niekto oboznámi s vecou, ktorá je obsahom štátneho tajomstva, pričom on nie je kompetentný byť s touto vecou oboznámený. Ak takúto vec neoznámi, môže byť pokutovaný, hoci ani nemusí vedieť, že je to štátne tajomstvo. Preto sme vo výbore pre životné prostredie schválili pripomienku, že sa to môže stať len vtedy, keď občan vie, že vec je obsahom štátneho tajomstva," zdôraznil. "Nechápeme, akú úlohu má pri ochrane štátneho tajomstva zohrávať neštátny verejnoprávny orgán, akým je FNM. Vyvoláva to podozrenia, či tu nie je úsilie o trestnoprávnu ochranu skutočností súvisiacich s privatizáciou a privatizačnými praktikami súčasnej vlády. Systémovým nedostatkom tohto návrhu je však problém, kto nesie zásadnú zodpovednosť za únik informácií, ktoré sú predmetom štátneho alebo služobného tajomstva," povedal podpredseda KDH I. Šimko. Podľa neho by zákon mal stanoviť pre koho sa únik informácií bude kvalifikovať ako trestný čin a akú formu musia tieto informácie mať. "V demokratických krajinách sú za ochranu štátneho tajomstva zodpovední ľudia, ktorí majú oprávnenie manipulovať s príslušne označenými materiálmi. V každom prípade však, povedzme, novinár, ktorý sa dostane k takýmto informáciám, sa nemôže dopustiť trestného činu, pokiaľ ich zverejní. Ak by došlo k trestnému činu, tak sa hľadá, kto sa z tých ľudí, čo majú oprávnenie manipulovať s materiálmi, dopustil buď nedbanlivosti alebo úmyselného vyzradenia týchto skutočností," uviedol I. Šimko. A. Hrnko (DU) konštatoval, že po prijatí pozmeňovacích návrhov je ochotný návrh zákona podporiť. Za problém okrem otázky FNM považuje nevyjasnený vzťah medzi ministerstvami obrany a vnútra, najmä nezahrnutie vojenskej spravodajskej služby do znenia zákona.

Autor: SME-bog