom - čeliť českým intrigám. To je zaručene úspešný trik, ktorý na Slovensku zaberie.
O tento trik sa pokúsil Andrej Ferko v Balade o Gustávovi Husákovi. Vysielala to Slovenská televízia v nevídane zmätenej inscenácii 12. februára 1996. Vhodnejším dátumom by už bol býval iba 25. február, teda Víťazný. Škoda, že s tým v televízii o štrnásť dní nepočkali, bolo by to výrečnejšie.
