Peter Hatalčík sa po svojej premiére na lavičke Agra priznal, že kým pred zápasom by bod bral všetkými desiatimi, po ňom považuje remízu skôr za stratu. Jeden z našich najlepších hádzanárskych odborníkov, známy predovšetkým z trojročného pôsobenia v ŠKP, však nebol smutný a tobôž už nie rozčúlený. "Stretli sa dve špičkové mužstvá, dvaja veľkí rivaly, z každého sršala túžba po víťazstve. Bolo to veľmi pekné stretnutie s množstvom vydarených individuálnych akcií," pochvalne hodnotil obe strany P. Hatalčík. Háčik je však v tom, že živý herný prejav bez špekulácie, ktorý priniesol divácky príťažlivú hádzanú i drámu, mal aj rub spokojnosti oboch kormidelníkov. "Veľmi zle sme zahrali v obrane. Keď začali domáci doťahovať, iba Michal Jančo bol ochotný zobrať zodpovednosť na seba. Celý zápas bol našou vedúcou osobnosťou, hoci mu záver nevyšiel. Galoviča som nestriedal, lebo je dôležitý pre kombinačnú hru. Je to dobrý hádzanár, aj keď bol v sobotu trinástym hráčom súpera. Dohrávali sme v kŕči, oddychový čas som nebral, lebo bolo dosť prerušení, aby moji skúsenejší zverenci upokojili hru," povedal P. Hatalčík, známejší ako maximalista než človek spokojný s málom. Domáci tréner Alexander Ivan hodnotil takmer rovnako - spokojno-nespokojne. "Škoda, že sa v Bratislave hrajú také pekné stretnutia v komornom prostredí (na Pasienkoch bolo 350 divákov - poz. red.). Veľmi si cením, že sa mojí hráči dokázali koncentrovať iba na vlastný výkon. Iste sú menej skúsení ako Topoľčanci, ale v závere napriek tomu prejavili viac rozvahy. Pravda, aj v našom prípade bol útok omnoho lepší ako obrana. Škoda, že desať minút pred koncom dostal červenú kartu Blanárik. Jeho výkon bol mojím najpríjemnejším prekvapením." Aj v inom sa obaja tréneri zhodli - hralo sa tvrdo, ale vzácne fair-play. Preto príliš úzkostlivé rozhodovanie brzdilo len a len hru. Nemalo nič spoločné s krotením nečistej hry alebo nešportového správania sa. Na Pasienkoch sa nič také nekonalo...