Bolo to aj v dôsledku tréningu z minulého dňa, ktorý mal vysokú intenzitu a na naše prekvapenie sa uskutočnil pred početnou diváckou kulisou. Po každej nevydarenej strele sa z hľadiska ozvali nespokojné brazílske hlasy - niektoré i v slovenčine. Hráči si zahrali medzi sebou a hráči menej úspešného minidružstva dostali na starosť debnu s výstrojom, o ktorú sa budú starať počas spiatočnej cesty z Uruguaja domov. Tréning mal z hľadiska prístupu hráčov vysokú úroveň, čo sa páčilo aj miestnym trénerským expertom. My sme však vedeli svoje. A síce, že to nie je každodenná udalosť, ale len prianie všetkých slovenských trénerov. Lebo keby to tak bolo, tak o niekoľko rokov by nás pri žrebovaní kvalifikácií "ťahali" možno aj z prvého koša. Hráči si potom pozreli medzinárodný priateľský zápas Las Palmeiras - Borussia Dortmund, ktorý sa skončil prekvapujúco vysokým víťazstvom brazílskeho mužstva 6:1. A rozhodca navyše domácim neuznal tri regulárne góly. V Európe veľký Dortmund pôsobil pri brazílskych hviezdach ako dedinské mužstvo. Stretnutie vysielala tunajšia televízia a až vtedy naši hráči pochopili silu brazílskeho futbalu. A môj "strach", aby sa čosi podobné nestalo aj nám. Podvečer sme sa autokarom presunuli do trojmiliónového mesta Porto Alegre. Ubytovali sme sa v hoteli Alfred. Porto Alegre nás privítalo silným dažďom, a tak sme po večeri radšej zaľahli do postelí. Náš manažér, doktor Fragga, nám zvestoval ďalšiu zmenu programu - ani vo štvrtok sa neuskutoční pripravovaný zápas v Londrines, lebo tam sedem dní nepretržite prší a ihrisko je údajne pod vodou. Hráčom sme to v tej chvíli radšej ani nepovedali, lebo na stretnutie sa veľmi tešili. Štvrtok sa tak stal pre nás dňom čakania. V Porto Alegre tiež stále prší, je však mimoriadne teplo, okolo 35 stupňov Celzia a k tomu ešte aj vlhko. Nálada je však dobrá, chuť hrať veľká.