politik, ktorého hlavu žiadal azda každý, kto mal len tie najmenšie výhrady k politike kabinetu Gyulu Horna. Odišiel však aj finančník, ktorého nejaké preferencie vo výskumoch popularity nezaujímali, ktorý bol ochotný povedať, že ako minister zarába pätinu svojho bankárskeho platu, a ktorý nebol ochotný cúvnuť ani po masových vyjadreniach nesúhlasu s jeho reštrikčnými opatreniami. Lajos Bokros totiž bol schopný a ochotný zahlásiť a realizovať také kroky, ktoré - ako nepopulárne, ale neodložiteľné - mohli oživiť maďarský rozpočet a vymaniť ho z polohy darmožráča a hazardéra s perniazmi daňovníkov. Popritom Bokros nie je vynálezca španielskeho vosku. Realizoval tvrdo a neústupne volebný program Maďarskej socialistickej strany napriek tomu, že blízky bol skôr koaličným slobodným demokratom. Realizoval kroky, ktoré nebol schopný presadiť jeho predchodca, "šedý účtovník" Békesi László, a ktoré sa na pretras dostanú aj v prípade, keď vo vláde bude sedieť populista Torgyán alebo ktorýkoľvek národniar. Bokros jednoducho získal pre maďarskú monetárnu politiku priazeň západných krajín, vedel formulovať východiská a najmä: vedel povedať, dokedy potrvajú nepríjemné chvíle pre občanov. Horn bude mať problémy so zháňaním nástupníka. Nik totiž nevie formulovať "tretiu cestu", cestu blahobytu a reštrikcií súčasne, pretože to v beznádejne prázdnej maďarskej štátnej pokladnici nie je možné. Odchod Bokrosa, v období, keď populista József Torgyán volá po predčasných voľbách (pričom jeho preferencie predstihujú socialistov až o desať percent), je vážnym signálom. Bude mať maďarský daňový poplatník "prechodné obdobie" ďalších desať rokov?
Autor: ATTILA LOVÁSZ, Budapešť