Šesť týždňov po parlamentných voľbách nemá ešte Turecko novú vládu. Zato má už tretieho kandidáta na premiéra. V sobotu poveril turecký prezident Süleyman Demirel zostavením vlády štyridsaťosemročného lídra pravicovej Vlasteneckej strany (ANAP) Mesuta Yilmaza. Stalo sa tak po rozhodnutí predsedníčky konzervatívnej Strany pravej cesty (DYP) a súčasnej premiérky Tansu Cillerovej vzdať sa zostavenia novej tureckej koaličnej vlády. Ešte pred ňou sa ako prvý pokúsil vládu sformovať vodca islamskej Strany prosperity (Refah) Necmettin Erbakan. S islamskými fundamentalistami však do koalície nechcela ísť žiadna z veľkých strán. Väčšina tureckej politickej reprezentácie (či už ide o pravicu, stred alebo ľavé krídlo) je výrazne orientovaná na euroatlantické štruktúry. Turecko je nielen členom NATO a Rady Európy, ale usiluje sa vstúpiť aj do Európskej únie. Erbakan sa však snaží o pravý opak, odizolovať krajinu od liberálnodemokratického Západu a vytvoriť islamský štát. Strana prosperity je preto, aj napriek faktu, že vo voľbách získala najviac hlasov a má v parlamente najviac poslancov, zrejme odsúdená do postavenia opozície.
Neúspešný bol však aj druhý pokus vytvoriť koaličnú vládu. V tomto prípade však v ceste nestáli nezlučiteľné politické orientácie (veď kto by mal v Turecku politicky k sebe bližšie ako ANAP a DYP), ale osobná rivalita medzi lídrami oboch spomínaných strán. Tá koniec koncov spôsobila minuloročnú vládnu krízu, ktorá vyústila do predčasných volieb. Tie však nič nevyriešili, práve naopak, situáciu iba skomplikovali, pretože Cillerová a Yilmaz získali približne rovnakú podporu (DYP má 135 poslancov, ANAP 133), avšak menšiu ako Erbakan (158 kresiel). Výsledkom je stav, v ktorom by ani koalícia ANAP a DYP nemala v parlamente nadpolovičnú väčšinu z 550 kresiel. Do hry by teda musela vstúpiť jedna z menších strán. Avšak koalícia troch politických strán by v Turecku nemala na ružiach ustlané.
Zatiaľ však na politickú krízu stačí rivalita medzi lídrami ANAP a DYP. Predovšetkým Yilmaz prejavuje minimálne pružný postoj, keď odmietol aj zaujímavú ponuku Cillerovej, aby ju vo funkcii premiéra vystriedal po uplynutí polovice funkčného obdobia parlamentu. Podobnú rotáciu navrhla aj pre funkciu predsedu tureckého parlamentu a ako ústretový krok podporila kandidáta ANAP Mustafu Kelemliho, ktorý bol aj hlasmi poslancov DYP do funkcie zvolený. Všetko nasvedčuje tomu, že Yilmazova chuť na premiérske kreslo je taká veľká, že ho žiadna iná ponuka, žiadne ústupky a kompromisné návrhy nedokážu odradiť. Najväčšia hrozba z tohto pohľadu spočíva v tom, že by ho vidina premiérovania mohla vohnať do koalície s islamskými fundamentalistami. To by však v žiadnom prípade neprospelo zlepšeniu zahraničnopolitickej pozície Turecka, ktorá v poslednom čase utrpela sporom s Gréckom o malý ostrovček v Egejskom mori a predovšetkým nezmieriteľným postojom voči kurdskej menšine.