Pre slovenský parlament je vlastne dobre, že o "ich" činnosti nemajú voliči priveľký prehľad. Mnohé z toho, čo v budove parlamentu odznelo, by poslanci len veľmi ťažko vysvetľovali. Premiér odišiel v piatok do Nemeckej spolkovej republiky a v sobotu sa vrátil zo Spolkovej republiky Nemecko. Pravda, nemuselo to tak byť, keby koaliční poslanci nezamietli na ostatnej schôdzi parlamentu návrh kolegu Jána Figeľa z KDH, ktorý navrhol uznesenie o používaní názvu Spolková republika Nemecko. Takže koalícia si aj vďaka tomuto hlasovaniu mohla pripísať hneď dve "víťazstvá" - parlamentné a následne medzinárodné. Koaliční poslanci boli pobúrení časťou slovenskej tlače, ktorá písala, že parlament odložil ratifikáciu základnej slovensko-maďarskej zmluvy. "Neodložil, len prerušil" - argumentovali. Program nasledujúcej schôdze je na svete, podľa neho je aj prerušená ratifikácia odložená do stratena. SDĽ predložila návrh zákona o minimálnej mzde, do programu nasledujúcej schôdze sa nedostal. A to napriek populistickej mítingovej rétorike koalície práve pričinením jej zástupcov v politickom grémiu NR SR.
Neexistencia nového rokovacieho poriadku NR SR bola často témou zhadzovačných poznámok na adresu bývalého podpredsedu parlamentu Petra Weissa, teraz, keď je zodpovedný niekto iný - je ticho. "Šalgovičov" rokovací poriadok čo najrýchlejšiemu odmávaniu zákonov vyhovuje.
A to všetko bude na nasledujúcej schôdzi parlamentu "okorenené" schvaľovaním návrhu zákona o protikomunistickom odboji, ktorý v prvom rade prehĺbi hranicu medzi KDH a SDĽ.
V tejto situácii sa zdá, že volanie po schválení zákona na ochranu republiky má svoje racionálne jadro. Je skutočne nevyhnutné chrániť republiku pred tými, ktorí tými istými rukami dokážu hlasovať proti názvu Spolková republika Nemecko, a potom nimi tlieskať, keď používanie takéhoto názvu oznámi premiér po svojej návšteve. Možno by sa v zákone na ochranu republiky malo počítať aj s tými, ktorí nechcú prerokovať zákon o minimálnej mzde (hoci naň čakajú státisíce voličov) len preto, že nie je ich.
Autor: JÁN FÜLE, Národná obroda 23. 1. 1996
