nenavaril až príliš veľké sústo.
Kohl podporil Jeľcina so všetkými rizikami, ktoré k tomu patria. Analýzy predvolebných preferencií ruských voličov totiž hovoria, že budúcim prezidentom bude v Kremli komunista Ziuganov. Do júna, keď budú v Rusku voľby, už nie je tak ďaleko, aby Jeľcin mohol svojich protivníkov regulárnym spôsobom preskočiť.
Na čo však pozorovatelia upozorňujú, je fakt, že západné krajiny si môžu zo všetkých reálnych kandidátov želať len Jeľcina. Ale dodávajú k tomu, že nezostáva iné, ako a vari iba tým spôsobom, ako to urobil v posledných dňoch Kohl, súčasného prezidenta Ruska podporovať. Vyberá sa, ako je to v politike bežné, najmenšie zlo zo všetkých, ktoré sú k dispozícii. Západní analytici si zúfajú pre obmedzený počet kandidátov, z aritmetiky jednoduchej a smutnej súčasne.
Černomyrdin, ktorý pôsobí dôveryhodne, kandidovať proti Jeľcinovi nechce. Demokrat Javlinskij má minimálnu šancu. Hysterický ultranacionalista Žirinovskij nejaké hlasy získa, ale jeho hviezda, našťastie, pre svet pohasla. Architektovi ekonomickej reformy Gajdarovi chýba vodcovská charizma, aby sa mohol stať hlavou štátu. Bývalý generál Lebeď túto charizmu má, lenže politickú neobratnosť predviedol neúspechom pri vlaňajších parlamentných voľbách. Gorbačov? Keby o ruskom prezidentovi rozhodovali v zahraničí, mal by veľkú šancu. Lenže ruské voľby rozhodujú Rusi a tí ho nemajú radi.
Zostáva teda Ziuganov, ktorého znalci ruskej politickej scény zaraďujú nie priamo ku komunistom, ale tesne vedľa nich. Na politickom kompase podľa západných kritérií by sa ocitol medzi komunistami a sociálnymi demokratmi. Zdá sa však, že ide o muža, ktorý je sám prekvapený tým, čo sa okolo neho deje. Zrejme ani sám teraz netuší, ako by si počínal v najvyššej funkcii najväčšieho štátu sveta. Inými slovami - je nevypočítateľný.
Autor: JIŘÍ DOUBRAVA, Mladá fronta DNES, 21.