. V tejto súvislosti nie je nezaujímavé oboznámiť sa s víziami Európy, ktoré budú na konferencii súťažiť, ako aj s ich potenciálnou podporou na našej domácej scéne.

Euronadšenci

Za euronadšencov sa všeobecne považujú prívrženci vízie federatívneho usporiadania Európy, ktorú viac alebo menej otvorene predpokladá maastrichtská zmluva. Najstabilnejšími prívržencami tejto vízie v západnej Európe sú od samého začiatku takmer bez výnimky kresťanskí demokrati. Víziu nepartajného Jeana Monneta po II. svetovej vojne prví začali uskutočňovať nemecký kancelár Konrad Adenauer, francúzsky premiér a minister zahraničných vecí Robert Schuman a taliansky premiér Alcido de Gasperi. Podnes je to nemecký kresťanský demokrat Helmuth Kohl, kto najviac živí víziu zjednotenej Európy a kto až doteraz úspešne presviedčal Nemcov, aby integračný proces financovali. V súvislosti s integráciou a kresťanskými demokratmi sa občas píše o obnove Svätej rímskej ríše Karola Veľkého, ktorá sa na začiatku 9. storočia rozprestierala práve na tých územiach západnej Európy, na ktorých povojnové kresťanskodemokratické strany zaznamenali najväčší rozmach. Štátotvornou myšlienkou ríše bolo kresťanstvo prekonávajúce všetky iné rozdiely. V očiach dnešných Nemcov zvyknutých na perfektné fungovanie federácie doma, federatívna Európa nie je superštátom riadeným z bruselského centra. Kresťanskí demokrati v európskych štruktúrach presadili tzv. princíp subsidiarity, podľa ktorého v právomoci vyšších orgánov zostávajú len tie funkcie, ktoré nemožno účinnejšie vykonávať na nižšej úrovni. A tých je pomerne málo. Zabezpečenie spoločného trhu, spoločnej meny a spoločná zahraničná a obranná politika sú najdôležitejšími z nich. Európska únia, ktorá je už dnes najväčším obchodným blokom sveta, by sa tak stala svetovou mocnosťou. Euronadšencami sú aj socialisti, ktorí síce v minulosti hlasovali proti ratifikácii základných integračných zmlúv, ale v súčasnosti majú najpočetnejší klub v Európskom parlamente (EP) a v európskej integrácii vidia šancu rozšírenia socialistických hodnôt. Podobne sa medzi euronadšencov radia aj liberáli.

Konzervatívci

a gaullisti

V tejto časti sa budeme venovať najmä tej časti konzervtívcov a gaullistov, ktorých víziou je vzájomná spolupracujúca "Európa národných štátov". Týchto zaraďujeme k euroskeptikom. Bola to paradoxne konzervatívna vláda, počas ktorej (napriek odporu labouristov) sa Veľká Británia stala členom EHS, a bola to vláda Margaret Thatcherovej, ktorá najdôslednejšie zo všetkých vlád odbúravala prekážky voľného obchodu. Tu sa však pre konzervatívcov integrácia končí a začína sa dôsledné odmietanie federácie. V prípade Veľkej Británie k iným argumentom pristupuje i to, že je dušou unikátneho britského spoločenstva a v prípade, že by sa stala súčasťou iného väčšieho celku, toto postavenie by stratila. Ale sú tu i principiálne politické dôvody. Okrem nesúhlasu s netrhovou poľnohospodárskou politikou a s perspektívou spoločnej meny, sú to najmä sociálne záväzky, ktoré znižujú konkurencieschopnosť európskych výrobkov. Socialista Jacques Delors obavy konzervatívcov z návratu socializmu "zadnými vrátkami" len posilnil, keď začiatkom 90. rokov na zjazde britských odborárov povedal, že sociálnu legislatívu, ktorú nedokázali presadiť doma, majú ešte možnosť presadiť cez Brusel. John Major neprijatie Sociálnej charty odôvodňuje tým, že Európania už teraz vynakladajú dvojnásobok na sociálne istoty v porovnaní s Japoncami a ak sa súčasný stav nezmení, tak vďaka starnutiu európskeho obyvateľstva sa do roku 2020 tento podiel zvýši ešte o 30 %. Vnucovanie sociálnej legislatívy je zjavným prípadom porušenia princípu subsidiarity v chápaní konzervatívnej Európskej demokratickej (EDU), ktorá však sama euroskeptická nie je, aj keď sa pojmu "federácia" z pochopiteľných dôvodov vyhýba. EDU do právomoci európskych orgánov navrhuje zveriť spoločný trh, zahraničnú a bezpečnostnú politiku, boj s medzinárodným zločinom, boj so znečistením životného prostredia presahujúcim hranice a starostlivosť o spoločnú menu. Vo všetkých ostatných otázkach by suverenita národných parlamentov zostala neporušená.

Extrémisti

Euroskeptikmi sú pochopiteľne i ultranacionalisti a ultraľavičiari, ktorí taktiež odmietajú európsku integráciu, avšak z iných dôvodov a inou formou. Jörg Haider zo Strany slobodných v susednom Rakúsku, Jean-Marie Le Pen z Národného frontu vo Francúzsku, či Gianfranco Fini z Národnej aliancie v Taliansku odmietajú nielen bruselskú byrokraciu, ale na rozdiel od konzervatívcov aj otváranie hraníc a slobodný trh. Tú istú pozíciu, ale z opačnej strany politického spektra presadzujú francúzski a iní komunisti. Vízia extrémistov nesiaha ďaleko za hranice vlastného štátu. Nemajú schopnosti, ani vôľu po medzinárodnej spolupráci. Výsledkom ich vízie by pravdepodobne bola stredoveká rozdrobenosť na malé, svoje záujmy chrániace štáty, snažiace sa získať výhody na úkor druhého. Netreba pripomínať, že takáto Európa by stále viac strácala pozíciu vo svetovej súťaži.

Slováci idú do Európy

Doteraz žiadna z politických strán na Slovensku jasne neprezentovala svoju víziu budúcej Európy. Nie je však veľmi pravdepodobné, že slovenské strany reprezentujúce sociálnodemokratický, kresťanskodemokratický alebo liberálny smer - SDĽ/SDSS, KDH/MKDH, DU/MOS - vo svojich víziách budúcej Európy zablúdia ďaleko od svojich euroentuziastických partnerov v zahraničí. Politické kluby spomenutých troch prúdov v Európskom parlamente tvoria (221+172+52 z 626) 71 percent. Pre súčasné Slovensko je typické, že všetky klasické politické smery sú u nás v opozícii. Ozvenu konzervatívnych výhrad môžme paradoxne opäť najskôr očakávať z KDH, ktoré u nás vypĺňa i konzervatívnu časť spekta. Podobným prípadom je nemecká CSU. Tieto výhrady možno menej očakávať od historicky i personálne s federalizmom spojenej DS, SNS a ZRS možno najskôr zaradiť do skupiny extrémistov. Ich stále častejšie výpady proti Európe sú z hľadiska ich poradia hodnôt úplne prirodzené a len sledujú líniu svojich zahraničných partnerov. Nacionalisti sú v EP združení v Európskej radikálnej aliancii a v Nezávislej frakcii, ktoré spolu tvoria (19+31) približne 8 % poslancov. Komunisti sú združení vo frakcii Ľavicovej jednoty a svojím členstvom (31) tvoria 5 % EP. Pre súčasné Slovensko je opäť typické, že tieto v Európe okrajové politické smery sú u nás vo vláde. Ak by sme silou-mocou chceli hľadať paralelu HZDS v zahraničí, asi by sme ho mohli jeho širokospektrálnosťou, populizmom a závislosťou od vodcu prirovnať k Berlusconiho strane Forza Italia. Berlusconi je tiež jediný západoeurópsky líder, ktorý vzal do vládnej koalície postfašistickú stranu. Je ťažké analyzovať politiku HZDS. Široké spektrum siaha od ministra Schenka opakujúceho mantru o vôli integrovať sa do EÚ až po Romana Hofbauera, ktorému je evidentne všetko západné cudzie. Kým euronadšenci bojujú za posilnenie právomocí Európskeho parlamentu a euroskeptici proti nemu a proti federácii, "širokospektrálnosť" našej vlády sa prejavuje v tom, že v prihláške do EÚ (jún 1995) oceňuje pre federáciu typické "posilnené postavenie EP", ale zároveň spochybňuje "víziu európskej federácie". Podľa záverov madridského summitu budú počas MVK prebiehať pravidelné konzultácie s asociovanými krajinami o ich vízii budúcej EÚ. Občania majú právo vedieť, aký postoj na nich slovenská vláda bude prezentovať.

Autor: JURAJ KOHUTIAR, vedúci zahraničného