Za kameramana Richarda Krivdu hovoria fakty. Od roku 1970 kameraman Slovenskej televízie, spolupráca s režisérmi Elom Havettom, Dušanom Hanákom, Dušanom Trančíkom, Ivanom Balaďom vo filme, s Jánom Fajnorom a Kvetoslavom Hečkom v dokumente a s Evaldom Schormom, Radúzom Činčerom, Vítom Olmerom a Karlom Smyczkom u susedov v Prahe... Založil Asociáciu československých filmových kameramanov, v súčasnosti je členom Českej asociácie kameramanov i Slovenskej asociácie kameramanov. Pochodil celý svet, filmoval v Afrike, v Japonsku, na Novom Zélande... A k tomu všetkému musíme prirátať množstvo ocenení z medzinárodných festivalov z celého sveta. Vlani navrhol v STV, aby všetci kameramani odišli z STV a pracovali ako externisti na dohodu, ako je to vo všetkých renomovaných televíziách sveta. Za "odmenu" si ho predvolal šéf kameramanov STV Jozef Brezanský, ktorý mu najprv oznámil, že si "neplní pracovný úväzok", a neskôr mu už na papieri oznámil, že je v STV nadbytočný! Pán Brezanský Richardovi Krivdovi ponúkol buď okamžitý odchod a 5 mesačných platov alebo 3-mesačnú výpoveď plus dva mesačné platy. Zvolil si druhú možnosť, no pán Brezanský mu na tie tri mesiace ponúkol len prácu asistenta kamery, ba dokonca vydal zákaz na nasadzovanie pána Krivdu, čo v praxi v STV znamená zákaz pracovať! Richard Krivda končí k 1. 2. 1996 a tu je jeho spoveď:
"...milá a celkom uzimená poštárka mi priniesla obsielku z televízie. Nie, vôbec som nemal strach... Je to možno smiešne, ale málokedy sa bojím. Ale taký malý aktívny strach mám celkom rád. Dlho som nevedel dôvod, prečo v texte stojí, že musím odísť z kameramanského miesta a že je aj údajne protiprávne, aby som pred okom držal kameru... Umyl som riad a hľadal možné dôvody, prečo sa tak rozhodli, ako sa rozhodli: nepohoršuje nebodaj môj verný klobúk, na ktorý som hrdý a aj on ma má rád? Alebo napríklad to, že moja žena je vyššia o hlavu? Alebo to, že na našom jedálnom lístku sú bryndzové halušky sporadicky? Preto, že nerád bývam v paneláku - ak - tak len na návšteve? Božemôj, možno preto, že som preletel v balóne Mont Blanc? Preto, že dávam prednosť mikulovským vínam pred tou osprostievajúcou borovičkou? Preto, že som si zakladal na tom, aby môj názor bolo vždy dobre a jasne počuť? Preto, že moje dve deti veselo maľujú po stenách a ja im v tom s rozkošou pomáham? Preto, že som vždy chcel pracovať s najlepšími? Preto, že sa rád púšťam do projektov, ktoré hrozia minimálne zemetrasením šiesteho stupňa? Preto, že som nikdy nevstúpil do žiadnej strany? Alebo prišli aj na to, že raz v čiernej Afrike som venoval 500 dolárov na záchranu nosorožcov? Preto, že som doživotným náčelníkom spolku priateľov Rohatého krokodíla? (otvorená reklama). Ubezpečujem vás, že sa uživím aj pod Južným krížom, kde to vonia ozónovou dierou. Keby som súdil sám seba ako sudca v obnosenom talári, musel by som si povedať: "Osudná chyba". Hneď by som sa odsúdil. Už sa mi nechce pokračovať, ale poviem vám také tri malé strachy, kedy mi nebolo všetko jedno: bál som sa o svoju krehkú ženu, keď som ju viezol do pôrodnice. Občas sa bojím pred projekciou denných prác. Chvel som sa pred tomografom, na ktorý som kládol svojho otca. Taký malý a dobrý aktívny strach... A teraz niečo veselšie: na Vianoce som okrem textilu dostal zaujímavú knižku a tam som sa vám dočítal, že ten magor Caligula vymenoval do senátu vlastného koňa.
Skúste uhádnuť, na čo myslí absolvent pražskej FAMU, keď vlečie kameramanský kufrík po spustnutých chodbách verejnej, slobodnej, nezávislej, objektívnej a najmegalomanskejšej budovy v strednej Európe?
Odpovede za tri body posielajte do redakcie SME. (skrytá reklama)
Autor: Zaznamenal JOZEF HÜBEL.