Pondelok, 27. september, 2021 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

Je to čosi povrchnejšie

(Dokončenie z 1. strany)

Prečo sa toľko intelektuálov a spisovateľov dalo do služieb veľkosrbskej idey? Dobriča Cosič, ex-prezident bývalej Juhoslávie a Miloševičov ideológ, je spisovateľ. Radovan Karadžič - kvázi básnik. Jeho bosnianskosrbský zástupca Nicola Koljevič je profesor anglickej literatúry. Dragos Kalajič, ktorý sa vyhlásil za "šťastného", že "vidí Sarajevo horieť", je umelec.

Ja vám môžem vám povedať len to, čo som počula, roky som tam nebola. Keď môj syn, autor, David Rieff, pricestoval do Belehradu a chcel tam napísať pre New-York Times článok o srbských disidentoch, šokovalo ho zistenie, koľkí sú aj medzi nimi nacionalisti. Nacionalizmus je srbské náboženstvo. Srbsko vytvorilo nacionalistickú kultúru, ktorá prekračuje rámec politických táborov. Nie je ťažko nájsť ľudí, ktorí sú proti Karadžičovi a Mladičovi a ktorí sú zdesení z toho, čo bosnianski Srbi urobili v Bosne. Ale len zriedka nájdete antinacionalistu. Ja tu v Sarajeve, pravdaže, poznám len Srbov lojálnych voči bosnianskej vláde. Ale keby boli na druhej strane, ani oni by nemohli byť iní.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo to vypovedá o roli intelektuála?

Zdá sa mi, že platí pravidlo: čím menšia krajina, tým významnejšia je politická rola intelektuálov. Jej dôležitosť akoby bola matematickou funkciou nízkeho stupňa hospodárskeho vývoja, neukončenej modernizácie. Ak je to však tak, zostáva záhadou, prečo sú niektoré národy natoľko plné svojej národnej márnivosti, že ak im nechcete dovoliť v mene národa dobýjať územia a zabíjať, cítia to tak, ako keby ste im sali krv zo žíl.

V jednej svojej poviedke ste napísali: "Nikto nie je diabol, keď si ho vypočujete do konca." Neprišiel už čas venovať sa paličom, páchateľom a vrahom?

V lete 1993 som videla film, v ktorom je zaznamenaný výsluch srbského bojovníka, jednoduchého vojaka, ktorý znásilnil a zmasakroval množstvá bosnianskych civilistov, a neskôr sa dostal do zajatia. Je to čistý príklad netvora, akého sme od čias fašistických zločinov nevideli. Výsluch sa konal vo vojenskej väznici v Sarajeve. Dlho, dlho ho vidíte len opisovať zverstvá, ktorých sa dopustil, monotónne, skoro s nehybným výrazom. Zdá sa vám, že necíti vôbec nič. Potom počujete v pozadí hlas vypočúvajúceho: "Veríte v Boha?" A on odpovie: "Nie. Pretože keby Boh existoval, nepripustil by niečo, ako som ja." Je to ako moment z Dostojevského románu. Nikdy na to nezabudnem. Ale aj tak si myslím, že ešte neprišla chvíľa rozprávať príbeh páchateľov. Ešte nie. Ešte sme k tým ľudom cez rozmer ich zločinov neprenikli.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale ako sa máme naučiť chápať mechanizmy nacionalizmu, ak nie cez príbehy tých, ktorí nesú zodpovednosť?

Jeden novinár, ktorý bol v Pale, mi rozprával toto: v blízkej dedine, ktorá absolvovala etnické čistky a bola pod kontrolou Srbov, sa rozprával s jednou jej obyvateľkou a pýtal sa jej na život pred vojnou. Spomínala na to, akí boli jej moslimskí susedia výborní ľudia. Na otázku, či by moslimskí a srbskí Bosniaci mohli raz znovu spolu žiť, odpovedala: "v žiadnom prípade" a opakovala mu celú antimoslimskú propagandu, že Moslimovia sú ich nepriatelia, že by ich pozabíjali a tak ďalej. Keď sa novinár tej ženy potom opýtal, či by mohli opäť žiť s Moslimami, ak by ich na to vyzval Karadžič, jednoducho povedala "v tom prípade áno."

Skryť Vypnúť reklamu

Čiže žiadna hlboko zakorenená nenávisť, ale ľudia ako bábky v rukách svojich vodcov?

To je možno to najhoršie: všetko, čo vyzerá ako etnická nenávisť a čo vyprodukovalo také nevýslovné zločiny, v skutočnosti je - ako to povedať, niečo povrchné. Pravda je - tak ako sa v Nemecku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch väčšina obyvateľov správala pomerne pasívne a ak sa im to dovolilo, aj pomerne slušne - ľudia nie sú naplnení nenávisťou a agresivitou. A pritom sa väčšina z nich dá propagandou zmobilizovať na tie najhoršie zámery. V obyvateľstve existuje pravdepodobne maximálne 10 % ľudí, ktorí - nevieme prečo alebo kto to je, len vieme, že to rozhodne nie sú len intelektuáli - odolávajú všetkým tlakom a ktorí sa ubránia tomu, aby zo seba dali urobiť vrahov, mučiteľov alebo ich komplicov.

Skryť Vypnúť reklamu

V jednej svojej eseji popisujete moment, keď ste v jednom kníhkupectve v Santa Monica objavili v jednej knihe fotografiu z Dachau a uvažujete o nej ako o skúsenosti "negatívnej epifániie". To bolo v štyridsiatompiatom a vy ste mali dvanásť rokov. Nemyslíte si, že dnes, v ére CNN sa už vlastne ani nedá prežiť šok tohto druhu?

Svet dnes prichádza k väčšine ľudí v podobe nepretržitého, viacvrstvového prúdu obrazov, celkom inak ako v roku štyridsaťpäť. Vtedy bolo obrazov len veľmi málo. Pravdaže je to celkom iná skúsenosť, dívať sa na fotografie v knihe, a v televízii. Nie je to tak, že by ľudia boli voči nespravodlivosti a historickým zločinom medzitým zľahostajneli. Ale keď vidia, že sa proti tomu nič nerobí a keď od svojich lídrov počúvajú, že "situácia na Balkáne je zložitá a my nevieme, čo s tým" - a to je lož, pretože nevyslovenou, ale vedomou politikou veľmocí bolo neintervenovať a umožniť Srbom zvíťaziť, potom si ľudia naozaj povedia "Bože, aké hrozné..." a prepnú na iný kanál. Všetky hrôzy sa zmenia na film.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1968 ste cestovali do Hanoia, aby ste sa tam konfrontovali s mravnou dilemou občianky imperiálnej veľmoci. Dnes ste stúpenkyňou americkej intervencie v Bosne. Studená vojna sa skončila, je pre vás dnes jednoduchšie byť Američankou?

Vtedy bola vo Vietname vojna a ja som bola občiankou štátu, ktorý ju viedol. Preto som bola proti americkej agresii vo Vietname. Dnes som proti srbskej a chorvátskej agresii v Bosne. A ak je moja krajina jediná, ktorá je v stave túto agresiu zastaviť, potom som za americkú intervenciu. V obidvoch vojnách som na strane obetí. Byť Američankou pre mňa jednoduchšie nie je. Okrem toho som si želala, aby intervenovali európske krajiny. To by pre Európu bolo bývalo oveľa lepšie. A nerobím si ilúzie o dôvodoch, prečo Amerika zasahuje. Keby v tomto roku neboli voľby, prezident by nebol konal.

Skryť Vypnúť reklamu

Vy ste považovaná za sprostredkovateľku medzi európskou a americkou kultúrou. Ešte stále je slávny váš rozhovor s Thomasom Mannom, ktorý ste štrnásťročná viedli v štyridsiatomsiedmom. Nie je vojna v Bosne len posledným príkladom rastúceho amerického izolacionizmu?

Americký izolacionizmus nie je žiadny nový patologický jav. Izolacionizmus je naša hlavná tradícia, ktorú prerušili len mimoriadne obdobia, ako druhá svetová vojna a studená vojna. Určite totiž neexistuje izolacionizmus voči Karibskej oblasti, Mexiku a zvyšku "Amerík", kde chce Amerika stále dominovať. A aj na vrchole svojho izolacionizmu Ameriku fascinovala Čína a Japonsko. Náš izolacionizmus nikdy nebol izolacionizmom voči svetu. Chce si len držať na dištanc Európu, pretože Európa je nám najbližšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Od legendárneho trhoviska po hanbu Bratislavy. Ako sa menilo Trnavské mýto?
  2. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  3. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  4. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  5. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  6. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  7. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  8. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  9. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  10. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  1. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  2. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  3. Zahlasujte za ďalší klimatický projekt s podporou dm
  4. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  5. Orange má najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku i v Európe
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  8. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  9. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  10. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 070
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 6 347
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 259
  4. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 018
  5. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 957
  6. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 181
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 3 999
  8. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 449
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 214
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 652
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu