Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Emigrácia a obec

Emigráciu nemožno vytrhnúť z kontextu a laboratórne skúmať. Je to skôr symptóm naznačujúci mieru ohrozenia spoločnosti. Pri posudzovaní, či emigrácia je odchod, únik alebo útek si musíme byť vedomí širšieho kontextu, ktorý je príčinou emigrácie.

Dajme si rečnícku otázku, či ten, kto cíti morálnu povinnosť zostať, má právo vyčítať inému, ktorý emigroval. Nielenže také právo nemá, ale zvyčajne ani nič nevyčíta. Z akého titulu by aj mohol. Morálka, na rozdiel od etiky, je vec osobná a ako slobodne zmýšľajúci človek by nikto nemal upierať inému, na čo si sám nárokuje - vlastné rozhodnutie ako a kde chce stráviť svoj život.

Argument o morálnom imperatíve jedného, ktorý diktuje inému zostať, nie je teda adekvátny. Morálny imperatív má v tomto prípade dva rozmery. Na jednej strane, jednotlivec na jeho nastolenie nepotrebuje nikoho iného, každý má možnosť si ho nájsť v sebe. Ľudská bytosť je v tomto smere výnimočná práve vo svojej nezávislosti od iných, od spoločnosti, ako aj od Boha. To je nevyhnutný, hoci neplánovaný dôsledok Kantovej filozofie. Na strane druhej, ak úprimne odpoviete na otázku, či morálny imperatív predpokladáte u každého - odpoveď musí byť "áno". Inak by ste popierali základnú premisu morálneho imperatívu, že v priaznivých podmienkach nielen filozofujúci intelektuál, ale každý jednotlivec si ho môže uvedomiť alebo ho v sebe násť. Avšak to môže viesť toho, kto neemigruje práve z morálnych dôvodov k záveru: každý si je schopný morálny imperatív nájsť, a teda každého povinnosťou je zostať. Absurdná, neprípustná no logická dedukcia.

Skryť Vypnúť reklamu

A napriek tomu človek často cíti, že odchodom jednotlivca sa spoločnosť ochudobňuje o určitý svoj rozmer, ktorého sa človek cíti súčasťou a ktorý vytvára jeho identitu. Spoločnosť - teda komunita ľudí, ktorí spoločne vytvárajú určitú kultúru - sa preto bráni, pretože chce, aby jej kultúra bola zachovaná v pamätí ľudí. Ľudí, ktorí z pokolenia na pokolenie, s pietou pred tradíciou sú pokračovateľmi tejto kultúry.

Ako predísť tomu, aby sa človek neprichytil v pasci, keď vyčíta odchod inému, ktorý tým ochudobnil obraz spoločnosti toho prvého? Ako nebrať emigráciu iného osobne? Politický filozof, Allan Bloom, vysvetľuje prečo Sokrates prišiel do konfliktu so zákonmi a aténskou spoločnosťou. Dôvodom, tvrdí Bloom, neboli predsudky spoločnosti "voči cudzincom, disidentom a nekonformistom, no bol to výsledok zásadného antagonizmu dvoch najvyšších požiadaviek, ktoré sú kladené na jednotlivca - t. j. jeho komunita, obec a jeho rozum. Tento antagonizmus môže byť prekonaný, len ak je štát racionálny ako u Hegela, alebo ak rozum je suspendovaný ako u Nietzscheho." Čo má tento Bloomov postreh spoločné s emigráciou?

Skryť Vypnúť reklamu

Ak (zdravý) rozum bol suspendovaný strojcami socializmu, tak človek vlastne nebol postavený pred dilemu, či ostať. Ak komunite, obci bola štátnou mocou odopretá možnosť vlastného rozhodnutia o vlastnom osude, dilema, o ktorej vraví Bloom, prestala existovať. Rozum jednotlivca velil: tejto obci nie som nič dlžný - táto obec ničí kultúru, tradície a vymazáva ľudskú pamäť. (Ak toto vidíte, ako obhajobu mojej vlastnej emigrácie, "be my guest", ako vravia Kanaďania. Neľutujem ani sekundu zo svojej emigrácie. Naopak, prechádza ma hrôza z pomyslenia, že by som vtedy dávno neemigroval).

Do dnešnej obce sa rozum síce nevrátil, pretrhané putá sa však len pomaly opravujú a zmysel a obsah pojmu tradícia sú nejasné. Ešte pomalšie a možno nechcene sa prinavracia historická pamäť. Spoločnosť v takomto stave neodpúšťa, nie je benevolentná k rozumu svojich váhajúcich jednotlivcov, ktorí poškuľujú po úniku. Je príliš krehká, aby bola veľkorysá. Obec bytostne potrebuje ľudí - bez ľudí, v ktorých hlavách sa tvorí a obnovuje kultúra a prinavracia tradícia, je ničím - iba fikciou. Potrebuje ľudí, ktorí sami cítia, že sú nositeľmi kultúry a oprašujú historickú pamäť. Môžete namietať, čo taký chirurg, právnik alebo remeselník naobnovujú z tradície, kultúry? Obnovujú atmosféru, v ktorej kultúrna obec, Tatarkova "obec božia", môže existovať a "obcovať".

Skryť Vypnúť reklamu

Dôležité si je uvedomiť, že nie náhodou sú to práve slušní a často pobožní ľudia, ktorí sa starajú o kultúru, vážia si minulosť a boja sa o budúcnosť; hulváti a ignoranti, akokoľvek znie ich verbálna clona, nemôžu mať k minulosti a kultúre vzťah, nepoznajú a nerozumejú im. Preto to urputné bazírovanie na jazyku - často jediné, čo potrebujú na svoju definíciu národa. Vnímajú a reagujú cez zmysly a inštinktívne, a preto sú ľahko zmanipulovateľní, a často aj podplatiteľní a bezzásadoví. Žijú len a len pre dnešok, minulosť si násilne prispôsobujú a budúcnosti tým ubližujú. Neprekvapí tiež, že sú medzi prvými, ktorí podľahnú nástrahám konzumnej spoločnosti. Slovensko nie je pre nich zložitá, pestrá a dotvárajúca sa mozaika osudov, ale defilé jednoduchých symbolov a mýtov a tých, čo ich neodriekajú ako katechizmus, nepovažujú za Slovákov. Avšak Slovákov, ako si ich oni predstavujú - dvojdimenzionálnych ľudí bez traumy takej vlastnej identity, ktorú formuje komunita, obec a večne pochybujúci rozum.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia, ktorí si vážia kultúru vlastného národa, ktorí reparujú, čo zničila komunistická spúšť, nepotrebujú pateticky kričať, že ich činnosť je jedna z ich dlžôb vlastnej kultúre, ktorú zachovávajú pre budúce generácie. Tá "dlžoba" komunite sa môže chápať aj egoisticky. V krajine, kde sa stráca kultúra, s ktorou sa ten-ktorý jednotlivec identifikuje, sa mu stáva cudzou a on stráca vlastnú identitu - jazyk, ako tvrdí Herder, nie je najdôležitejší pri formovaní národa (ako príklad uviedol židovský národ).

Jednotlivec, ktorý zostal, nemá právo odpúšťať či neodpúšťať svojmu blížnemu - emigrantovi. Záleží na oboch, ako vnímajú vlastnú identitu. Identita, na rozdiel od emigrácie, nie je vecou výberu a rozhodnutia. Je prenosná, avšak identita rodičov sa stráca s druhou generáciou emigrantov. Obaja sú zároveň aj egoisti. Ten, čo ostáva, sa bojí o svoju identitu a identitu svojich detí. Taktiež chce brániť priestor, s ktorým sa identifikuje, a ktorý by mu mohli hulváti a ignoranti premeniť na jazykovo a kultúrne homogénne prostredie popriplietané hracími automatmi a lacnými symbolmi. Naopak ten, kto odchádza, sa zas obáva, že svoju sebarealizáciu a budúcnosť svojich detí už nemôže realizovať tam, kde sa narodil. V priestore medzi vlastnou identitou, tlakom spoločnosti a slobodou rozhodnutia vidím traumu, ale aj zmysel emigrácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 894
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 692
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 581
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 286
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 706
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 508
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 478
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 337
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 030
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 881
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Zatvoriť reklamu