Kde, ako a vlastne prečo sa zrodil nápad moslimských sprisahancov šokovať Američanov tým, že ani ich vlastná krajina nie je imúnna pred činmi teroristov? Keď 26. februára 1993 vybuchla bomba v newyorskom World Trade Centre, zahynulo šesť osôb a tisíc bolo zranených, a mohlo to byť ešte horšie. Keby bola bomba "profesionálnejšia". Aj keď chytili skoro všetkých páchateľov (dvom sa podarilo včas utiecť, pravdepodobne do Iraku), aj tak bolo zázrakom predísť ďalším teroristickým plánom. Podľa získaných informácií sprisahanci pripravovali výbuch štyroch náloží v sídlach OSN a FBI a v newyorských dopravných tuneloch Lincoln a Holland.
Zaujímavým bodom súdneho pojednávania, ktoré vyvrcholilo minulý týždeň odsúdením šejka Omara Rahmána, duchovného vodcu týchto teroristov, na doživotie, bolo hľadanie motívov tohto teroristického aktu a ďalších neuskutočnených činov... Jeden z obvinených povedal, že to malo ukázať Američanom toto: "Môžeme vás napadnúť, kedykoľvek sa nám zapáči". Prečo však? Mala to byť odveta islamských fundamentalistov za americkú podporu Izraela a egyptského prezidenta Mubaraka?
Okrem šejka Omara Rahmána dostalo doživotie aj niekoľko ďalších obžalovaných. Najmenším trestom bolo 25 rokov väzenia. Šejk Omar, slepý zarytý egyptský fundamentalista, už bol väznený v Egypte po atentáte na prezidenta Anvara Sadata, ale to mu neprekážalo v ďalšom podnecovaní proti prezidentovi Mubarakovi. Do Ameriky sa dostal akýmsi záhadným spôsobom, zrejme zlyhaním kontroly imigračných úradov, a hrozila mu deportácia.
Pred časom týždenník Newsweek zverejnil podozrenie, že sprisahanie s cieľom vyhodiť do vzduchu WTO sa zrodilo v pakistanskom pohraničnom meste Péšaváre, ktoré slúžilo ako operačná základňa pre bojovníkov islamu. Skupina 21 obžalovaných bola z Palestíny, Jordánska, Sudánu a Iraku, dokonca dvaja Američania, ktorí prestúpili na islam. Čo ich spájalo, bol obdiv k afganským mudžáhidom, bojujúcim svojho času proti ruskej okupácii, a príležitosť zúčastniť sa osobne na svetovom džiháde.
Bol dátum 26. januára náhodný? Egyptská spravodajská služba je presvedčená, že nie. V ten deň bolo totiž druhé výročie, keď spojenecké vojská obkľúčili a zničili irackú armádu v Kuvajte. Odmena 2 milióny dolárov za chytenie ďalších dvoch teroristov - Ramzi Jusefa a Abdula Jasína - stále platí.
Autor: EDANA G. MARASH-BORSKÁ