Členstvo v Rade Európy (RE) považuje sama táto inštitúcia, na ktorú sa síce niekedy nedbá, no jej tradície sú bohaté, za pečať demokratickej kvality. Nie náhodou preto RE dosiaľ uplatňovala prísne meradlá ľudských a menšinových práv, keď sa rokovalo o prijímaní nových členov. Z bývalých sovietskych republík to pocítili v neposlednom rade malé pobaltské štáty. Pre Rusko však očividne budú platiť iné pravidlá, uvádza sa v komentári uverejnenom v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung 22. januára.
Rozhodne možno veľmi ťažko inak vysvetliť agitáciu nemeckého ministra zahraničia Klausa Kinkela, aby sa k ruskej žiadosti o pristúpení pristupovalo blahovoľne. Nech už sa z hľadiska Západu zdá byť akokoľvek prezieravé budovať stále znovu mosty ku Kremľu: to, že Rusko vo vlastnej krajine vedie vojnu a politiku spálenej krajiny na Kaukaze dokonca prezentuje ako úspech, je však všetkým možným, len nie vysvedčením zrelosti pre úspech. Pripomína to skôr ponuré časy imperiálneho rozmachu a pre nich charakteristickú zmes neschopnosti a brutality.
Autor: ČTK/Frankfurter Allgemeine Zeitung