Parnas je 2487 metrov vysoký vrchol nad Korintským zálivom, kde podľa starovekých gréckych bájí sídlili múzy pod ochranou božského Apolóna. Tu bola povestná Delfská veštiareň, ale i miesto Dionýzových služobníc bakchantiek, keď ich posadol duch boha - čiže opar slnečného vína. Obidvoje sa skrýva v poézii, jednom z najstarších a zároveň najpôvabnejších prejavov ľudského ducha. Podľa šéfredaktora Istvána Turcziho obidvoje chce byť ukryté aj v novom maďarskom časopise o poézii s názvom Parnasszus, ktorý mal svoju slovenskú inauguráciu v pondelok večer v Maďarskom kultúrnom stredisku v Bratislave. Svoju svetovú premiéru mal však dvojmesačník Parnasszus už v októbri minulého roku v Budapešti. Do Bratislavy sa priviezlo čerstvé tretie číslo. S fialovým nádychom, "pretože je čas fašiangov" a v exkluzívnej grafickej úprave A. Mártonovej. Podľa barda maďarských básnikov Györgya Somlyó (pred mesiacom oslávil šesťdesiatpäť rokov) však až príliš vyblýskanej. "Napriek tomu som rád, že to, v čo som dúfal dlhé roky, sa stalo skutočnosťou," zdôrazňuje Gy. Somlyó. "Literatúra, a poézia zvlášť, potrebuje svoj časopis. Iba tak si uháji svoj duchovný azyl v súčasnom počítačovom svete. Neverím hlasom, ktoré hovoria o smrti poézie. Je pravda, že cesta k nej je čoraz náročnejšia, no kto si ju pre seba objaví, stane sa slobodnejším. Nie je nič krajšie, ako keď duša piští za poéziou... Verím, že túto slobodu a apolitickosť si Parnasszus udrží aj naďalej." Na večere poézie sa zároveň konala vernisáž fotografií T. Dínera, T. Révésza, E. Sánthovej, no predovšetkým Jánosa Eiferta (1943). Slávny maďarský fotograf - experimentátor, ktorý nezabudnuteľne zvečnil napríklad francúzskeho divadelného tanečníka Marcella Marceaua a v súčasnosti spolupracuje s Parnasszom. Poézia obrazov, ktorá posúva realitu bez použitia slov... Poézia, kde netreba slov.

Autor: Ľudo Petránsky Ml.