Dostatočným príkladom ruského spôsobu je hromadné zabíjanie a krvavé potláčanie povstania národov strednej Ázie, Kaukazu, ostrovov Ďalekého východu či Pobaltia. Kremeľ sa dosť nepoučil z týchto krvavých lekcií dejín a pokračuje v starých spôsoboch, ale v modernej podobe.
Rusi by mali mať dostatočné ponaučenie z porážky v Afganistane, kde praktizovali násilie a genocídu, ktorá v dejinách ľudstva nemá obdobu. Pravda nakoniec zvíťazila a Rusi s počtom desiatky tisíc mŕtvych, ranených a obrovskými materiálnymi stratami boli porazení. To bolo hlavnou príčinou rozpadu Sovietskeho zväzu a dokonca rozpadu bývalých komunistických režimov v Európe.
Aby som bol objektívnejší, na tomto procese mal podiel aj Západ - konkrétne USA - keď od začiatku intervencie Červenej armády v Afganistane dostatočne financoval afganských bojovníkov proti Rusom. Po rozpade sovietskej ríše v roku 1992 Kremeľ vyhlásil umiernenú politiku smerom k demokracii a civilizovanému usporiadaniu politického systému krajiny. Napriek tomu sa Rusko nevie rozlúčiť so starými brutálnymi spôsobmi vládnutia "kolóniám". Rusko pokračuje v snahe zabrániť oslobodzovaciemu procesu neruských národov teroristickými zásahmi ako napríklad proti Čečenom. Ruská propaganda a jej pozície v otázkach čečenskej vojny pripomínajú afganskú vojnu. Všetky sily bojujúce za slobodu a nezávislosť sú nazývané separatistami a teroristami. Správy z bojísk sú skresľované a tým naznačujúce svoje víťazstvo s minimálnymi stratami a veľkým počtom padlých na strane druhej. Živým a čerstvým príkladom je brutalita Kremľa v dagestanskej obci Pervomajskoje. Toto všetko sa však nekončí - Kremeľ si musí uvedomiť, že násilne sa týmto "národom" nedá čeliť.
Autor: ASEF STIL (Autor je novinár afganského pôvodu)