Experimentálna sci-fi opera-muzikál Johna Morana Matúš v škole života patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo ponúka zima v New Yorku. Koprodukčná inscenácia Ridge Theatre a Kitchen, známeho centra experimentálneho umenia, pripomína počítačovú hru, herci figúrky z hracieho automatu niekde v kasíne. Matúš je android, zostrojený na absorbovanie ľudského utrpenia. Kto by nechcel mať svojho androida, aby mohol naň preniesť pocit zodpovednosti či ťažoby života? Ale Matúš je príliš bystrý žiak na to, aby súhlasil s takýmto obchodom.
Scéna môže byť hlavnou loďou kostola, ale aj prednáškovou sieňou univerzity. Bočné steny javiska tvoria čierne galérie, na ktorých sedia hudobníci a technici, na oboch galériách sú umiestnené štyri pútače, zobrazujúce výjavy z prvého až štvrtého dňa Matúšovho života. Zadnú stranu javiska vypĺňa priehľadná gáza, na ktorú sa premietajú diapozitívy a film; niektoré scény sa odohrávajú za gázou.
Opakovanie a obmieňanie motívov vytvára dojem cyklickosti. Ľudia majú svoje dráhy rovnako ako planéty, ktorých diapozitív je premietnutý na gázu. Po ľavej a pravej strane javiska sa pohybujú rovnakým tempom dvaja technici, ďalší dvaja viac-menej diagonálne križujú javisko. Údržbári vesmíru v kombinézach a prilbách, alebo prosto technický personál zúčastňujúci sa na pokuse s Matúšom?
Úvodný výstup trvá asi päť až sedem minút, kým sa diváci definitívne neusadia, v závere sa jeho tempo zrýchľuje. Nasleduje scéna narodenia Matúša: na konštrukcii za gázou, v nemocničnej izbe, za prítomnosti rádovej sestry Lucy. Matúšove pohyby sprevádza škrípanie zdôrazňujúce ich automatickosť. Hlasy postáv znejú z reproduktorov, playback vytvára pocit odľudštenia, rozkladu ľudských bytostí. Matúš má ženskú i mužskú podobu, stvárňujú ho traja herci, vrátane Johna Morana, podobne ako postavu Lucy. Matúš sa na svojej ceste životom stretáva s násilím, zlobou, neverou, uzatvára sa pred ľudským svetom do svojho čarovného oranžovočerveného kruhu. Zdá sa, že pokus sa vydaril, že je možné preniesť ľudské emócie na robota; Matúš nadobúda ľudskejšiu podobu, jeho skafander sa mení na jednoduchý ľanový odev, pohyby sú plynulejšie. Avšak po všetkých skúsenostiach vracia sa k podobe robota a v obrane svojej identity strieľa samopalom do ľudí.
Hudba má minimalistický charakter, je zmesou melódií a ruchov, komponovaná s využitím počítačovej techniky na základe zvukových vzoriek. John Moran, obľúbenec Philipa Glassa, sa snaží vyjadriť "subtílnu hudbu každodennosti". Ridge Theatre pracuje bez scenára, dielo vzniká v priebehu skúšok. Herci sú jeho spoluautormi, aj keď tandem skladateľ - režisér ich usmerňuje v rámci vízie celku. Skvelým pohybom vynikli Cheyann Benedict a Louise Ann Coles v úlohách Mathew 1 a 2. Režisérovi Bobovi McGrathovi sa podarilo vytvoriť štýlovo nezvyčajnú, ale ucelenú inscenáciu, ktorej kvalitu ocenili diváci, aj kritika.
Autor: Juraj Šebesta, New York
